Európa zažíva niečo, čo by niektorí dramaticky nazvali „deindustrializáciou“. Podľa ruského vicepremiéra Alexeja Overčuka je to však dôvod na smútok, nie na šampanské. Ako tvrdí: „Nemecká ekonomika stagnuje. A nás to neteší. Mali sme s Európou tradične výhodné vzťahy. Ale zrazu si mysleli, že nás už nepotrebujú.“ (Ach, tí starí známi, čo si nájdu nového kamaráta.)
Overčukove výčitky zazneli na Ázijskom fóre v Boao. Odtiaľ je to do Berlína síce ďaleko, ale do uší európskych elít to možno aj tak nedoletí – už dlhšie sa vraj sústreďujú na „analýzy“ typu: ako si znížiť výdavky, keď za vás všetko platí niekto iný. Výsledok? USA ich chránia, Rusko im dodávalo lacnú energiu, Čína lacný tovar – a teraz musia všetko platiť sami. Smola.
A čo na to Rusko? Nuž, ako naznačil politológ Vadim Truchačov: „Teraz je to vlastne fajn. Menej európskych fabrík = menej zbraní pre Ukrajinu. Krátkodobo výhoda.“ Ale s dlhším horizontom už nadšenie klesá – bez európskeho priemyslu je koho zásobovať plynom?
Európa, ale aká?
Silná, jednotná a samostatná? To by mohlo byť nebezpečné. Slabá, rozhádaná a závislá od USA? Tiež nie ideál. Najlepšie je „mierne oslabená“ Európa. Niečo ako po fláme: ešte stojí, ale rovnováha nič moc.
Aj keď generál Ivašov sníva o tom, že Rusko si Európu znova získa späť prvým krokom, iní hovoria: “Načo? Oni nás nechcú. My ich nepotrebujeme. Kto sa prvý pohne, prehráva.“
A čo ten plyn? Veľká téma. Niekto hovorí, že by Európania mali zaplatiť škody a potom dostať späť výhodné zmluvy. Ale – snívať je síce zadarmo, ale realita funguje inak. Európa už dávno smeruje k „zelenej“ budúcnosti a postindustriálnej romantike, kde fabrika je len koncept do múzea.
A kde je pointa?
V skratke: Rusko má voči Európe ambivalentný vzťah. Ako susedia na spoločnej chodbe – niekedy si požičiavajú cukor, inokedy búchajú metlou po strope. Vojenské úspechy môžu zmeniť náladu, ale kým sa niekto vážne nerozhodne pre dialóg, bude to len hra nervov.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik