Smer a PS, alebo určujúce sily slovenskej politiky – analýza. 

Autor je komentátor maďarského dennika MA7 Gábor Hajtman. Názor "Smer a PS, alebo rozhodujúce sily skonsolidovanej slovenskej politiky – analýza," preberáme v plnom znení.

Na slovenskej politickej scéne sa čoraz výraznejšie formujú stabilné bloky a boje o prežitie. Po prestavbe vládnej koalície sa predčasné voľby zatiaľ zdajú byť odvrátené, no politické mocenské pomery sa neustále menia.

Dominancia strany Smer je naďalej silná, zatiaľ čo PS sa jasne profiluje ako jej vyzývateľ. Avšak v dôsledku oslabenia svojich potenciálnych spojencov je otázne, či sa mu podarí zostaviť vládu.

Hlas prechádza krízou. SaS balansuje na hranici zvoliteľnosti do parlamentu, pričom šanca na návrat Republiky rastie a zároveň sa zvyšuje pravdepodobnosť vypadnutia SNS. Maďarská aliancia sa snaží manévrovať medzi vládnou stranou a opozíciou, no pre jej politickú budúcnosť je kľúčové zvýšiť svoju viditeľnosť.

Je dôležité sledovať preferencie jednotlivých strán podľa prieskumov verejnej mienky, pretože hoci sa výsledky líšia, jedno je isté: na polarizovanej slovenskej politickej scéne majú Smer aj PS stabilnú voličskú základňu.

Dominancia a rastový potenciál strany Smer

Podpora strany Smer bola v poslednom období relatívne stabilná. Najvýznamnejšie prieskumné agentúry (Focus, Median, Polis, Ipsos, Ako) namerali Smeru 21 – 22 % podpory.

Napriek problémom v rámci koalície, rastúcim cenám potravín a vládnym „sociálnym“ opatreniam sa negatívna odozva voličov neprejavila. Naopak, Robert Fico dominoval verejnej diskusii a svojou rétorikou o rusko-ukrajinskom konflikte či údajným „pokusom o prevrat“ dokázal mobilizovať systémovo nespokojných voličov, ktorí v minulosti podporovali SNS a Republiku.

Otázkou zostáva, ako môže Smer ešte viac posilniť svoju pozíciu

Zdá sa, že strana môže ďalej rásť, ak sa jej podarí získať ďalších voličov. Časť voličov Hlasu už prešla k Smeru a otázkou zostáva, koľko ďalších konzervatívnych voličov dokáže osloviť svojou sociálno-konzervatívnou líniou – najmä tých, ktorí sa v minulosti hlásili k tradičným hodnotám.

Snahy Smeru o oslabenie KDH naznačujú, že práve tento segment voličov chce strana získať. Dôkazom je aj dôraz na tradičné hodnoty, napríklad návrh zakotviť v ústave, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. Veľa bude závisieť od toho, do akej miery KDH opustí túto tému a či ju Smer dokáže plne využiť.

Jednou z kľúčových tém Smeru je aj zahraničnopolitická orientácia Slovenska. Strana úspešne oslovuje voličov skeptických voči Európskej únii a NATO, čím si upevňuje podporu v radoch euroskeptikov a odporcov západnej orientácie krajiny.

Posilnené, ale izolované PS

Na opozičnej scéne patrí PS dlhodobo medzi najstabilnejšie a najsilnejšie strany. Podľa prieskumov verejnej mienky sa jeho podpora od januára do februára 2025 pohybovala na úrovni 22 %. Niektoré agentúry, ako Focus a Ipsos, dokonca merajú vyššiu podporu PS ako Smeru, čím sa jasne profiluje ako jeho hlavný vyzývateľ.

PS by mohlo voľby aj vyhrať, avšak problémom zostáva, že by nemalo s kým zostaviť vládu. Dôvodom je, že posilňovanie PS prichádza na úkor jeho potenciálnych spojencov. Napriek rastúcej podpore je SaS len tesne nad prahom zvoliteľnosti a Demokrati by sa do parlamentu vôbec nedostali.

PS už prebralo veľkú časť voličov SaS a tento trend pokračuje v jeho prospech. Nestabilní voliči a tí, ktorí sa hlásia k európskym hodnotám, sa často prikláňajú k strane, ktorá má väčšiu šancu uspieť. Preto aj keď sú niektorým sympatické programové priority Demokratov, vidina ich nízkej šance na vstup do parlamentu ich odrádza od podpory.

PS je zároveň najvýraznejším kritikom vlády a spolu s Demokratmi sa najjednoznačnejšie hlási k proeurópskej a pro-NATO orientácii Slovenska.

PS ponúka len obmedzené alternatívy, no stále dominuje medzi opozičnými voličmi

V sociálnych a vnútropolitických otázkach síce neponúklo PS konkrétnu alternatívu, napriek tomu si udržuje výraznú podporu medzi opozičnými voličmi. Strana by mohla ďalej posilniť svoju pozíciu, ak by dokázala predložiť konkrétne návrhy a riešenia, ktoré by oslovili aj pravostredových voličov.

To však so sebou nesie riziko, že by tým úplne oslabila zvyšné opozičné strany, ktoré by mohli prísť o vlastnú voličskú základňu.

Cieľom PS je dostať sa do vlády, avšak tento scenár je nepravdepodobný, ak zároveň dôjde k oslabeniu pravostredových strán alebo ak by sa tieto strany vôbec nedostali do parlamentu.

Hlas: kríza

Z posledného vývoja vyplýva nepísané pravidlo, že každá strana, ktorá vstúpi do vlády so Smerom, buď oslabne, alebo úplne zanikne (SNS, Most-Híd, Sieť). Hlas, ktorý momentálne vládne spolu so Smerom, prežíva náročné obdobie, no jeho podpora sa podľa prieskumov zatiaľ drží stabilne na úrovni 12 %. Tento výsledok však môže byť klamlivý – v skutočnosti môže v nasledujúcich voľbách len tesne prekročiť hranicu zvoliteľnosti s výsledkom okolo 6 – 7 %.

Hlas čelí kríze, pretože nie je jasné, aké hodnoty a smerovanie vlastne zastáva. Najväčšou stratou strany je odchod Petra Pellegriniho, na ktorom bola jej značka prakticky postavená. Po jeho zvolení za prezidenta prevzal vedenie strany Matúš Šutaj Eštok. Jeho úlohou je teraz dať Hlasu vlastnú identitu a stabilitu, namiesto toho, aby sa čoraz viac prikláňal k Ficovi.

Hlas nedokázal udržať jednotu

Je zrejmé, že Hlas doteraz nedokázal vytvoriť vnútornú jednotu, keďže traja poslanci opustili jeho parlamentný klub. Dvaja z nich už nie sú členmi Hlasu a Roman Malatinec sa pripojil k Národnej koalícii pod vedením Rudolfa Huliaka.

To, či si Hlas dokáže udržať svoju identitu až do najbližších volieb, bude závisieť aj od toho, nakoľko samostatne bude stranu viesť jej súčasné vedenie a či bude schopné naďalej presadzovať umiernenú sociálnu demokraciu v opozícii voči Smeru – líniu, ktorú začal Peter Pellegrini. Druhá možná cesta, ktorou sa môže Hlas vydať pod vedením Matúša Šutaja Eštoka, však vedie priamo pod ochranné krídla Smeru.

KDH: Stabilita alebo politická slepá ulička?

Väčšina prieskumných agentúr odhaduje podporu KDH stabilne na úrovni 7 – 8 %. Z tohto pohľadu sa môže zdáť, že Milan Majerský a jeho tím môžu byť pokojní, pretože aj v prípade predčasných volieb by bez problémov prekročili 5 % hranicu na vstup do parlamentu. Situácia však nie je taká jednoduchá.

Najväčším rizikom pre kresťanských demokratov je totiž stratégia Smeru, ktorú Robert Fico nazýva „vybratie kostí z KDH“. Táto taktika spočíva v odčerpávaní voličov KDH v prospech Smeru a zároveň v budovaní vzťahu medzi týmito stranami.

KDH sa tak ocitlo v zložitej situácii – musí si udržať podporu konzervatívnych voličov, pričom zároveň musí jasne deklarovať, že za žiadnych okolností nebude spolupracovať so Smerom.

Opoziční, ale v odstupnej vzdialenosti od PS

Hoci sú v opozícii, udržiavajú si od PS istý odstup, keďže v kultúrno-etických otázkach majú úplne odlišné hodnoty. Nedávno predložili vlastný návrh ústavnej zmeny, čím dali najavo, že ich politika je nezávislá a suverénna a že zastupujú skutočné hodnoty KDH. Otázkou však zostáva, či to v čoraz polarizovanejšom, nestabilnom a dvojblokovom slovenskom politickom prostredí bude stačiť na oslovenie náročnejších voličov, ktorí popri základných hodnotách očakávajú aj konkrétnejšie riešenia.

SaS ako druhé husle

Podpora SaS sa už dlhší čas pohybuje stabilne medzi 5 – 6 %. To však pre pravicových liberálov nie je dôvod na upokojenie, keďže sa neustále pohybujú na hranici vstupu do parlamentu. Po Richardovi Sulíkovi prevzal vedenie strany Branislav Gröhling, a hoci sa nové vedenie snaží prichádzať s vlastnými témami a aktívne komunikovať, neustále zostávajú v tieni PS.

Pre pravostredových voličov je v súčasnosti PS oveľa atraktívnejšou voľbou, hoci nejde o pravicovú stranu. Šimečkova strana tak postupne odčerpáva voličov SaS. Ak SaS nezmení svoj prístup a neprinesie nové témy, ktoré by oslovili a zmobilizovali pravicových voličov, môže sa ľahko stať, že v ďalších voľbách z parlamentu vypadne.

Vyskytuje sa otázka, či má SaS možnosť otvoriť sa aj iným voličom. Pravicoví, konzervatívni atlantisti a bývalí voliči Dzurindu ešte úplne nezmizli, a SaS by ich dokázala osloviť oveľa lepšie ako PS. Otázkou je, ako veľmi strana považuje za dôležité, aby konzervatívno-liberálny smer bol tým, ktorý ich vyzdvihne z tieňa PS.

Môže sa vrátiť Republika, SNS môže byť vytlačená

Podpora Republiky bola podľa väčšiny prieskumných agentúr stabilne nad parlamentným prahom, na úrovni 6-7 percent. To znamená, že s Republikou sa v nadchádzajúcom období v parlamente stabilne počíta. V posledných voľbách sa im tesne nepodarilo dostať do parlamentu, namiesto nich však postúpila SNS.

Podpora Andreja Danka a jeho strany sa však teraz pohybuje medzi 3-4 percentami, takže môže opäť dôjsť k výmene miest, pretože priechodnosť voličských základní medzi oboma stranami je na slovenskej politickej scéne najlepšie sledovateľná. Na Slovensku prešla aj extrémna pravica určitým premenením, pretože predseda strany Republika začínal svoju politickú kariéru v ĽSNS spolu s Kotlebom. O niečo sofistikovanejšia a elegantnejšia Republika sa od ĽSNS líši v tom, že dokáže extrémne témy komunikovať k voličom rafinovanejším spôsobom.

Už nie sú populárni len medzi ľuďmi s nízkym vzdelaním, ale aj medzi mladými ľuďmi a vysokoškolsky vzdelanými diplomantmi, ktorí v posledných voľbách do Európskeho parlamentu hlasovali za Republiku, ktorá dosiahla výsledok 12,53 percenta. Milan Uhrík a jeho strana sú teda pripravení vrátiť sa do slovenského zákonodarného zboru.

Pre Smer by to bol určite stabilnejší partner ako súčasná SNS, ktorú v parlamente prakticky zastupuje len predseda strany Andrej Danko. A Smer sa neoddelil od Republiky, ale prečo by to aj robil, keď sa v mnohých veciach zhodujú?

Vzplanutie Matoviča

Hoci väčšina prieskumných agentúr takmer neodhadla stranu na vstup do parlamentu, na konci roka 2024 začalo Matovičovo hnutie Slovensko, vykazovať známky života. Po ceste Roberta Fica do Moskvy a Vietnamu začali Matovičovci čoraz hlasnejšie požadovať Ficov odchod. Dokonca sa im podarilo tento podnet šikovne prebrať od vedúcich opozičných strán. Vďaka tomu niektoré prieskumné agentúry, ako Focus, už merali toto hnutie na 5 percent. Či tento trend pretrvá, ukáže až nasledujúce mesiace.

Každopádne Matovičovci zachytili vietor do plachiet v správnom čase, pretože v poslednom období vládol chaos a zmätočnosť, čo je prirodzené prostredie pre Matoviča, v ktorom si môže budovať svoju pozíciu.

Problém je v tom, že chaos netrvá večne – a ak sa nestane žiadna "senzačná" udalosť, Matovičovcov si takmer nikto nevšimne.

Viditeľnosť a manévrovací priestor Maďarskej aliancie

Maďarskú alianciu pravidelne podceňuje viacero slovenských prieskumných agentúr, pretože vzorka nie je presná v niektorých agentúrach. AKO alebo Ipsos merali podporu na úrovni 1-2 percent, kým agentúra Polis umiestnila maďarskú stranu blízko 5 percent. Na základe týchto výsledkov sa podporu Maďarskej aliancie odhaduje na približne 3-4 percentá, čo potvrdil aj Focus.

László Gubík a nové vedenie Maďarskej aliancie sľúbili obrat v ére. V komunikácii strany je viditeľná odbornosť a dôležitosť stability. Maďarská aliancia sa vedome snaží vyhnúť tomu, aby bola jednoznačne zaradená na stranu Fica alebo opozície. Problémom však je, že pre väčšinu slovenských spotrebiteľov správ je dôležité, aký postoj zaujímajú strany voči hlavným politickým silám.

V tomto boji sa Maďarská aliancia nechce vyjadriť, pretože by tým mohla prísť o časť svojich voličov.

Túto situáciu, kde ide o "líšku chytilu šťuku", môžu prekonať len vtedy, ak sa okrem maďarských záležitostí chopia aj tém, ktoré sú dôležité pre fungovanie krajiny a občanov, a dokážu ich rámcovať jasnejšie a výraznejšie ako hlavné slovenské strany. Tieto témy môžu byť predovšetkým ekonomické a sociálne otázky, ku ktorým môže Maďarská aliancia vypracovať vlastné návrhy.

Kľúčom k úspešnému politickému pôsobeniu môže byť v tomto prípade, ak prinesú do verejného života také centrálne témy, na ktoré bude musieť slovenská médiá reagovať a venovať im pozornosť.

Zhrnutie: Menšie strany môžu byť rozhodujúcim faktorom

Slovenská politická mapa sa čoraz viac stáva dvojpólovou, kde dominancia Smeru a PS je nepopierateľná. Menšie strany neustále bojujú o prežitie, pričom proces koncentrácie čoraz viac určuje dynamiku slovenskej politiky. Kľúčovou otázkou nasledujúceho obdobia bude, ako sa mimo dvoch veľkých strán (Smer, PS) podarí ostatným stranám posilniť svoje pozície, pretože tieto faktory môžu byť rozhodujúce pre budúce tvorenie vlády.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik