Či už chceme, alebo nie, každý z nás niekam patrí. Podľa toho sa aj sami označujeme. Horšie je, že dostávame mená od iných. A tie nebývajú lichotivé. Väčšina z nás, čo na Slovensku žijeme, má slovenskú národnosť. Áno, sme Slováci. Ale nie všetci sa k tomu hrdo hlásime. Niektorí, akoby sa za to hanbili. Rozmohol sa tu taký nešvár. Ak dávame príliš najavo, kto sme, čo sme a kam patríme, dostávame za to nálepky. Teraz vôbec nemyslím na tie all for Jan či dúhové odznačiky. Nadávame si. Nadávame si do náckov, nacistov, fašistov. Máme aj eurohujerov, ukrohujerov, mafiánov,  putinovcov, slniečkarov. A veru aj dezolátov tu máme.  Dokonca sme mali aj jednu americkú agentku. Našťastie už ju nemáme. Ak by sa vám to zdalo málo, ešte máme  aj hrdobcov, hovniválov a potkanov.

A to bude aj dnešná téma. Hrdobci, hovniváli a potkani.

Tak poďme na to.

Hrdobec

Wikipédia hovorí, že hrdobec je spopularizovaný, chybný tvar slova hrdobce. Toto slovo bolo účelovo vytvorené a v množnom čísle hrdobci ho použil Jan Neruda v básni Jak lvové bijem o mříže. Slovo hrdobce tu označuje  hrdého človeka, hrdopýška. V nesprávnom tvare hrdobec ho spopularizoval film Marečku, podejte mi pero. Podľa mylného výkladu filmových postáv mal označovať chrobáka hovnivála.

Hovnivál

Chrobák, ktorý sa živí hovienkami hovädzieho dobytka, robí si z nich guličky a váľa ich pred sebou.

Hrdý človek

Človek, ktorý sa vyznačuje hrdosťou.

Hrdosť je...

Hrdosť nie je celkom jednoznačný pojem. Synonymom hrdosti je pýcha. Môže mať teda nesympatickú, zápornú príchuť namyslenosti, ale tiež punc radosti z úspechu člena spoločenstva, do ktorého patríme. V praxi význam tohto slova vnímame skôr pozitívne.

Osobná hrdosť 

je vedomie vlastnej dôstojnosti a vlastnej ceny.

Význam slova hrdosť najlepšie pochopíme v spojení s prídavnými menami. Slovník sk. ju spája s adjektívami národná, stavovská, falošná hrdosť.

Národná hrdosť

Tá sa nepredstiera. Neprejavuje sa udieraním do pŕs. Ani na čele ju nemáme napísanú. Nosíme ju v sebe a prejavuje sa nenásilne.

Poviem vám príklad z môjho detstva.

V našej dedine žil človek, ktorého všetci volali starý richtár. Ani my deti sme mu ináč nepovedali.  Všetkým  sme hovorili sváko,  iba jemu starý richtár.  Neviem, prečo dostal toto meno. Iste  preto, lebo kedysi bol richtárom - to dá rozum. No a my decká sme pri pasení kráv okolo neho pobehovali a počúvali to jeho: Kšinná, Praha, Bratislava. Opakovali sme to po ňom, pokrikovali medzi sebou až to zľudovelo. Naše detské hlávky pochopili, že na prvé miesto patrí naša dedina, až potom  Praha a Bratislava. Myslím, že  to bol prejav národnej hrdosti,  aj keď sa tomu tak nehovorilo. Vtedy sme tento pojem ešte nepoznali. Znie to úsmevne, ale dnes to tak vidím.

V dnešnom svete sa národná hrdosť prestala nosiť. Mnohí naši politici sú najskôr Európania, až potom Slováci. Ale aby som im nekrivdila. Slovensko majú radi. Boja sa jeho únosu a boja sa premiéra. Hovoria, že nám chce uniesť Slovensko preč z Európy. Neviem si predstaviť, ako sa to dá, ale je to tak. Len uniesť a uniesť. Furt  vybľakujú po námestiach, že Slovensko je Európa!, Dosť bolo Fica! a Slovensko si nedáme!

Ak toto je tá národná hrdosť, tak ja som potom  Panna Orleánska.

