Kým niektorí sa snažia pošpiniť dobré meno Slovenska v zahraničí, našli sa aj takí, ktorí sa postavili za objektivitu a pravdu. Michal Zoldy zaslal do redakcie The Guardian list, v ktorom uvádza fakty na pravú mieru.

Čas prestať mlčať: Slovenský intelektuál bráni dobré meno krajiny v prestížnych britských novinách

Situácia na Slovensku je nám všetkým dobre známa, no v zahraničí sa často stretávame so skreslenými informáciami. Práve preto je dôležité, že sa našiel niekto, kto dokáže vecne a kultivovane vysvetliť realitu priamo v srdci britskej žurnalistiky. 

Ako sme vás v týchto dňoch už informovali, komentátor Michal Zoldy vo svojom liste reaguje na zverejnený článok v prestížnom britskom denníku od istej Slovenky, ktorý vykreslil situáciu (nie len) v slovenskej kultúre v nepriaznivom, no najmä v neobjektívnom svetle. Autor listu však prináša také fakty a argumenty, ktoré vyvracajú tieto tvrdenia a poukazuje na skutočný stav vecí - od ústavných princípov až po reálnu slobodu umeleckej tvorby v krajine.

"Ako prekladateľ, novinár a politický komentátor cítim povinnosť uviesť veci na pravú mieru," hovorí Zoldy, ktorý mi prezradil, že svoj list zaslal nielen do redakcie The Guardian, ale poputuje aj na viaceré veľvyslanectvá.

Je čas, aby svet poznal skutočnú tvár Slovenska, nie len mediálne skreslený obraz.

Prinášame vám úplné znenie tohto listu, ktorý háji záujmy Slovenska na medzinárodnej scéne...

______________________________________________________________

LIST MICHALA ZOLDYHO ŠÉFREDAKTOROVI DENNÍKA THE GUARDIAN
(slovenský preklad)

List bol zaslaný 30. januára elektronickou cestou do londýnskej redakcie
denníka THE GUARDIAN ako reakcia na článok z 29. januára pod titulkom "Na
Slovensku prebieha šialené potláčanie kultúry, vraciame sa do sovietskych čias."

Vážený pán šéfredaktor,

v dnešnom svete moderných komunikačných kanálov 21. storočia a
okamžitého prístupu k širokému spektru informačných zdrojov, dostupných v
priebehu milisekúnd, niet ospravedlnenia pre to, ak sa významné médium
nedokáže skontaktovať a urobiť rozhovor nie s jediným, ale ideálne s viacerými
nezávislými komentátormi, pozorovateľmi a ďalšími intelektuálmi, aby
čitateľovi predstavilo vyvážený obraz situácie v ktorejkoľvek krajine, vrátane
Slovenska. Váš včerajší komentár od Moniky Kompaníkovej pod titulkom "Na
Slovensku prebieha šialené potláčanie kultúry, vraciame sa do sovietskych čias"
v zarážajúcej miere zaostáva za dlhodobo rešpektovaným štandardom
seriózneho mediálneho informovania The Guardian.

Skôr než sa pustím do polemiky s obsahom tohto politicky zaujatého článku o
situácii kultúry na dnešnom Slovensku, považujem za užitočné upozorniť na
jedno z mnohých škandalózne kontroverzných vyjadrení šéfredaktora pani
Kompaníkovej, pána Martina Šimečku, ktorý považuje slovenský jazyk, teda
oficiálny štátny a zároveň materinský jazyk všetkých Slovákov, za "drevenú
fialovú reč obesenca." Myslím, že po takom extrémne dehonestujúcom
vyjadrení by človek radšej mal okamžite skončiť a už sa ďalej neunúvať
vyvracaním zavádzajúcich tvrdení pani Kompaníkovej v jej článku o kultúre na
Slovensku. Ten článok si však predsa len žiada niekoľko poznámok, ak pre nič
iné, tak aspoň z úcty k serióznej žurnalistike, usilujúcej sa nielen hľadať, ale aj
nájsť pravdu.

Vedia napríklad medzinárodní čitatelia novín The Guardian, že slovenský
premiér Robert Fico nie je populista, ktorý by chcel so svojou vládou ťahať
Slovensko kamsi na východ, ale naopak, že je známy ako dlhoročný oddaný
podporovateľ celoeurópskej jednoty a pôvodných demokratických princípov
otcov zakladateľov EÚ? Bol oprávnene hrdý na dobré výsledky Slovenska pod
jeho vedením počas druhej dekády tohto tisícročia do takej miery, že s
nadšením verejne nabádal, aby Slovensko patrilo medzi kľúčových členov
samotného jadra EÚ. Pod jeho vedením sa preto Slovensko v žiadnom prípade
nezberá nasledovať tragický príklad Londýna a dať Európskej únii zbohom ako
Veľká Británia.

