V histórii transatlantickej aliancie sa začalo nové obdobie, zatiaľ čo Európa sa pripravuje na vojnu s rozpočtom 800 miliárd. Čo by sa stalo s NATO, keby Spojené štáty vystúpili z vojenskej aliancie? Touto otázkou sa zaoberala analýza Foreign Affairs, ktorá odhalila, že: existuje scenár, ktorý by viedol k okamžitému zrúteniu NATO, píše Mandiner.
Jeho pravdepodobnosť je však nízka.
Isté je, že v dejinách vojenskej aliancie sa začalo nové obdobie, ktoré poháňa narastajúca nedôvera medzi Európou a Amerikou.
Analýza pripomína, že fungovanie NATO v posledných desaťročiach určoval Washington, pričom záujmom USA bolo zabrániť vzniku paralelných štruktúr v rámci aliancie – teda aby si Európa nebudovala vlastné obranné kapacity. Jedine Francúzsko sa v 60. rokoch rozhodlo vytvoriť si vlastnú jadrovú obranu, no ostatné krajiny NATO nespochybňovali vedúcu úlohu Spojených štátov, ktorá v praxi zahŕňala jadrové odstrašenie rozšírené na Európu a základné obranné prostriedky – spravodajské služby, komunikačné a prieskumné kapacity či protivzdušnú obranu.
Washington desaťročia odmietal akékoľvek formy vojenskej nezávislosti Európy, čo európske štáty akceptovali.
Zásadnú zmenu v aliancii však priniesla rusko-ukrajinská vojna a v januári tohto roka aj nástup Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta. Trump už počas svojho predchádzajúceho mandátu požadoval od ostatných 31 členských štátov NATO výrazné zvýšenie ich rozpočtových príspevkov. V súčasnosti by mali členské štáty zvýšiť svoje vojenské výdavky na 5 % HDP.
Kvôli rozdielnym názorom na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny sa čoraz častejšie objavujú úvahy o tom, čo by sa stalo, keby Spojené štáty vystúpili z NATO.
Ak by sa Amerika unáhlene a bez rozmyslu vzdala transatlantickej aliancie, NATO by sa okamžite zrútilo, keďže jeho súčasná štruktúra je postavená na americkej dominancii.
Zároveň však platí, že po koordinovanom a viacročnom procese by bolo možné zachovať vojenskú alianciu aj so zvyšnými 31 členskými štátmi. Na to je však nevyhnutné vybudovanie a posilnenie obranných kapacít Európy, čo bude podľa aj tých najoptimistickejších scenárov proces trvajúci niekoľko rokov, ak nie desaťročí. Analýza Foreign Affairs považuje za pozitívny krok fakt, že EÚ uvoľnila 800 miliárd eur na posilnenie obranných kapacít a vybudovanie chýbajúcich štruktúr.
Nie je však jasné, ako by Európa dokázala nahradiť americké jadrové odstrašenie, ktoré v súčasnosti predstavuje najväčšiu odstrašujúcu silu NATO. Rovnako zostáva otázne, či by boli Spojené štáty ochotné podporovať ostatné členské štáty NATO tak dlho, ako to bude potrebné na vybudovanie a upevnenie nových obranných systémov.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik