V tomto prípade je jedno, koľko je hodín, tik-tak. Čo však nie je jedno, je to, koľko času ešte Európa má na to, aby sa zapojila do formovania vlastného osudu – alebo či vôbec takúto ambíciu má. Tik-tak. Európska demokracia je krásna vec, ale zdá sa, že práve v kritickom momente zlyháva, píše Matej Kohan, komentátor maďarského denníka Mandiner.
Názor Mateja Kohana, zverejnený v denníku Mandiner, preberáme v plnom znení.
Svet okolo nás je v plameňoch, no v Európe má stále každý čas.
Americký minister obrany Pete Hegseth v Mníchove jasne povedal o dvoch strategických cieľoch európskej politiky voči Ukrajine – obnovení územnej integrity Ukrajiny a jej vstupe do NATO –, že áno, sú to pekné ciele, ale namiesto pomoci pri ich dosahovaní by Spojené štáty radšej ponúkli Európe prebudenie v podobe strategickej facky.
Mierové rokovania o najvážnejšom vojenskom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny povedú americký a ruský prezident – v Saudskej Arábii. Clá prichádzajú v záplave, svetová ekonomika sa mení pred našimi očami, globálna sieť na manipuláciu volieb platená americkými daňovníkmi sa zrútila.
Všetko je iné.
Len my zostávame rovnakí. Jedna z vedúcich síl Európy, neukontrolovateľný mozog Emmanuel Macron, šikovne obišiel demokraciu a ukradol vládnu väčšinu Národnému združeniu, ktorému ju Francúzi vlastne chceli dať. Namiesto toho však umelo nafúkol dve politické sily, ktoré sa nedokážu dohodnúť, aby sa do ďalších volieb vzájomne paralyzovali ako impotentní golemovia. Priznať francúzskym voličom, že krajina už dávno nemá peniaze na sľúbený blahobyt – to nie je možné.
Jediné, čo zostáva, je chaos, obštrukcie a pózovanie.
Jedna z našich vedúcich mocností, jediná jadrová veľmoc EÚ, sa z rozhodovania o osude Európy odhlásila najmenej do leta 2025.
V druhej vedúcej európskej krajine prebieha diskusia o tom, či je nacizmom, ak pravicová vláda v pravicovej krajine presadzuje pravicovú politiku, ktorú si ľudia zvolili.
Nemecko je na najlepšej ceste, aby ľavicová elita a jej médiá definitívne pripútali CDU Friedricha Merza k zlyhanej migračnej, energetickej a zahraničnej politike, hoci Merz sám ponúka čoraz rozumnejšie riešenia. Podľa všetkého si aj časť CDU myslí, že jedinými prijateľnými koaličnými partnermi sú stále len tie isté neschopné strany. (AfD očistu evidentne nezačne, kým bude do jedného vreca hádzaná jej neonacistická a libertínska frakcia.)
K nemeckému zmätku sa pridáva aj jeho menší brat – Rakúsko. Rakúska ľudová strana si stanovila podmienku, že do koalície s víťazom volieb, Slobodnou stranou Rakúska, vstúpi len v prípade, že dostane dvojnásobný počet ministerstiev a všetky kľúčové rezorty.
A my tu, v Európe, máme na tento idiotizmus zjavne stále dostatok času.
Oficiálna politika voči Ukrajine zostáva „chceme späť všetko“ a s politikmi, ktorí nás vedú do slepej uličky, ešte ani nevieme, či je demokratické ich vôbec odvolať.
Koľko je hodín, Európa? Vidí niekto na obrazovke laptopu?
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik