Hosťami Sobotných dialógov boli minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) a poslanec NR SR Milan Majerský (KDH). V štúdiu Rádia Slovensko hovorili nielen o nelegálnej migrácii.
Ďalšími témami bol vývoz zbraní na Ukrajinu, bezpečnostná situácia v EÚ spôsobená aj ilegálnou migráciou. Podľa ministra vnútra kým budú vláde v parlamente prechádzať zákony, predčasné voľby nie sú nevyhnutné. Témou bola aj zmena Ústavy, teda hrádza proti extrémizmu.
Problematická je slovensko-ukrajinská hranica, ktorú prekročilo 280-krát osôb viac, ako v porovnateľnom období predtým. Majerský, ako predseda prešovskej VÚC-ky, ktorej sa problém týka, pripomína situáciu spred troch rokov, kedy pomoc smerovala nie len na hranicu, ale aj na Ukrajinu. Obáva sa však, že po skončení vojnového konfliktu sa zdvihne ďaleko väčšia migračná vlna – Ukrajinci budú chcieť vycestovať za rodinami. „Pre nás je ale dôležité, aby Slovensko v rámci Schengenu spolupracovalo so všetkými krajinami, aby sme cez systém Frontex vybudovali taký dôkladný systém a spoluprácu, aby sme zachytili všetkých tých, ktorí chcú nelegálne prekročiť hranicu,“ upozornil predseda KDH. Pripomenul tiež Meloniovej návrh o potrebe vybudovania „záchytného tábora“ v Albánsku.
Minister vnútra pripomenul, že ilegálna migrácia bola jednou z kľúčových tém pred predčasnými voľbami 2023, kedy Slovenskom prešlo viac, ako 50-tisíc migrantov s tým, že si máme zvykať. Súčasná vláda zmenila pohľad na nelegálnu migráciu a Slovensko nie je výhodnou krajinou pre pašerákov drog, tovarov, či dokonca ľudí.
V rámci hodnotenia boja proti nelegálnej migrácii sme v Bruseli boli medzi najlepšími, keďže naša schengenská hranica je jednou z najlepšie chránených.
„Boj proti ilegálnej migrácii je prioritou vlád sociálnej demokracie. Sme pripravení bojovať proti ilegálnej migrácii aj naďalej a ak je tu krajina, ktorá môže byť príkladom v rámci celého európskeho priestoru, tak je to práve Slovensko,“priblížil minister vnútra. Aj v súvislosti so zmenou politiky USA sa situácia môže zmeniť.
Matúš Šutaj Eštok pripomína, že EÚ sa odklonila od pôvodného spôsobu prijímania migrantov z r. 2015 – ten teraz prináša neblahé ovocie napríklad v Nemecku, či iných západných krajinách. Potvrdzuje sa to, čo Slovensko hovorilo už vtedy, že migračnú politiku by si mali riadiť krajiny samotné.
V porovnaní s minulosťou už to nie je tzv. balkánska trasa cez Maďarsko, no problémom sú migranti utekajúci z Ukrajiny cez východnú hranicu, pričom postup je štandardný – takýto migrant je zachytený, stotožnený, vzhľadom na prebiehajúci konflikt nie je vyhostený, ale 99 percent žiada o tzv. dočasné útočisko, ktoré mu musíme poskytnúť. A to aj napriek snahám ukrajinskej strany o návrat. Upozornil, že v prvej vlne migrantov z Ukrajiny zlyhával štát a minister vnútra sa preto zaväzuje, že nebude opakovať chybu svojho predchodcu. Majerský si je vedomý toho, že mnohí Ukrajinci utekajú pred hrozbou zapojenia do bojov.
Pripomína potrebu adresnejšieho boja proti migrácii – v Nemecku hoci štyria z piatich migrantov, ktorí po problémoch so zákonom mali opustiť krajinu, v nej ostávajú. Nemecko preto v súčasnosti hovorí o potrebe „detenčných táborov“ v tretích krajinách mimo EÚ.
Majerský vyčíta súčasnej vláde, že je najväčším vývozcom zbraní na Ukrajinu, hoci pred voľbami vtedy opoziční predstavitelia hlásali heslo „ani náboj na Ukrajinu“. Vyčíta vláde dvojtvárnosť doma a v Bruseli. Štátnemu tajomníkovi ministerstva obrany vytkol, že pri vyslaní vojakov do Pobaltia „nebol schopný povedať, že agresor Rusko sústredí svoje zbrane práve na tieto hranice a možno aj tam hrozí určité nebezpečenstvo,“vytýka Majerský Igorovi Melicherovi (Smer-SSD).
Minister vnútra oponuje, že vláda v rámci postoja voči Ukrajine hovorí to isté, čo pred voľbami. „Ukrajine treba pomôcť a budeme jej pomáhať vo vláde nie vojensky, ale humanitárne,“ upozorňuje Matúš Šutaj Eštok pripomínajúc tri spoločné rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády, kde hovorili o konkrétnej možnej pomoci, pričom nevysielaní zbraní, ani vojakov stále platí.
