Politický komentátor Michal Zoldy má za sebou bohatú nie len novinársku, ale aj profesnú minulosť. Od mája 1998 bol riaditeľom Slovenskej informačnej agentzúry a Anna Ghannamová bola redaktorkou TV Markíza. Vlastne bola jednou z tvárí augustových udalostí v tejto televízii. Na to, ako „bránila Markízu“ si pamätáme mnohí... preto nás neprekvapí ani názor M. Zoldyho, že jablko, teda Adel Ghannam, nepadlo ďaleko od stromu.
Komentár M. Zoldyho prinášame v pôvodnej podobe, vkladom redakcie HD sú len medzititulky
Nepustili ju k nemu
Až po dlhých rokoch, vlastne viac ako dvoch desaťročiach, som sa dozvedel, že na recepcii Slovenskej informačnej agentúry (SIA), kde som bol od začiatku mája 1998 riaditeľom, ku mne nepustili vtedajšiu redaktorku TV Markíza, Annu Ghannamovú.
Prišla neohlásená
Večná škoda, prišiel som vtedy určite o veľa. Vraj sa energicky dobýjala do budovy za mnou lebo chcela robiť bleskový aktuálny rozhovor s novým riaditeľom ale na recepcii ju nik, ani k vzniknutému hurhaju rýchle privolaná moja sekretárka, nechcel pustiť aj s kameramanom na poschodie z jednoduchého dôvodu. Nebola totiž ohlásená, o interview vopred štandardne nepožiadala ani písomne, ani telefonicky, ani nijako inak.
Každá „kravina“ bola dobrá
Mnohí si pamätáme na to, ako zúrivo jačala v živom vysielaní Markízy na ratu, že im vraj premiér Mečiar ide vziať ich milovanú televíziu, čo samozrejme nebola vôbec pravda, ale v boji proti vtedajšej vláde bola každá vymyslená alebo zinscenovaná kravina dobrá, podobne ako dnes proti vláde R. Fica.
Skoro ako bájna Xena
Tú tragikomickú hysterickú scénu na Markíze máme dodnes mnohí pred očami, ja samozrejme tiež, a kto si na to spomína ten vie aká plamenne energická dokázala v tých časoch pani Ghannamová v boji s vtedajšou vládou byť. Skoro ako bájna antická Xena. Určite mi každý uzná a chápe ako ma mrzí, že sme sa vtedy u mňa v pracovni nestretli. Bol by som jej ponúkol kávu, mal by som z toho o jeden nezabudnuteľný mediálny zážitok viac a bolo by na čo s úsmevom spomínať až do smrti.
A spomínať veru má na čo
Nielen na to, ako v Televíznych novinách Markízy na mňa jeden večer tvrdo zaútočil manžel dramaturgičky tej televízie Július Gembický, ale aj na to, ako som mu na druhý deň odpovedal vo večernom spravodajstve STV. Rád si spomínam, ako v tých časoch statočná verejnoprávna STV a šéfredaktorka spravodajstva Hana Pravdová, spolu s redaktormi STV Pavlom Kapustom, Marošom Puchovským a Ľubom Huďom, vzdorovala tej agresívnej americkej komerčnej televízii, vedenej v tom období dnes už dlhodobo za podvod sediacim Pavlom Ruskom, prezývaným "Slintoš". Nakoniec, syn Anny Ghannamovej tiež svojím spôsobom nepadol ďaleko od stromu.
Slniečkárske školenia? Už pred 25 rokmi?
Do smrti ma bude mrzieť, že tú Ghannamovú vtedy ku mne pracovníci na recepcii nepustili, lebo dva dni predtým som v pohode prijal ohlásenú novinárku z denníka SME, ktorá tiež chcela vedieť, a nakoniec to aj v publikovanom rozhovore so mnou napísala, či si myslím, že sa na tú funkciu po odbornej stránke hodím. To sú tie ich typické priblblé arogantné otázky, ktoré ich ako zelenáčov učia klásť na všelijakých idiotských slniečkárskych mediálnych školeniach.
Nezmenili sa
Nedávno to jedno mladučké redaktorské ucho TV JOJ názorne demonštrovalo keď sa odchádzajúceho ministra Keketiho opýtalo, či si myslí, že má na post viceguvernéra Národnej banky. No nie, samozrejme nik na celom šírom svete tu okrem nich na žiadny riadiaci post nemá lebo na to majú iba novinári takzvaného (dnes už našťastie bývalého) hlavného prúdu alebo tí, ktorých na akúkoľvek riadiacu funkciu v štáte preveria, navrhnú a schvália aktivistické politické mimovládky, ako to pred tromi týždňami bohorovne samé navrhli.
Zvládol stretnutia s inými esami
Nevadí, bol by som sa rád stretol aj s pani Ghannamovou, prečo nie? Keď som zvládol novinárov z denníka WALL STREET JOURNAL, Financial Times, Washington Post, Economist, Guardian atď, a hravo som zvládol aj nečakané pozvanie na americkú ambasádu, kde skupina vysokých dôstojníkov vojenskej Akadémie z Washingtonu chcela na záver pracovného týždňa na Slovensku vedieť niečo viac o stave slovenských médií. To ma síce vtedy trochu zaskočilo, lebo som si myslel, že ma ambasáda pozvala ako novinára urobiť s niektorým z nich rozhovor, ale nakoniec vysvitlo, že to naopak boli oni, kto chcel absolvovať rozhovor so mnou. Ale bolo aj to napokon viac menej tiež v pohode.
Minister Migaľ vie, ako s aktivistami vyjsť
Nemajú to dnes vládni predstavitelia a koaliční poslanci s médiami ľahké, lebo dnešné protivládne slovenské médiá chcú mermo-moci robiť za každú cenu samé politiku. Predovšetkým a na prvom mieste však chcú zosadiť premiéra Fica, to je ich prvoradá úloha, tým celý čas žijú a dýchajú, o tom snívajú svoj nenaplnený aktivistický sen.
Ale napríklad taký usmievavý minister Migaľ sa rád s nimi priateľsky porozpráva. Prípadne ich aj sám iniciatívne vyhľadá, prečo nie.....?
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik