Bývalý minister školstva Juraja Draxler na sociálnej sieti okomentoval “kompas konkurencieschopnosti”, ktorý predstavila eurokomisia. Draxler upozorňuje, že v prvom rade sa na konkurencieschopnosť musia pozrieť jednotlivé štáty, vrátane Slovenskej republiky

Kompas konkurencieschopnosti Európskej komisie načrtáva smer – alebo podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej “stratégiu rastu“ -, ktorým sa majú tvorcovia politík riadiť počas nasledujúcich piatich rokov. Ide o rozsiahly 27-stranový dokument preplnený odporúčaniami na naštartovanie hospodárstva Európskej únie.

Draxler pripomína, že EÚ je napriek všetkým negatívam, ktoré šíri časť politického spektra na sociálnych sieťach v mnohých oblastiach svetovou špičkou. Ako príklad uvádza výrobu čipov, za ktorých drvivou väčšinou výroby stojí holandská firma ASML. “Tá vyrába litografické stroje, ktoré sa potom inde na svete, zväčša na Taiwane, používajú na výrobu samotných čipov. Bez firmy umiestnenej v EÚ by to nešlo,” uviedol Draxler.

Ďalej uviedol, že v EÚ existuje aj pokročilejšia výroba, a to napr. letecký priemysel. EÚ je v ňom, podľa neho dokonca, svetovým lídrom. Americký Boeing si síce drží paritu v objeme výroby, ale je už silne stratový, na rozdiel “od nášho” Airbusu. “Mimo týchto dvoch už na svete neexistuje žiaden reálny globálny hráč v tomto segmente,” konštatuje Draxler.

Ultra drahé autá sú tiež z EÚ 

Zďaleka najväčším výrobcom pokročilých chemikálií na svete je nemecký BASF. “Svet fičí na priemyselných roztokoch, bežných aj ultra drahých náteroch, pesticídoch, lakoch, palivových prímesiach, katalyzátoroch atď. Made in Germany,” píše Draxler a dopĺňa, že napr. najväčším svetovým výrobcom rámov na okuliare plus slnečných okuliarov je talianska Luxxotica (časť ich predáva pod vlastnými značkami ako Ray-Ban či Oakley, väčšiu časť dodáva inými značkám).

Najväčší finančný objem ultra drahých automobilov (nad 100 000 v základnej verzii) sa vyrobí v krajinách EÚ (Taliansko a Nemecko). “Ešte aj drvivej väčšine luxusného tovaru (šatstvo, šperky, hodinky) dominujú francúzske a talianske firmy - vlastnia značky, po ktorých sa idú utĺcť Číňania aj Američania,” pokračuje Draxler vo vymenovaní prvenstiev EÚ, ktorým by sa dalo pokračovať, ale “Európske hospodárstvo je veľmi - fuj, to škaredé slovo - konkurencieschopné. V mnohých segmentoch.”

Faktom podľa neho ale je, že v niektorých oblastiach sme začali trochu zaostávať, respektíve inde zostavili niečo, čo dominuje aj nášmu trhu. Niekde je to prirodzené, napríklad sociálne siete a podobné projekty výrazne benefitujú z toho, že sa najprv môžu rozmôcť na nejakom trhu s jedným jazykom, špeciálne s angličtinou, a potom expandovať.

Pomôže aktivita na úrovni EÚ? 

“Inde by nás určité zaostávanie malo začať škrieť, špeciálne hocičo, čo sa týka aplikácie nových materiálov v medicíne či strojárstve, kvantové technológie, AI a podobne,” upozorňuje Draxler.

“Ak si ale chceme zachovať to, v čom bola Európa dobrá už približne od 14. storočia, rozsiahlu inovatívnosť, tam nejaké bombastické EÚ projekty stačiť nebudú,” načrtáva Draxler budúcnosť.

Podľa neho na zvýšenie konkurencieschopnosti treba, aby sa bežnej inovatívnosti, ale aj aplikovanému či vysoko sofistikovanému základnému výskumu pomáhalo v rámci jednotlivých členských štátov.

Inovácie na Slovensku živoria

“Na to treba aj niečo iné ako štátnu politiku na úrovni organizácie inštitúcií či finančných tokov. Intelektuálne kvasenie vzniká z mnohých vecí. A aj na úrovni univerzít či ústavov je často rôzny byrokratický "manažment" viac na škodu naozaj prelomovému výskumu,” uvádza Draxler

Bohužiaľ, niektoré štáty budú podľa neho najmä odstrašujúcim príkladom a Slovensko má byť jedným z najhorších v celej EÚ. “Úprimne, asi by sme v únii nenašli iný podobný príklad krajiny s relatívne dobrým akademickým základom, ktorá sa v drvivej väčšine snahy o pokrok a objavovanie vzdala,” tvrdí o Slovensku bývalý minister školstva.

Niežeby sa stále nerobil aj zaujímavý výskum, prípadne, že by nevznikali zaujímavé startupové projekty. Ale na potenciál krajiny je to podľa neho dosť málo a celkovo veda a vôbec inovatívne procesy na Slovensku živoria.

Pozrime sa na to, čo vieme urobiť doma!

“Samozrejme, je ľahké vyhovárať sa na obyvateľstvo aj keď, áno, to je základ. Atmosféra kyslého komentovania, fňukania čo všetko bolo a nie je a ako nám nikto nedopraje (sme v tom svetoví šampióni), vychytralosť namiesto chytrosti, závisť, nenávisť k ambíciám - to všetko nepomáha,” vymenúva problém Slovenska, ktorý by sa dal riešiť "demokraticky" - “viac demokracie by to zabilo už úplne”.

Zúfalo podľa neho chýba aspoň ako taká osvietenská snaha na politickej úrovni. “Potom celkom iste nielenže živoria často aj veľmi schopní vedci, ale chýba práve ten kvas, aj na úrovni škôl a vôbec práce s mládežou, aby sa jej dávali výzvy, predstavovali zaujímavé veci, a aby boli v napredovaní systematicky podchytení,” myslí si Draxler a dodáva:

“Akonáhle sa začne hovoriť o európskej konkurencieschopnosti či inovatívnosti, dajme si k tej európskej úrovni problému hneď pauzu, ani nezačínajme s komentovaním, a najmä sa zamýšľajme nad tým, čo pre tieto veci robíme u nás doma.”

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik