Karol Lovaš, kňaz a bývalý investigatívny novinár, vzdáva poctu Štefanovi Kvietikovi, jednému z najvýznamnejších slovenských hercov, ktorého dielo a odkaz presahujú hranice času a politických turbulencií.
"Veľký herec nepotrebuje veľké javisko, aby ukázal veľké veci. Nepotrebuje ani námestia. Nepotrebuje ulicu," začína svoje úvahy Lovaš. V týchto slovách je obsiahnutá pravda, že skutočné umenie nepotrebuje okázalosť či efekty. Stačí mu talent a oddanosť remeslu.
Lovaš pokračuje: "Veľký herec sa pozná podľa úloh, ktoré zahral, kvôli ktorým na neho chodili diváci do divadla. Kvôli nim ho počúvali v rozhlase, pozerali v televízii a vo filme." Túto myšlienku zdôrazňuje ako základný princíp umeleckej hodnoty - sila talentu, ktorá priťahuje ľudí naprieč generáciami a médiami.
"Veľký herec prežije aj politiku. A všetko politické, na čo sa časom zabudne," uvádza Lovaš kľúčový kontrast medzi tým, čo je pominuteľné a čo pretrvá. V časoch, keď sa spoločnosť polarizuje podľa politických názorov, pripomína, že skutočné hodnoty majú hlbšie korene.
Túto myšlienku ďalej rozvíja: "Vieme vymenovať viac jeho rolí ako politických hesiel."
S úctou Lovaš spomína na zosnulého majstra: "Medzi takýchto velikánov, ktorí zaujali svojou inakosťou, nikdy nie prvoplánovou, patril aj Štefan Kvietik. Posledný z bardov slovenského herectva, ktorý sa nikdy nestratil v šedi ostatných."
V troch jednoduchých, no výstižných vetách vystihuje Kvietikovu výnimočnosť: "Bol iný. Rozpoznateľný. Svojský." Následne ho definuje ako "predstaviteľa moderného slovenského herectva" - človeka, ktorý posunul naše umenie do nových dimenzií.
Lovaš necháva nad spoločnosťou visieť otázky: "Výkričník aj otáznik, ktorý zostal visieť nad nami. Nad naším umením. Poslaním umenia a umelcov." A ihneď ponúka aj jasnú odpoveď: "Nie je v politike."
S presvedčením vyhlasuje: "Umenie je na rozdiel od nej večné. Prežije ju. Aj preto, že je nositeľom krásy. Nie frustrácie a rozdeľovania. Boja." V týchto slovách vyjadruje kľúčový kontrast - kým politika často rozdeľuje, skutočné umenie spája a povznáša.
Jeho apel je jasný: "Umenie je viac. Oveľa viac. Mali by sme na to pamätať." Jednoduchá výzva, ktorá však v dnešnej dobe nadobúda naliehavý význam.
Záver svojho zamyslenia venuje Lovaš spomienke na Shakespeara: "Celý svet je scéna, kde muži, ženy, všetci sú len herci." Využíva tento nadčasový výrok, aby vyjadril "vďačnosť tým najlepším".
A uzatvára slovami hlbokej úcty: "Vďaka, majstre, za Vaše herectvo. Za Vaše umenie, ktoré neporazila ani smrť. Niet väčšieho dôkazu o veľkosti veľkých."
V týchto záverečných riadkoch nachádzame podstatu jeho odkazu - skutočné umenie prekonáva čas, politiku i smrť samu. Je to nesmrteľnosť, ktorú si zaslúžia len tí najvýnimočnejší - a Štefan Kvietik medzi nich nepochybne patril.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
<