Ale vráťme sa k nášmu premiérovi. Ja sa naozaj bojím, že nás unesie. Čo keď sa ráno zobudím v Amerike? Čo si tam ja, biedna stvora, počnem, keď  po americky neviem ani ceknúť.

Stavovská hrdosť

Je príznačná pre spoločenstvo ľudí, ktorí majú rovnaké zmýšľanie, obliekajú rovnaký „kroj“, spája ich rovnaká práca.

Neviem, či bývalý policajný prezident Hamran bol hrdým žandárom. Nikdy sme ho nevideli v policajnej uniforme. Vždy sa nám ukazoval iba v bielej košeli. Ale nerada by som mu ublížila. Možno sa za tú uniformu nehanbil, možno len v sklade nemali detské čísla. Nakoniec je dosť možné aj to, že malý Hamran nepoznal stavovskú hrdosť. Hrdý žandár by nezavesil žandárstvo na klinec.  Hamran to urobil a dal sa na politiku. Tí, čo ho nemusia, hovoria, že veď on bol viac politikom ako policajtom. Ja sa s nimi hádať nebudem. Asi na tom kus pravdy bude, lebo, ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne.

Falošná hrdosť

Za túto hrdosť by sa mali jej nositelia hanbiť a chodiť po kanáloch.

Hádam sa Ivan Skoroprezident neurazí, keď ho použijem ako učebnicový príklad.

V predvolebných vystúpeniach sa oháňal slovenskou vlajkou a vlastenectvom. Oslovenie drahé Slovenky, drahí Slováci z jeho úst znelo ako falošná muzika. Nepresvedčil.

Svoju národnú hrdosť tento Slovák, Američan a Európan, navyše dnes už aj člen PS, dokumentoval vskutku originálne. V Manínskej tiesňave sa vyškriabal na skaly, aby tam zapichol európsku a slovenskú vlajku. Táto udalosť a fotografia by sa mala zapísať do histórie ako ukážka falošného vlastenectva.

Ja by som k nej priložila aj tento jeho komentár:

„Slová o vystúpení Slovenska z EÚ, ktoré potvrdil aj premiér SR, sú mimoriadne nebezpečné. S naším členstvom sa jednoducho nehazarduje. Pre Slovensko je členstvo v EÚ životná otázka a ľudia to vedia, boja sa a všetky prieskumy jasne hovoria, že sa nechcú ocitnúť mimo EÚ.

Aj preto som dnes, počas výjazdu PS na Považie, bol osadiť slovenskú vlajku a vlajku EÚ v krásnej prírode Manínskej tiesňavy. Ako prejav úprimného vlastenectva. Ak aj vám to nie je jedno a chcete dať jasne najavo, že Slovensko je Európa, tak sa nebojte priznať k slovenskej, aj EÚ vlajke a môžete ich osadiť tam, odkiaľ pochádzate, alebo kde sa vám na Slovensku najviac páči. Slovensko patrí nám všetkým a Slovensko patrí do Európy.“

No neverte mu, keď z úprimného srdca klame, až sa mu z huby práši.

O hovniváloch

Ľudskí hovniváli sa neživia kravskými hovienkami ako ich chrobačí menovci. Ani si z nich nerobia guličky. Sú takí aktívni a kreatívni, že sami produkujú dostatok sračiek a hnoja, ktorým sa živia.

Menovať netreba, poznáte ich.

Deratizácia a dezinsekcia

Myslím, že aj tieto pojmy ctený čitateľ pozná. Len pre istotu: deratizácia je ničenie myší a potkanov, dezinsekcia zas ničí škodlivý hmyz.

Nepamätám si už, ktorý z politikov v predvolebnej kampani behal na deratizačnom aute, aby ničil škodlivý hmyz. Neviem, možno to bol Dostál, možno Krúpa, naozaj neviem. Ale isto viem, že Krúpa, ešte ako poslanec Oľano,   povedal, že Zelenskému sa podarilo deratizovať parlament. Reagoval na to, že Fico si neprišiel do parlamentu vypočuť Zelenského videohovor a fašisti na protest odišli.

Klamal, ako vždy.

Poviem to takto. Poslanci, ktorí do parlamentu na Zelenského neprišli, alebo  z parlamentu odišli, sa pred deratizáciou zachránili. A na tých, čo Volodymyra počúvali, Zelenského deratizácia neúčinkovala. Aj preto je v parlamente toľko potkanov.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik

<