„To, o čom hovoríte vy, je súkromný zbrojársky priemysel, ktorý na Slovensku je. Neviem, ako chcete zamedziť súkromným firmám, aby v rámci tohto segmentu podnikali. S tým nemá vláda nič spoločné,“ vysvetľuje M. Šutaj Eštok.
Pripomenul vyšetrovanie tímu Darca, ktoré by sa malo skončiť o pár týždňov. To by malo priniesť informácie o tom, koľko minulé vlády darovali Ukrajine, no to so slovenským zbrojárskym priemyslom podľa neho nemá nič spoločné. Majerský si však myslí, že sú to čiastočne štátne spoločnosti, je to vyzbrojovanie Ukrajiny cez vládu. Putina označil za diktátora, ktorý rozumie len tomu, ak je na jeho krajinu namierená nabitá zbraň.
Minister vnútra Majerskému nerozumie. „Jedným dychom hovoríte, že treba dodávať zbrane na Ukrajinu a hneď kritizujete zbrojárske firmy, že tak robia.“ Rozdiel medzi súčasnostou a vládami v minulom období je v tom, že slovenskí daňoví poplatníci sa na tom nepodieľajú ani jediným centom, no SR má nejaký zisk.
Obaja hostia sa zhodli, že zlú bezpečnostnú situáciu v západnej časti EÚ má na svedomí riadená, ale aj ilegálna migrácia. Podľa Majerského má zásluhu na poklese ilegálnej migrácie rozumné uvažovanie EÚ, ktorá cez systém Frontex zadržiava migrantov už na hranici Schengenu, teda na hranici Srbsko-Maďarsko. Matúš Šutaj Eštok však upozorňuje na fakt, že zásluhou Slovenska je výrazné prerušenie balkánskej cesty.
Majerský ale pripomína, že po Slovensku, po Bratislave zvlášť, sa pohybujú gangy zložené práve z migrantov a možno aj z miestnych, pričom tam treba sledovať situáciu.
Bezpečnosť je prvoradá aj pre ministra vnútra. Moderátora zaujíma, či je na Slovensku pod kontrolou extrémizmus taký, ako si ho pamätáme z 90-tych rokov min. storočia, kedy „po uliciach chodili hajlujúci mladí muži klásť kytice na hrob prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa“.
Minister vnútra pripomína, že aj vďaka práci Milana Lučanského sa v 90-tych rokoch slovenské podsvetie „vyčistilo“ od extrému. „Dnes aj vďaka ukrajincom, ktorí sú tu ako nelegálni migranti ako keby obsadzovalo to prostredie. My už hovoríme s viacerými kolegami na úrovni ministerstiev vnútra v rámci EÚ, že to môže v strednodobom horizonte predstavovať obrovské bezpečnostné riziko,“ upozorňuje minister vnútra pripomínajúc situáciu po konflikte v Juhoslávii, kedy sa medzi ľudí dostalo veľké množstvo zbraní.
Riziko šírenia extrémizmu vidí aj na sociálnych sieťach, ktoré sú doslova živnou pôdou. Pripomenul aj nedávny prípad zhanobenia pamätníka na Dargove, čo ako kompetentný minister odmieta tolerovať.
Matúš Šutaj Eštok si myslí, že ako sa vyriešila situácia s „huliakovcami“, ktorí budú naďalej podporovať vládnu koalíciu, tak sa Hlas vysporiadal s rebelmi tým, že časť z nich vylúčil. Preto je podľa neho rad na premiérovi, ktorý prebral zodpovednosť za jeden z rezortov Hlasu. Preto sa odídenci musia dohodnúť s ním, nie s materskou stranou, ktorá sa MIRRI vzdala.
Súhlasí s tým, že vládnutie v takejto tesnej väčšine je veľmi náročné, no predseda vlády je natoľko skúsený politik, že sa mu podarí túto situáciu vyriešiť. To, kto sa dostal na kandidátku Hlasu vníma trošku ako nováčikovskú daň, z ktorej sa dá do budúcnosti poučiť, aby sa na kandidátku nedostali ľudia, ktorí záujem o sociálnu demokraciu predstierajú.
Vláda však funguje, presadzujú sa návrhy, za ktoré sa hlasuje a preto verí, že predčasné voľby sú zažehnané. Tie budú aktuálne až keď začne parlament sabotovať vládne návrhy.
Milan Majerský hovorí o prísľuboch. Hovorí o rozpore v Hlase, kde hrozí, že predsseda NR SR nebude zvolený ani na najbližšej normálnej schôdzi. Aj on opakuje pesničku PS o tom, ako sa koalícia zaoberá len teplými flekmi, pričom školstvo, zdravotníctvo a všetky rezorty stagnujú.
Podľa Milana Majerského novelu Ústavy rieši KDH už od júla. Pripravili svojich osem priorít, ktoré odovzdali v podateľni NR SR a teraz ich komunikujú s jednotlivými politickými stranami, čo chcú do normálnej schôdze uzavrieť. „Nevynimajúc aj strany koalície, aj opozície. S každým chceme rokovať o prioritách,“ hovorí predseda KDH s tým, že niečím sa zrejme inšpiroval aj premiér.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik