ČAKÁ NÁS DRAHŠIE TEPLO? Štát mení pravidlá pre milióny Slovákov

Štát pripravuje zmenu, ktorá môže ovplyvniť viac ako dva milióny Slovákov. Bytové domy napojené na centrálne zásobovanie teplom by sa po novom mohli jednoduchšie odpojiť a vybudovať si vlastný zdroj. Odborníci sa však sporia, kto napokon zaplatí účet. Zatiaľ čo jedni hovoria o slobodnej voľbe spotrebiteľa, druhí varujú pred vyššími cenami tepla pre všetkých ostatných. Novela zákona o energetickej efektívnosti, ktorá mení aj zákon o tepelnej energetike, vyvolala mimoriadny záujem. Počas pripomie

Štát pripravuje zmenu, ktorá môže ovplyvniť viac ako dva milióny Slovákov. Bytové domy napojené na centrálne zásobovanie teplom by sa po novom mohli jednoduchšie odpojiť a vybudovať si vlastný zdroj. Odborníci sa však sporia, kto napokon zaplatí účet. Zatiaľ čo jedni hovoria o slobodnej voľbe spotrebiteľa, druhí varujú pred vyššími cenami tepla pre všetkých ostatných.

Novela zákona o energetickej efektívnosti, ktorá mení aj zákon o tepelnej energetike, vyvolala mimoriadny záujem. Počas pripomienkového konania prišlo 1 135 pripomienok, z toho 389 zásadných. Návrh teraz prechádza rozporovými konaniami.

Súvisiaca novela zákona o energetike už medzitým urobila ďalší krok. Vláda ju schválila ešte 25. marca 2026 a teraz čaká na prerokovanie v Národnej rade SR.

Vlastná kotolňa? Už nie tak jednoducho

Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas) tvrdí, že ide predovšetkým o zosúladenie slovenskej legislatívy s európskymi pravidlami o energetickej efektívnosti. Zároveň pripúšťa, že po kritike zapracovali aj viaceré návrhy Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Nové pravidlá majú presne určiť, za akých podmienok sa môže bytový dom odpojiť od centrálneho vykurovania a postaviť si vlastnú kotolňu alebo tepelné čerpadlo. Podmienky majú byť prísnejšie ako dnes.

Rezort argumentuje ochranou tých domácností, ktoré pri centrálnom vykurovaní zostanú.

Dva pohľady na tú istú vec

Monika Jankovičová z občianskeho združenia Energetický ombudsman vidí problém inak.

„Spotrebiteľ nesmie byť rukojemníkom existujúceho systému,“ zdôrazňuje.

Podľa nej má mať vlastník bytu možnosť rozhodnúť sa podľa vlastných nákladov. Ak je vlastný zdroj lacnejší, štát by mu podľa nej nemal brániť.

Úplne opačný názor majú teplári.

Tvrdia, že keď sa bytový dom odpojí, potrubia ani technológie nezmiznú. Tepláreň ich musí ďalej udržiavať v prevádzke a držať rezervný výkon. Náklady sa potom rozpočítajú medzi menší počet odberateľov.

„Náklady štát socializuje medzi všetkých zostávajúcich odberateľov prostredníctvom vyšších cien tepla,“ upozorňuje Slovenský zväz výrobcov tepla.

Spor aj o dotácie

Teplári kritizujú aj systém štátnej podpory.

Domácnosti napojené na centrálne vykurovanie podľa nich platia v cene tepla aj emisné povolenky. Časť týchto peňazí sa však následne používa na podporu vlastných zdrojov v budovách, ktoré už centrálne teplo odoberajú.

Environmentálny fond pritom v rokoch 2025 a 2026 umožnil podporiť nové zdroje vo verejných budovách až do výšky 95 percent oprávnených nákladov.

Slovensko má jednu z najvyšších sadzieb DPH

Teplári pripomínajú aj porovnanie so susednými krajinami.

V Česku je DPH na teplo 15 percent, v Poľsku 8 percent a v Maďarsku len 5 percent. Slovensko od roku 2025 uplatňuje sadzbu 23 percent, čo podľa zväzu zvyšuje tlak na konečnú cenu pre domácnosti.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš preto hovorí o ochrane viac ako 2,3 milióna obyvateľov, stability dodávok aj dostupných cien tepla.

Zamestnávatelia ponúkajú kompromis

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení navrhuje riešenie, ktoré by mohlo uspokojiť obe strany.

Namiesto úplného odpojenia bytových domov chce umožniť vstup nových výrobcov tepla z obnoviteľných zdrojov alebo tepelných čerpadiel do existujúcej siete. Dom by tak nemusel budovať vlastnú izolovanú sústavu a zároveň by získal väčšiu konkurenciu medzi dodávateľmi.

Výhrady majú aj environmentalisti

Organizácie Priatelia Zeme, Klimatická koalícia a Greenpeace Slovensko žiadajú návrh stiahnuť.

Prekáža im, že množstvo dôležitých pravidiel zostáva až na budúcich vyhláškach ministerstva. Upozorňujú aj na metodiku energetických certifikátov.

Podľa ich analýzy sa niektoré budovy dostali z energetickej triedy B až do A0 bez stavebných úprav. Stačila zmena spôsobu výpočtu pri centrálnom zásobovaní teplom.

Čo bude s energošekmi?

Do celej debaty vstupuje aj štátna pomoc.

Takzvané energošeky mali domácnosti dostať už v apríli. Termín sa však posunul na máj. Nárok sa určuje podľa stavu domácnosti k 30. aprílu 2026 v porovnaní s údajmi z 27. novembra 2025.

Niektorým rodinám tak môže zmena priniesť vyššiu podporu, iným ju naopak zobrať.

O koľko sa teplo zdraží?

Regulačný úrad ÚRSO zatiaľ situáciu upokojuje.

Podľa jeho odhadov sa priemernej domácnosti zvýšia ročné náklady na teplo približne len o štyri eurá. Vyššie fixné náklady má totiž vykompenzovať nižšia spotreba tepla aj lacnejšie palivá.

Monika Jankovičová napriek tomu radí vlastníkom bytov, aby sa nerozhodovali podľa emócií ani reklamy.

„Ich prioritou nemá byť udržanie ekonomiky teplárenských spoločností, ale ochrana vlastných rodinných rozpočtov,“ zdôrazňuje.

Odporúča preto vypracovať si odbornú technicko-ekonomickú analýzu ešte predtým, než sa bytový dom rozhodne investovať do vlastného zdroja tepla.

Teplári na záver reagujú stručne.

„Toto nevyriešia žiadne energošeky.“

Diskusia okolo nových pravidiel nie je len sporom medzi teplárňami, štátom a vlastníkmi bytov. V skutočnosti ide o hľadanie rovnováhy medzi slobodou rozhodovania, férovým rozdelením nákladov a bezpečnými dodávkami tepla. Každá zmena prinesie niekomu výhodu a inému vyššie výdavky. Preto bude dôležité, aby sa konečné rozhodnutia opierali o reálne čísla a dlhodobé dôsledky, nie o okamžité politické alebo obchodné záujmy.

28. 7. 2026 05:34

Obec zachránila svoju poštu! Zabojovať sa oplatí

Obec Komoča pri Nových Zámkoch mala byť jednou zo stoviek dedín, kde Slovenská pošta zruší svoju neodmysliteľnú kamennú pobočku. Opak sa stal pravdou: občania…

Čítať viac