Americké noviny píšu: "Ponížená Európa. Vyšinutí eurokrati, už sa to zrútilo." Európska jednota v otázke obrany a podpory Ukrajiny sa podľa amerických médií v posledných dňoch značne rúca. Americký novinár Glenn Greenwald hovorí o „ponížení“ EÚ, ktorá „nemá žiadne zdroje ani politickú vôľu čokoľvek urobiť“. A skrátka sa nedrží ani denník The New York Times, ktorý si vo svojej analýze všíma, že za zvučnými vyhláseniami európskych lídrov o zbrojení a pomoci Kyjevu sa častokrát nevyskytujú žiadne reálne činy. O jednotnej Európe potom podľa NYT nemôže byť žiadna reč.

Zaujímavú analýzu priniesol web parlamentnilisty.cz. Podľa nej napríklad americký novinár Glenn Greenwald si nebral pri komentovaní diania za oceánom servítky pred ústa a zhrnul ho ako „poníženie“ Európskej únie."Počas posledných dvoch mesiacov sa skupina vyšinutých nevolených eurokratov v Bruseli z malých štátov poflakovala a sľubovala, že prebudujú Európu na veľkú superveľmoc. Už sa to zrútilo. Nemajú žiadne zdroje ani politickú vôľu čokoľvek urobiť," opisuje, ako vníma dianie po tom, čo Európania na Trumpovu politiku reagovali sku“, po čom ale dorazil stret s realitou.

„Realita rýchlo nastupuje a Európe sa predvídateľne nedarí plniť svoje šialené ciele“

Poznamenáva Greenwald. A poukazuje aj na nedávny únik konverzácie činiteľov z Bieleho domu, v ktorom poradca pre národnú bezpečnosť USA Michael Waltz americkému viceprezidentovi JD Vancovi pri debate o zásahu v Jemene naznačil, že boj proti tamojším teroristom zostáva na USA – aj keď podľa Vanceho v oblasti majú len triviálne záujmy.

Greenwald tiež vo svojom programe Systém Update podotkol, že si všimol, že vôbec najsilnejšiu rétoriku, volajúcu pre pokračovanie vojny na Ukrajine, používajú v Európe nemeckí zelní na čele s nemeckou ministerkou zahraničia Annalenou Baerbockovou či šéfka zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie Kaja Kallasová.

Pripomenul, že po roztržke prezidenta USA Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to bola práve estónska politička Kallasová, kto vyzýval, aby sa našiel nový svetový líder.

"Ukrajina je Európa! Stojíme za Ukrajinou. Zvýšime našu podporu Ukrajine, aby mohla pokračovať v boji proti agresorovi. Dnes sa ukázalo, že slobodný svet potrebuje nového lídra. Je na nás, Európanoch, aby sme túto výzvu prijali," hlásala vtedy Kallasová.

"Predstavte si estónskeho premiéra, ako hovorí, že je lídrom slobodného sveta. Nie Spojené štáty," pobavili amerického novinára slová Kallasovej, ktorá až do vlaňajšieho júla pôsobila vo funkcii predsedníčky estónskej vlády.

Šokovali tiež jej slová o „ukrajinskom víťazstve

"Vyhlásenie, že Ukrajinci môžu vyhrať vojnu, znamenajúcu vyhnanie ruských jednotiek zo všetkých kútov Ukrajiny vrátane Krymu, v tomto čase už znamená šialenstvo," podotkol Greenwald.

A nemálo ho tiež prekvapili slová šéfky únijnej diplomacie o tom, že by bolo prospešné Rusko rozdeliť na niekoľko častí. Podľa amerického novinára už v tomto prípade nejde o nič iné, než „rozprávkové myslenie“.

O „lámaní jednoty“ v Európe na pozadí slovutných vyhlásení o zbrojení hovorí aj analýza amerického denníka The New York Times .

Popisuje, že európski lídri dokážu o podpore Ukrajiny a obrane tvrdo hovoriť, ale tým sa veci tiež častokrát končia

Pretože aj novo oznámené financovanie zbrojenia skončilo kvôli časti únijných krajín, stavajúcich sa proti kolektívnemu zadlžovaniu na obranu.

Proti zbrojeniu v tomto duchu je nielen Maďarsko, ale aj napríklad Holanďania, ktorí „nie sú priaznivci zvyšovania kolektívneho dlhu na obranu“, a tiež Taliansko a Španielsko, ktorým mal podľa NYT pripadať „trochu agresívny“ plán na vyzbrojenie Európy „ReArm Europe“ a bolo nutné ho premenovať na „P2“.

Vyhorel aj plán Kallasovej na podporu Ukrajiny pomocou fixnej ​​časti národného dôchodku únijných štátov či peniaze určené napadnutej krajine na delostrelecké granáty, pretože proti boli podľa vyjadrenia jedného z predstaviteľov EÚ pre NYT Slovensko, Taliansko či Francúzsko. Krajiny trvali na tom, aby príspevky Ukrajine zostali dobrovoľné, bilaterálne a Bruselom nevyžadované.adlžené a hromadenie ďalších dlhov je politicky a ekonomicky riskantné,“ zaznieva, že otázkou je aj prístup Paríža.

Situáciu opísal najlepšie belgický premiér Bart De Wever, keď minulý týždeň pochválil Macrona za to, že zostavil „koalíciu ochotných“ na posilnenie vojenskej pomoci Ukrajine. „Sme ochotní – ale ochotní urobiť, čo presne?“ pýtal sa.

______________________

Uverejnili sme analýzu českého webu parlamentnilisty.cz.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik