Hlavné správy zahraničných médií z 10. júla: Zmarený atentát na Trumpa, masová mobilizácia v Rusku a „plánovaný útok na Britániu“

„Plán atentátu na Donalda Trumpa“ bol zmarený po tom, ako Izrael poskytol Spojeným štátom nové spravodajské informácie. Zároveň sa objavili správy o údajnej „bezprostrednej masovej mobilizácii“ v Rusku, pričom západné médiá uvádzajú, kedy by mohla byť oznámená. Britské médiá zase upozorňujú na obavy z možného útoku dronmi na Spojené kráľovstvo. Prinášame prehľad najdôležitejších správ zahraničných médií z 10. júla.

Zmarený atentát na Trumpa

Podľa zdrojov denníka The Wall Street Journal (WSJ) dostali Spojené štáty od Izraela spravodajské informácie o údajnom iránskom pláne na atentát na prezidenta Donalda Trumpa. Britský denník Daily Express (DE) píše: „Iránsky plán na atentát na Donalda Trumpa bol zmarený po tom, ako Izrael poskytol nové spravodajské informácie.“

Americký denník pripomína, že Teherán už niekoľko rokov verejne deklaruje svoj zámer pomstiť sa Trumpovi za zabitie Kásema Solejmáního, jedného z najvyšších veliteľov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), v roku 2020.

WSJ ďalej uvádza, že počas pohrebného obradu zosnulého najvyššieho vodcu Iránu Alího Chameneího zaznievali výzvy na atentát na súčasného prezidenta USA a bol vystavený aj transparent s prísľubom zničenia Trumpa.

Len niekoľko dní predtým samotný americký prezident v rozhovore s novinármi priznal, že čelí smrteľnej hrozbe a označil sa za hlavný cieľ iránskych spravodajských služieb.

To všetko sa odohráva na pozadí eskalácie napätia medzi Washingtonom a Teheránom. V noci na 8. júla americké lietadlá obnovili rozsiahle bombardovanie iránskeho územia pod zámienkou, že Irán porušil dohody týkajúce sa plavby cez Hormuzský prieliv. Prezident USA vyhlásil, že predchádzajúce dohody už neplatia a akékoľvek pokusy o dialóg s Teheránom sú zbytočné.

Memorandum o dvojmesačnom prímerí, podpísané len pred tromi týždňami, sa tak podľa médií prakticky stalo bezpredmetným. Rokovania, ktoré mali viesť k širšej dohode, sa zastavili. Zároveň však neexistuje žiadne potvrdenie, že Irán skutočne plánoval s Trumpom rokovať. Text ďalej pripomína prípady zahraničných lídrov, ako boli Muammar Kaddáfí, Saddám Husajn či zosadený Nicolás Maduro.
 

Masová mobilizácia v Rusku – oznámené termíny

Zatiaľ čo Spojené štáty riešia napätie s Iránom, západné médiá sa opäť venujú téme údajnej „bezprostrednej masovej mobilizácie“ v Rusku. Britský Daily Express doslova píše, že Vladimir Putin by mohol vyhlásiť masovú mobilizáciu už o niekoľko týždňov.

Informáciu pôvodne priniesol denník The Telegraph s odvolaním sa na českého prezidenta Petra Pavla. Ten za možný rozhodujúci dátum označil 20. september, deň volieb. Podľa Pavla dovtedy mobilizácia pravdepodobne neprebehne, no po voľbách sa situácia môže zmeniť.

Ukrajina má podľa jeho slov len približne dva mesiace na obnovenie mierových rokovaní, inak bude neskoro. Český prezident zároveň vyzval spojencov v NATO, aby zvýšili tlak na Moskvu.

„Ak bude tento tlak pokračovať a Ukrajina zostane schopná úspešne útočiť na ciele hlboko na ruskom území, Rusko bude ochotnejšie rokovať,“ uviedol Petr Pavel.

Text zároveň konštatuje, že v Rusku nie sú viditeľné žiadne známky príprav na mobilizáciu, nieto ešte na masovú. Ruský prezident Vladimir Putin 8. júla na stretnutí s členmi vlády vyhlásil, že protivníci sa snažia vytvoriť v ruskej spoločnosti nervóznu atmosféru, no podľa neho je to nemožné.

Podľa textu chcú odporcovia Ruska pred voľbami oslabiť dôveru verejnosti vo vedenie krajiny, pričom súčasťou tejto stratégie majú byť aj fámy o mobilizácii. Ďalej sa uvádza, že Rusko podľa svojho stanoviska mobilizáciu nepotrebuje, pretože vojenská operácia pokračuje a ruské jednotky naďalej postupujú. Zároveň sa spomínajú útoky na infraštruktúru a ropné rafinérie ako súčasť snahy destabilizovať situáciu v krajine.

„Plánuje sa útok na Britániu“

Denník Daily Star zverejnil článok s titulkom, podľa ktorého boli Briti varovaní pred letnými dovolenkami pre obavy, že Vladimir Putin plánuje útok dronmi na Spojené kráľovstvo.

Podľa článku by prípadné útoky mohli viesť k rozsiahlemu rušeniu letov a výrazným meškaniam počas letnej sezóny.

Analytici britského ministerstva obrany podľa denníka označujú za „matematicky nevyhnutné“, že Moskva bude napätie postupne eskalovať s cieľom narušiť leteckú dopravu. Riziku by mohli čeliť aj hlavné letiská vrátane londýnskeho Heathrow.

V rozhovore pre bulvárny denník The Sun bývalý dôstojník Kráľovského námorníctva Tom Sharp uviedol, že podobná situácia pripomína dlhoročnú hru na mačku a myš z obdobia studenej vojny.

Podľa neho by už samotné objavenie jediného neidentifikovaného dronu v zakázanom vzdušnom priestore mohlo spôsobiť rozsiahle narušenie leteckej prevádzky. Následne by vznikol dominový efekt, keďže letecké spoločnosti by prichádzali o pridelené letové sloty v dôsledku narušeného harmonogramu.

To by podľa článku mohlo viesť až k vážnemu ochromeniu dopravy počas vrcholu dovolenkovej sezóny. Autori zároveň upozorňujú, že prípadné rušenie letov by dopravcovia mohli označiť za vyššiu moc, čo by cestujúcim sťažilo získanie finančnej kompenzácie.

Text zároveň pripomína, že Moskva opakovane deklaruje, že nemá v úmysle zaútočiť na členské štáty NATO. Podľa ruského stanoviska by k útokom na ciele Aliancie mohlo dôjsť iba v prípade, ak by NATO prekročilo ruské „červené čiary“. Záver článku dodáva, že ak by Spojené kráľovstvo podľa tohto pohľadu upustilo od provokácií voči Rusku, nebolo by v centre jeho pozornosti.

️