Varí sa vám mozog v hlave? Nie, to nie je výhovorka (VIDEO)

Koľkokrát ste v týchto dňoch povedali niečo v zmysle „Prepáč, mám uvarený mozog“? Ak vás niekto obviní, že je to len výhovorka, nebude mať pravdu. Extrémne horúčavy totiž nezaťažujú iba telo, ale ovplyvňujú aj fungovanie mozgu. Počas veľmi teplých dní sa môže zhoršiť koncentrácia, pamäť, schopnosť formulovať myšlienky či prijímať rozhodnutia. Neuropsychológ Robert Krause v televízii ta3 upozornil, že problémy často nevznikajú iba v dôsledku vysokej teploty, ale sú výsledkom kombin

Koľkokrát ste v týchto dňoch povedali niečo v zmysle „Prepáč, mám uvarený mozog“? Ak vás niekto obviní, že je to len výhovorka, nebude mať pravdu. Extrémne horúčavy totiž nezaťažujú iba telo, ale ovplyvňujú aj fungovanie mozgu. Počas veľmi teplých dní sa môže zhoršiť koncentrácia, pamäť, schopnosť formulovať myšlienky či prijímať rozhodnutia. Neuropsychológ Robert Krause v televízii ta3 upozornil, že problémy často nevznikajú iba v dôsledku vysokej teploty, ale sú výsledkom kombinácie horúčavy, nedostatočného pitného režimu a nekvalitného spánku.

Ak máte pocit, že vám to v horúčavách pomalšie myslí, prípadne sa nedokážete sústrediť, nemusí ísť len o subjektívny pocit. Organizmus musí počas vysokých teplôt s energiou hospodáriť tak, aby dokázal ochladzovať telo a udržiavať jeho primeranú teplotu. „Často nejde len o náš subjektívny pocit, ale o určité objektívne kritériá, ktoré ovplyvňujú aj fungovanie samotného mozgu. Práve v horúčavách vnímame, že mozog reálne funguje inak,“  povedal Krause.

Orgán s vysokou spotrebou

Hoci mozog tvorí iba približne dve percentá hmotnosti ľudského tela, spotrebuje viac než pätinu prijatej energie. Ak musí organizmus významnú časť svojich zdrojov využívať na zvládanie horúčavy, menej energie zostáva na náročné duševné činnosti. Na vysoké teploty je podľa neuropsychológa  obzvlášť citlivá predná časť mozgu. Tá je zodpovedná napríklad za plánovanie, rozhodovanie, usudzovanie, vyhodnocovanie dôsledkov a ďalšie výkonné funkcie. „Ak mozog potrebuje vyhradiť energetické zdroje práve na zvládnutie samotného tepla, tak je pochopiteľné, že potom mu môžu tieto energetické zdroje chýbať pri zvládaní napríklad náročných úloh,“  vysvetlil.

Nezanedbávajte pitný režim, ani oddych

Dôsledkom môže byť spomalené psychomotorické tempo, horšia koncentrácia alebo pocit, že človeku premýšľanie trvá dlhšie než zvyčajne. Niektorí ľudia majú v horúčave problém s formulovaním myšlienok a ťažšie pomenúvajú to, čo sa odohráva v ich mysli. Negatívne účinky sa navyše môžu postupne hromadiť, najmä ak človek zanedbáva pitný režim a zároveň sa pre vysoké nočné teploty dobre nevyspí.

Spánok má výraznú regeneračnú funkciu. Mozog počas neho spracúva a usporadúva informácie, ktoré človek prijal počas dňa. Kvalitný odpočinok sa preto prejavuje lepšou koncentráciou, väčším množstvom energie a vyššou schopnosťou sústrediť sa.

Problém našich bytov

Problémom je spánok v prehriatej alebo nedostatočne vetranej miestnosti. Už teploty približne od 27 do 30 stupňov Celzia môžu ovplyvňovať spánkové cykly. Ak teplota prekročí 30 stupňov, kvalita spánku sa zhoršuje ešte výraznejšie. „Ak teplota ovplyvní aj samotný spánok, tak je pochopiteľné, že potom aj jednotlivé psychické funkcie sú modifikované,“  poznamenal Krause.

Začarovaný kruh

Horúčava naruší nočný spánok a nedostatok kvalitného odpočinku počas nasledujúceho dňa oslabí pozornosť, pamäť aj schopnosť zvládať psychickú záťaž. Najzraniteľnejšími skupinami sú seniori, deti a ľudia užívajúci lieky, ktoré ovplyvňujú schopnosť tela regulovať teplotu. U starších ľudí nemusí termoregulácia fungovať dostatočne efektívne a zároveň môžu slabšie pociťovať smäd. Deti zasa ešte nemajú schopnosť regulovať telesnú teplotu úplne rozvinutú. Vyššej záťaži sú vystavení aj ľudia pracujúci fyzicky alebo v exteriéri. Organizmus môže zaťažovať tiež časté prechádzanie z vonkajšej horúčavy do výrazne klimatizovaných priestorov.

Pečené koleno vymeňte za grécky šalát

Základným preventívnym opatrením je pravidelný pitný režim. Pomôcť môže aj dobrá spánková hygiena, primeraná fyzická aktivita v ranných alebo večerných hodinách a ľahšia strava. Trávenie ťažkých jedál totiž spotrebúva ďalšiu energiu, ktorú telo potrebuje aj na ochladzovanie. „Malými krokmi k udržateľnej zmene. Tí ľudia, ktorí budú dbať na to, aby boli preventívni, sa budú mať lepšie ako tí, ktorí budú doslova hasiť požiare vtedy, keď začnú horieť,“  uzavrel Krause.

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku   politických  strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.