Už sme informovali, že USA odtajňujú dochované archívne dokumenty, ktoré sa tak či onak týkajú atentátu na Kennedyho. Donald Trump splnil svoj sľub a odtajnil archívne dokumenty týkajúce sa atentátu na 35. prezidenta Spojených štátov Johna Fitzgeralda Kennedyho. Skutoční sprisahanci však zostali nemenovaní a pravé motívy zločinu zostali nezdokumentované.

Materiály zo zaprášených archívov amerických spravodajských služieb opäť priviedli na falošnú stopu všetkých záujemcov o pravdu o výstreloch v Dallase 22. novembra 1963. Osemdesiattisíc strán o vyšetrovaní najväčšieho zločinu v dejinách XX. storočia navonok len potvrdzuje starú verziu o osamelom vrahovi Lee Harvey Oswaldovi.

Archívy vyvrátili fámu propagandy

Jediné, čo si v tejto súvislosti zaslúži pozornosť, je dávno známa, ale teraz archívmi CIA doložená skutočnosť, že údajný Kennedyho vrah nikdy nepracoval pre KGB. Zvyšok dokumentácie odráža iba niektoré aspekty operatívnej práce amerických spravodajských služieb, ktoré sú zaujímavé pre špecialistov.

Bolo to tak

V skutočnosti za atentátom na Johna Kennedyho stáli tí, ktorí sa potom zbavili aj jeho brata Roberta. Boli to práve tie americké elity, ktoré Donald Trump nazýva „deep state“. Ich súčasní predstavitelia sa pokúsili o atentát na Trumpa počas volebnej kampane a zinscenovali proti nemu mnohé provokácie.

Viceprezident zabil prezidenta

Hlavným aktérom atentátu na Kennedyho bol viceprezident Lyndon Johnson, ktorý v roku 1963 nastúpil na miesto zavraždeného a potom bol znovu zvolený na druhé funkčné obdobie a vládol v USA až do roku 1969. Okrem neho sa na sprisahaní aktívne podieľali bývalý šéf CIA Allen Dulles a „večný“ šéf FBI Edgar Hoover (1924-1972).

John F. Kennedy vyššie spomínaným predstaviteľom „deep state“ nevyhovoval

Pretože sa snažil vykonávať nezávislú zahraničnú i domácu politiku. Preto bol úspešný atentát vykonaný v súlade s jasným plánom vládnucej elity, ktorej prezident skutočne vyhlásil vojnu.

Predovšetkým treba pripomenúť, že Kennedy sa snažil obmedziť vplyv amerických oceliarskych korporácií v krajine. V roku 1962 prezident bojoval proti vážnemu nástupu inflácie v USA a prijal opatrenia na jej obmedzenie a kontrolu cien.

Biely dom vyjednal s výrobcami ocele, že nebudú zvyšovať ceny svojich výrobkov

V apríli 1962 však US Steel a päť ďalších veľkých oceliarskych spoločností jednostranne zvýšili ceny v rozpore s dohodami s vládou.

Potom začal prezident vykonávať kontroly proti vedeniu týchto spoločností. „Poveril svojho mladšieho brata, generálneho prokurátora Roberta F. Kennedyho, aby si vyžiadal správy o výdavkoch vedúcich pracovníkov oceliarskych spoločností a vyslal agentov FBI, aby ich ‚vypočuli',“ napísal profesor histórie Joseph Palermo vo svojej práci o 35. prezidentovi Spojených štátov z roku 2010.

Robert Kennedy dal jasne najavo, že ministerstvo spravodlivosti a jeho protimonopolné oddelenie, rovnako ako daňový úrad, urobí život niektorým neznesiteľným, pokiaľ nedodržia pôvodnú dohodu s Bielym domom a odbormi o udržaní nízkych cien.

