(Alebo vysvetlite to Šimečkovi a slovenskému mainstreamu!)
Robert Fico vyhral so svojimi sociálnymi demokratmi posledné parlamentné voľby. Jeho víťazstvo bolo nespochybniteľným vyjadrením slobodnej vôle výraznej časti slovenských voličov. Porazení boli Šimečkovi progresivisti, porazená bola aktivistická prezidentka Čaputová, porazené boli mediálne i večne Slovákov moralizujúce umelecko-záujmové elity, porazený, koniec koncov, bol aj „jourovský“ Brusel. Píše na webe Inštitútu Václava Klausa v glose jeho poradca, Ivo Strejček.
"Politický program „antifico“ bol Slovákmi odmietnutý a Fico sa vrátil do premiérskeho kresla. Jeho víťazstvo bolo návratom v mnohom ohľade triumfálnym, pretože z postu ministerského predsedu bol v roku 2018 nútený odísť na základe tlaku „slovenského majdanu“ po vražde novinára Kuciaka (napokon okolnosti tejto vraždy, ako sa zdá, neboli nikdy presvedčivo objasnené)." Píše Strejček a v ďalšej časti textu redakcia HD pripomína, že ide už o kompletnú citáciu autorovej glosy.
__________________________
Ivo Strejček - Inštitút Václava Klausa
"Víťazný Robert Fico vstúpil do ďalšieho vládnutia poučený zákernými ťahmi politických protivníkov. Začal pracovať veľmi energicky, výsledky svojej práce neoznamoval voličom cez médiá, ktorým zo skúsenosti prestal veriť, ale našiel si vlastné informačné kanály. Dôsledne a rozhodne sa pustil do riešenia problémov, z ktorých progresivistickým silám a ich spojencom v EÚ vstávali hrôzou vlasy na hlave.
Jeho ministerka kultúry Šimkovičová napríklad odstrihla „kultúrne“ mimovládne a neziskové organizácie od časti štátnych dotácií
(Takto ušetrené peniaze okamžite určila na opravu strechy Slovenského národného divadla), postavila sa proti verejnoprávnej slovenskej televízii a slovenským hercom odkázala, že „kašle na to, ako má podľa nich žiť a čo si má myslieť“.
Ficovým prirodzeným spojencom sa stal Viktor Orbán
S ktorým začali spoločne na Európskych radách „robiť problémy“. Až také, že „Fialovi európski premianti“ sa Ficových postojov zľakli, aby náhodou v očiach Bruselu „nespadli do rovnakého vreca“, a tak zmrazili všetky politické väzby so slovenskou vládou. Týmto krátkozrakým postojom Fialova vláda začala skazu všetkého dobrého, čo sa vo vzájomných vzťahoch za posledných tridsať rokov dosiahlo, a viditeľne sa postavila na stranu protificovskej opozície.
Robert Fico, aj napriek atentátu, ktorý na neho bol vykonaný, pokračoval v presadzovaní slovenských národných záujmov. V Bruseli aj na Ukrajine.
Volal po mierovom usporiadaní, v ktorom videl jedinú možnosť, ako zastaviť devastáciu tejto krajiny – ekonomickú aj spoločenskú. Keď na Slovensko prestal prúdiť z rozhodnutia ukrajinskej strany ruský plyn, na ktorom je krajina úplne závislá, vydal sa Fico do Ruska.
Toho sa chytili Šimečkovi progresivisti
Vo chvíli pre Slovensko mimoriadne zložitej vyvolali v krajine atmosféru, v ktorej obvinili premiéra z úmyslov vyviesť Slovensko z EÚ aj NATO. Bola to síce lož, ktorú Fico opakovane verejne poprel, avšak pod heslom „dosť bolo Fica“ sa na Slovensku začala plniť námestie demonštrantov dirigovanými Šimčekovými progresivistami – zjavne organizačne a finančne k týmto akciám pripravených.
Hlavná otázka je teda jednoduchá
Ohrozuje Robert Fico slovenskú demokraciu? Je typom vládcu s despotickými sklonmi? Je predstaviteľom „sklonov stredoeurópskeho priestoru na autokraciu“, ako píše bruselské Politico? A sú na mieste skandovania demonštrantov vyhecovaných Šimečkou a spol. „Slovensko je Európa“?
Nežijem na Slovensku, nemám autentický každodenný dotyk s tamojšou atmosférou, nezostáva mi teda nič iné, než sledovať dostupné slovenské médiá. Na základe týchto informácií tvrdím, že Slovensku nehrozí opustenie „Západu“ a primknutie sa k „Východu“. Slovensko sa nikdy zo svojho zemepisného umiestnenia „nepresťahuje“ kamsi „bližšie“ k Rusku, nota bene málokto si niečo podobné na Slovensku autenticky praje.
To, o čo tam ide, je rozpútanie existenčného zápasu všetkých, ktorí vo voľbách priamo či nepriamo prehrali a s vlastnou porážkou sa nezmierili (a nemusia to byť len Slováci na Slovensku). Pre svoje ciele a ambície využívajú nálady onej časti verejnosti, ktorá Fica a jeho politiku buď autenticky nenávidia, alebo je vo svojich neistotách ľahko manipulovateľná.
Nálady preexponovávajú progresivistické médiá porovnávaním premiéra Fica tu s Lukašenkom
Alebo s čínskym vodcom Si-Tin-Pchingom, obviňovaním Fica z „kamarátstva s masovým vrahom“. Svojím dielom prispieva aj ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorému oslabovanie Fica politicky vyhovuje, preto pomáha slovenskej opozícii prikurovať pod kotlom.
Žvásty mainstreamu
Premiér Fico síce zvolal – v obavách o rozpútanie bratislavského variantu „majdanu“ – bezpečnostnú radu štátu, tá však žiadne bezpečnostné opatrenia či reštrikcie na život na Slovensku neuvalila. Žvásty šéfredaktorky denníka SME, že „Fico týmto krokom dáva spomenúť na rok 1939“, sú mimo akéhokoľvek chápania.
Mimo chápania je však aj vyjadrovanie časti českej politickej scény, ktorá si nenecháva uniknúť príležitosť Slovákov z Prahy poučovať a do situácie na Slovensku sa nepatrične mieša
Naposledy vyjadrením prezidenta Pavla, v ktorom tvrdí, že „by sme mali veci nazývať pravými menami…(pretože demonštranti iba vyjadrujú názor, že Slovensko patrí na Západ…“), ktoré nebolo iba nešťastné, bolo – s ohľadom na citlivosť česko-slovenských historických väzieb – nemiestne.
Skúsme situáciu na Slovensku sledovať a hodnotiť pokojnejšie. Nesnažme sa do toho Slovákom hovoriť či im dokonca z Prahy radiť (napokon sami máme vlastné maslo na hlave). Ľahšie napríklad pochopíme, že Robert Fico demokraciu vo svojej krajine nijako neohrozuje. Vládne na základe mandátu vzídeného zo slobodných volieb a výsledky jeho práce budú môcť voliči oceniť v nasledujúcich parlamentných voľbách.
Kvalitu slovenskej demokracie ohrozujú predovšetkým tí, ktorí s výsledkami demokratických procesov vedia žiť iba vtedy, keď oni sami sú víťazmi. Ostatne toto poznáme dobre aj z Českej republiky."
______________________________
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik