M. Řádek: Je evidentné, že problémy medzi USA a Európu v NATO pretrvávajú

Je evidentné, že problémy medzi USA a európskymi spojencami v NATO pretrvávajú. Americký prezident Donald Trump neprestáva so svojou antieurópskou rétorikou a postupne stráca verných spojencov - napríklad taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Pre TASR to v reakcii na tohtotýždňový samit NATO v tureckej Ankare uviedol politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Miroslav Řádek.

„Súčasne sa síce generálny tajomník NATO Mark Rutte teší, že má Aliancia už štvorpercentný podiel HDP na financovanie výdavkov súvisiacich s obranou, ale vieme, že viaceré štáty tieto náklady stále nedokážu dostať na žiadaných päť percent. Takže tých päť percent ako nejaký spoločný cieľ je stále nedohľadne a nie je úplne isté, že ho do roku 2035 bude schopná Aliancia dosiahnuť,“ myslí si Řádek.

Zároveň poukázal, že nie je jasné, či sa USA rozhodnú predať svoje moderné stíhačky F-35 Turecku, ktoré samit hostilo. „Čo je vážny problém aj vo vnútornej politike Spojených štátov, pretože aj samotní republikánski kongresmani od takýchto zámerov Trumpa odhovárajú,“ uviedol.

Řádek zároveň nepovažuje za dobré riešenie organizovať po novom samity NATO každé dva roky, na rozdiel od dnešného každoročného intervalu. Tento scenár by preferoval medzi inými aj slovenský prezident Peter Pellegrini. Odôvodnil to tým, že obranné plány sa napĺňajú dlhodobo a za rok sa krajiny často ďaleko neposunú. Vo svetových médiách sa okrem toho objavili špekulácie o zrušení budúcoročného samitu v albánskej Tirane.

„To určite nie je dostačujúce. Dokonca mám pocit, že akcieschopnosť a vôbec dialóg o spoločnej obrane by takto ustal. Stal by sa ešte menej formálnym, ako sa to deje teraz. Takže je to podľa mňa krok späť. No a podčiarkuje to aj to, že rozdiely medzi Európou a Spojenými štátmi pretrvávajú a že Európa by sa mala seriózne začať zamýšľať nad tým, ako byť v obrane absolútne sebestačná vrátane najmodernejších vojenských technológií,“ vyhlásil.

Řádek tiež považuje stretnutie Pellegriniho a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana za absolútne formálne. Všetky „reči, ktoré sa okolo toho viedli“ považuje za zdvorilostné. Lídri sa bilaterálne stretli vo štvrtok (9. 7.) po samite NATO. „Slovenský prezident bol prijatý tureckým prezidentom z toho titulu, že Turecko bolo hostiteľskou krajinou práve tohto samitu. A ja by som si dovolil polemizovať o tom, či naozaj všetky tieto zahraničnopolitické a geopolitické otázky vníma aj Slovensko tak ako Turecko. To je veľmi, veľmi diplomaticky zdvorilé,“ uzavrel.

Lídri členských štátov NATO v stredu (8. 7.) na samite v Ankare potvrdili záväzok voči kolektívnej obrane a takisto neochvejnú podporu Ukrajine. Spolu s prezidentom Pellegrinim boli v Turecku aj minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár a minister obrany SR Robert Kaliňák (obaja Smer-SD).

Pellegrini diskutoval s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdoganom na bilaterálnom stretnutí v Ankare o obrane, ekonomike aj energetike. Slovensko podľa neho zdieľa s Tureckom rovnaký postoj k riešeniu vojenských konfliktov. Obe krajiny majú názor, že akúkoľvek vojnu treba urýchlene ukončiť.

11. 7. 2026 13:30

Peter Osvald: V Ankare spadla maska jednoty NATO

Samit NATO, ktorý sa v uplynulých dňoch konal v Ankare zhodnotil aj diplomat Peter Osvald (PNP). Ten na sociálnej sieti hovorí o hlbokej kríze a úpadku alianci…

Čítať viac