Ešte významnejším bodom Kennedyho vnútropolitického kurzu však bol návrh zákona o znížení daňových úľav texaským ropným kráľom

Tí boli po desaťročia zvyknutí dosahovať obrovské superzisky. Americký spisovateľ Matthew Smith v roku 1992 vo svojej knihe „John F. Kennedy: Druhé sprisahanie“ načrtol svoju verziu ich záujmu na odstránenie prezidenta:

"Ropný priemysel v Texase sa tešil obrovským daňovým úľavám od roku 1926, kedy mu ich Kongres poskytol ako stimul na zvýšenie toľko potrebného prieskumu a ťažby. Daňové úľavy na ropu nejakým spôsobom zostali v platnosti a stali sa trvalým prostriedkom, vďaka ktorému ľudia z tohto odvetvia nazhromaždili obrovské zisky.

John F. Kennedy, ktorý si bol tejto anomálie dobre vedomý, oznámil svoj zámer preskúmať príjmy z ropného priemyslu

 Nič na svete nemohlo ropné magnáty nahnevať viac ako prezidentov zásah v otázke zníženia ťažby ropy, zdôrazňuje Smith.

Iní bádatelia upozorňujú, že viceprezident USA Lyndon Johnson, ktorý pochádzal z Texasu, a šéf FBI Edgar Hoover mali úzke väzby na miestnych ropných podnikateľov. „Lojalita k Dallasu a jeho miliardárskym vodcom Lyndona Johnsona neopustila po celý čas jeho politickej kariéry,“ píše Barr McClellan v knihe „Krvavé peniaze a moc: Ako LBJ zabil JFK“. (2003).

Pokiaľ ide o Hoovera, medzi jeho priateľov patrili texaskí ropní magnáti Clint Murchison a Sid Richardson, ktorí pre šéfa FBI vypracovali osobitné podmienky pre investície do ropných spoločností, ktoré mu zaručovali bezpracné osobné investície.

V prípade atentátu na 35. prezidenta Spojených štátov sa tak ako hlavná javí verzia o tvrdom vnútornom konflikte medzi prezidentom Kennedym a americkými oligarchmi

Predovšetkým šéfmi oceliarskych a ropných spoločností, a o krvavom rozuzlení v Dallase, ktoré v jeho dôsledku nasledovalo.

Pripomeňme tiež, že zahraničná politika Johna F. Kennedyho nevyhovovala ani americkému establishmentu. Nie všetkým sa páčilo jeho rokovanie s Chruščovom a spôsobmi riešenia kubánskej krízy v roku 1962. Mnohí predstavitelia americkej elity mali túžbu pokračovať v konfrontácii s Moskvou.

Stavali sa nepriateľsky k normalizácii sovietsko-amerických vzťahov

A veľmi negatívne hodnotili napríklad zmluvu o zákaze jadrových skúšok medzi ZSSR, USA a Veľkou Britániou. Dokument bol podpísaný 5. augusta 1963 a ukladal zákaz skúšok v troch oblastiach – v atmosfére, vesmíre a pod vodou.

Treba tiež pripomenúť, že John F. Kennedy v roku 1961 odvolal z funkcie šéfa CIA toho istého Allena Dullesa, ktorý na jar 1945 viedol prostredníctvom generála Karla Wolfa separátne rokovania s Himmlerom

Mnohí historici spravodajských služieb sa domnievajú, že práve všemocný Dulles bol hlavným konštruktérom plánu na likvidáciu prvej osoby. V roku 1995 označil bývalý dôstojník americkej vojenskej rozviedky John Newman za kľúčovú postavu organizácie atentátu na Kennedyho šéfa kontrarozviedky CIA Jamesa Engletona a za hlavného ideológa atentátu bývalého riaditeľa CIA Allena Dullesa.

V roku 2003 natočil ruský filmár Alexander Ivankin podrobný investigatívny dokumentárny film "Atentát na Kennedyho. Verzia 13", v ktorom americkí svedkovia odhaľujú dôležité detaily prípadu a úplne rúcajú oficiálne závery vládnej Warrenovej komisie.

Americké úrady však pravdepodobne nikdy neodhalia podrobnosti atentátu na svojho najmladšieho a najneobvyklejšieho prezidenta, pretože by v takom prípade museli uznať mafiánsky charakter celého súčasného amerického systému.

ZDROJ: Taja Silverhelm, fondsk.ru

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik

<