Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa zomrel v nedeľu vo veku 89 rokov. Oznámil to jeho syn, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP. Llosa bol považovaný za jedného z najvplyvnejších latinskoamerických autorov a získal Nobelovu cenu za literatúru.
„S veľkým zármutkom oznamujeme, že náš otec, Mario Vargas Llosa, zomrel dnes pokojne v Lime, obklopený svojou rodinou,“ píše sa v liste zverejnenom na sociálnej sieti, ktorý napísal jeho najstarší syn Álvaro a podpísali aj jeho súrodenci Gonzalo a Morgana. Podľa listu budú pozostatky Vargasa Llosu spopolnené a nebude sa konať verejný pohreb.
„Jeho odchod zarmúti jeho príbuzných, priateľov a čitateľov po celom svete, no dúfame, že ako my nájdu útechu v tom, že prežil dlhý, dobrodružný a plodný život a zanecháva po sebe dielo, ktoré ho prežije,“ dodali jeho deti.
Románopisec a esejista Mario Vargas Llosa sa narodil 28. marca 1936 v meste Arequipa v juhoamerickom Peru. V mladosti študoval na vojenskej akadémii. Na univerzite v španielskom Madride získal doktorát z filozofie, popri štúdiu sa živil najrôznejšími zamestnaniami a popritom písal.
Predovšetkým v 60. a 70. rokoch 20. storočia patril k velikánom vzostupu latinskoamerickej literatúry. Spolu s Kolumbijčanom Gabrielom Garcíom Márquezom a Argentínčanom Juliom Cortázarom nadviazali na vrcholný odkaz Jorgeho Louisa Borgesa vo sfére magického realizmu. Tento literárny smer sa rozvinul v druhej polovici 20. storočia a reflektoval postmodernú éru v juhoamerickej oblasti. Vyznačuje sa zobrazením hispánskej reality, často pomocou symbolov a s filozofickým podtónom v prelínaní so všedným životom.
Llosovi popularitu priniesol sčasti autobiografický román Mesto a psi (1963) o neidylickom dospievaní žiakov vojenskej školy. V knihe Zelený dom (1965) sa príbehy zachytávajúce mnohotvárnosť a pestrofarebnosť peruánskej reality odohrávajú v amazonskom pralese a indiánskych osadách. Medzi jeho významné patria tiež romány Rozhovor v katedrále (1969) a Pantaléon a návštevníčky (1973), ktorým prenikol k najširším čitateľským vrstvám. Násilím v peruánskej politike sa zaoberá kniha Kto zabil Palomina Molera? (1986). Román Rozprávač (1987) vtiahol čitateľov do sveta mýtov a legiend amazonského kmeňa Mačigenov s úvahami o prospešnosti príchodu vyspelej civilizácie do tohto prostredia.
Za svoje dielo, v širších globálnych kontextoch reflektujúce politiku a históriu regiónu, získal celý rad ocenení vrátane Nobelovej ceny za literatúru v roku 2010 či Ceny Rómula Gallega (1967) a Cervantesovej ceny (1994). Mimo literárnych kruhov sa Mario Vargas Llosa preslávil kandidatúrou na peruánskeho prezidenta. V roku 1993 získal španielske občianstvo.
V posledných mesiacoch sa rozšírili dohady o zhoršujúcom sa zdravotnom stave Vargasa Llosu. Vlani v októbri jeho syn Álvaro uviedol, že spisovateľ je na prahu deväťdesiatky a v tomto veku musí znížiť intenzitu svojich aktivít.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik