Premiérova plánovaná cesta na oslavy osemdesiatročného výročia víťazstva nad nacizmom vyvoláva búrlivé reakcie doma aj v Európe. Najstarší komentátor Michal Zöldy nám v dnešnej analýze prináša svoj pohľad na slovensko-ruskú diplomaciu, bruselskú aroganciu a estónske "čudo" Kaju Kallasovú. Návšteva Moskvy môže byť pre Fica osudným rozhodnutím s ďalekosiahlymi politickými následkami, no podľa Zöldyho je to aj prejav potrebnej rebélie voči diktátu z Bruselu.
Jeho komentár vám prinášame v úplnom znení.
____________________________________________________________________
AK ROBERT FICO DO MOSKVY PÔJDE, PREKROČÍ KALLASOVEJ ČERVENÚ ČIARU
Nečudujem sa mu, na jeho mieste by som išiel aj ja! Aj keď v mojom prípade by to bola prvá návšteva Ruska vôbec, ale išiel by som. Aj keby z neba padali tie povestné fúriky a námestie pred Úradom vlády by sa natiahlo ako obrovská žuvačka.
Kto je vlastne tá chudorľavá Kaja Kallasová, ktorej by určite prospel pobyt v nejakej výživnej maďarskej kuchyni s poriadnym sýtym jedlom, aby komukoľvek niečo u nás sparťansky prikazovala alebo zakazovala? Neviem prečo, ale pri zmienke jej mena sa mi mimochodom vždy vynorí v mysli obraz najslávnejšej sopranistky gréckeho pôvodu všetkých čias, zmysluplnej Márie Callasovej, ale to je celkom iný prípad. To bola uctievaná operná umelkyňa....ale toto estónske čudo.....?
Roberta Fica nič nezastaví, to je jasné. Bude to ale definitívna červená čiara a on to dobre vie. Ostré názorové rozdelenie slovenskej spoločnosti sa tým ešte viac prehĺbi a znásobí, s tým treba rátať, a svoje si k celej veci určite povie aj na oko tolerantný, ale v poslednom období čoraz panovačnejší a podráždenejší Brusel, ktorý akékoľvek nezávislé myslenie a konanie neodpúšťa. Ak by sa po predčasných voľbách, lebo tie sa dnes už javia ako veľmi pravdepodobné, dostala k moci súčasná opozícia v akomkoľvek zložení, jednou z prvých vecí nastalého celospoločenského rozvratu bude obnova zúrivej poľovačky na lídrov Smeru, na čele s Ficom. Oficiálna Únia na jeho obranu nepohne ani prstom presne tak, ako tomu bolo za čias Matoviča a Hegera. Premiérova cesta na oslavy osemdesiateho výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom je preto v istom zmysle aj určitou zdravou rebéliou na truc Bruselu.
Včera sa odrazu z ničoho nič zjavil v televízii usmiaty predseda Hlasu a minister vnútra Šutaj Eštok a mnohí si mohli v prvom momente myslieť, že konečne prichádza oznámiť nedočkavej verejnosti a premiérovi Ficovi vytúžené prebudenie driemajúcich OČTK a začiatok účtovania s nedávnou minulosťou obdobia 20-23. Nič také, on sa len v nedostatku iných zásluh prišiel detinsky pochváliť, že sa na svetlo sveta dostáva možnosť definitívneho používania dokladov ako občiansky a vodičský preukaz aj prostredníctvom mobilných smart telefónov.
Ubezpečujem ho, že som ten posledný, kto by si na Slovensku natiahol do svojho mobilu aplikáciu, umožňujúcu preukazovať sa na úradoch a polícii občaňákom a vodičákom takouto riskantnou formou. Ani ma nehne! To je to posledné, čo ma teraz u úst koaličného ministra vnútra zaujíma, aj keď chápem, že v čase kedy sa nemá čím iným pochváliť, je mu aj takáto vec na niečo dobrá. Vykuchali v Hlase návrh prepotrebného zákona o mimovládkach do takej miery, že celé to snaženie priniesť poriadok a stransparentnenie vo financovaní mimovládneho sektora sa javí ako zbytočné. Prečo sa z toho do čerta stratil lobbing a zahraničný agent? Práve o zahraničného agenta mi išlo najviac. Hlavne po tom, ako sa svojho času Martin Šimečka verejne chvastal, že poraziť Vladimíra Mečiara sa podarilo jedine vďaka Sorošovým miliónom. To nám nestačilo? Čo sme sa tu už načisto zbláznili, že nám je aj toto ľahostajné? Predstavte si, že by sa tu niekto verejne chvastal stovkami miliónov rubľov na boj s opozíciou.... Sledoval som včera dianie v parlamente, aj keď som pri tom sem tam zadriemal. Nemal som z neho dobrý pocit. Môj pocit nemusí nikoho zaujímať, ale mňa áno, lebo sa bohužiaľ nezvyknem v pocitoch mýliť.
Nech len premiér Fico pekne do Moskvy na tie okrúhle oslavy ide, veď aj tak už niet v dnešnom bláznivom svete príliš veľa dôvodov a príležitostí na oslavy. Nech nás preto aspoň teší, že sme vďaka Červenej armáde porazili Hitlerovské Nemecko. Lebo dnes by sme tu naše statusy písali v nemčine, ak by sme tu vôbec ešte boli a niečo aj písali, čo by nám ríšske ministerstvo vnútra s gestapom dovolilo, hoci som presvedčený, že takých ako ja by určite najprv mučilo a potom exemplárne pre výstrahu verejne popravilo.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik