Tisíce Slovákov prišli o falošnú PN: Štát hlási obrovské úspory

Sociálna poisťovňa s rezortom práce pokračujú v odhaľovaní fiktívnych práceneschopností (PN). Za prvý polrok tohto roka sa podarilo medziročne znížiť počet PN v priemere o 12 000 mesačne. Ušetriť sa v tomto roku tak podarilo už takmer 72 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2024, teda obdobím pred prijatím legislatívnych zmien, Slováci v prvej polovici tohto roka premaródovali o 3,2 milióna dní menej. Informoval tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

Po vlaňajšom zavedení legislatívnych zmien, ktoré rozšírili kompetencie posudkových lekárov, klesá aj priemerné percento práceneschopností. To je aktuálne pod hranicou troch percent, čo je podľa ministra Tomáša naďalej najnižšie číslo za posledných 25 rokov.

Za posledné dva roky sa odhaľovaním falošných PN podarilo podľa ministra práce ušetriť už 144 miliónov eur. V porovnaní s prvým polrokom vlaňajška Sociálna poisťovňa ušetrila takmer 72 miliónov eur. „Výsledkom sú nielen úspory pre Sociálnu poisťovňu, ale aj vyššie príjmy na strane štátu v podobe daní a odvodov do Sociálnej a zdravotných poisťovní. Ak tento pozitívny trend udržíme, môžeme sa za roky 2024 až 2026 dostať k odhadovanej úspore okolo 300 miliónov eur,“ podotkol Tomáš.

V prvom polroku tohto roka posudkoví lekári Sociálnej poisťovne ukončili 9 279 fiktívnych PN. Klesol aj počet novo nahlásených maródiek. Kým pred dvomi rokmi ich bolo takmer 454-tisíc, v prvom polroku tohto roka to už bolo necelých 390-tisíc PN. Pokles maródujúcich pritom podľa Sociálnej poisťovne zaznamenali všetky okresy na Slovensku. Najviac tie, v ktorých bolo celé roky priemerné percento PN najvyššie.

Najvyššie priemerné percento PNiek bolo v prvom polroku 2026 v okresoch Vranov nad Topľou, Čadca, Sobrance, Stará Ľubovňa a Kysucké Nové Mesto. Naopak, najnižšie percento vykázala Bratislava a tiež okresy Senec, Banská Bystrica, Košice II a IV či Rožňava.

Podľa generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Michala Tarišku v boji proti falošným PNkám pomáha prepojenie sociálnych a zdravotných dát. Postupne sa pracuje aj na elektronickom prepojení ústredia práce a Sociálnej poisťovne. „Vo finále nám nejde iba o to, aby sme odhaľovali podvody, my chceme nastaviť systém tak, aby k nim vôbec nedochádzalo, aby sa naši lekári mohli sústrediť na tých poistencov, ktorí skutočne pomoc potrebujú. Systémovými zmenami toto môžeme dosiahnuť,“ dodal Tariška.