Vedia vaši čitatelia, že ak existuje potenciálna hrozba násilného prevratu na
Slovensku je to preto, že drvivá väčšina občanov Slovenska je mimoriadne
znepokojená súčasným militantným nerešpektovaním výsledkov
parlamentných volieb 2023 opozíciou? Áno, stovky tisíc občanov Slovenska sa
skutočne cítia ohrození, lenže nie politikou premiéra Fica. Sú čoraz viac
znepokojení tým, k čomu môže viesť zúrivé baženie opozície po moci, najmä po
minuloročnom atentáte fanatickým podporovateľom opozície, ktorý vystrelil
svojím revolverom päť nábojov z takmer bezprostrednej blízkosti na pána Fica,
keď vyšiel von na ulicu podať ruku menšiemu davu po skončení zasadnutia
svojej vlády v stredoslovenskom meste Handlová. Zabudli redaktori The
Guardian na túto takmer tragickú udalosť, ktorá otriasla celým svetom, alebo
radšej ignorujú minuloročné hrozivé správy zo Slovenska, o ktorých informovali
všetky svetové médiá? Pamäť v našich končinách krátka nebýva, rozhodne nie
pokiaľ ide o Slovensko.

Ak existuje hrozba prevratu, alebo presnejšie povedané, násilného zvrhnutia
legitímnej vlády krajiny, mnohí sa obávajú, že je to kvôli politike, počínaniu a
zámerom opozície, jej mediálnym excesom a jej politickým aktivistom.

Viacerí pozorovatelia miestnej situácie, vrátane mňa, však tieto obavy nezdieľame
hlavne preto, lebo veríme, že stovky tisíc Slovákov - takzvaná tichá,
mierumilovná, nemilitantná a demokratická väčšina - výrazne prevyšujú tých
pár desiatok tisíc, ktoré sú piatok čo piatok verbované do ulíc v zúrivej snahe
vyvíjať verejný tlak na vládu, aby odstúpila a odovzdala moc opozícii. V žiadnom
prípade sa tak nestane, pán šéfredaktor The Guardian a pani Kompaníková.

Hoci je Slovensko relatívne malé, menej známe a vcelku nenápadné, Slováci sú
civilizovaný a zodpovedný národ, v ktorom zdravý rozum, múdrosť a sebaúcta
ľudí vždy zvíťazí nad blúznením hŕstky mocichtivých dobrodruhov, ktorých
nafúknuté egá, ambície a sny sú v ostrom nepomere k ich počtu a
marginálnemu významu.

Dovolím si teraz venovať pár chvíľ niekoľkým kľúčovým nesporným faktom, ak
by niekto chcel vedieť viac o súčasnej situácii na Slovensku. Počas tri a pol
ročného obdobia pod vedením až troch po sebe nasledujúcich neúspešných
vlád, od marca 2020 do októbra 2023, Slovensko zažilo alarmujúce zneužívanie
policajných síl a ďalších orgánov právneho a justičného systému, ktoré
podkopalo piliere právneho systému štátu a nakoniec premenili právny štát na
pokrivenú karikatúru, ktorá sa začala podobať obávanému obdobiu začiatku
päťdesiatych rokov minulého storočia, neslávne známeho celou sériou
politických čistiek, ktoré viedli k stíhaniu, vykonštruovaným procesom a
popravám kohokoľvek, kto bol označený za politického nepriateľa.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii neurobila žiaľ prezidentka Čaputová nič pre
zastavenie znepokojivých známok zneužívania moci, zatiaľ čo národ so
zdesením sledoval, ako je pán Fico a niektorí jeho spolustranníci šikanovaný a
kriminalizovaný na základe najrôznejších vykonštruovaných obvinení len preto,
aby bolo možné zbaviť sa raz a navždy opozície v presvedčení, že Západ dá
zelenú a zatvorí oči pred akýmikoľvek neprípustnými praktikami bez ohľadu na
čokoľvek. Je doslova smiešne a absurdné obviňovať premiéra Fica
z nedemokratického pomstychtivého populizmu najmä po tom, čo len tesne                                                                                                    unikol smrti z rúk extrémistického atentátnika s väzbami na kruhy, blízke
podporovateľom súčasnej opozície. Naopak tí, a je ich u nás mnoho, ktorí
nemajú zrak zastretý politickými klapkami, volajú po nanajvýš potrebnom
zúčtovaní, najmä pokiaľ ide o sily, ktoré takmer dokonale zruinovali nielen
prosperujúcu slovenskú ekonomiku, ale, čo je ešte horšie, obrátili celú krajinu
hore nohami a priviedli ju nebezpečne blízko k mrazivej priepasti, hroziacej
fatálnym kolapsom právneho štátu.
Aktér s hviezdnou výkonnosťou pred necelými piatimi rokmi, Slovensko začalo
po februárových voľbách 2020 zaznamenávať dramatické zhoršovanie všetkých
kľúčových parametrov a ukazovateľov, vďaka ktorým sa krajina ešte koncom
druhej dekády 21. storočia radila medzi premiantov EÚ.

Nič, ani výmena členov kabinetu a premiérov nefungovalo, a situácia sa ďalej
zhoršovala. Napokon sa vládna koalícia Eduarda Hegera a Igora Matoviča začala
rozpadať, až sa napokon celkom zosypala a definitívne stroskotala uprostred
prudkých vnútorných bojov, bezohľadného vzájomného očierňovania,
politického chaosu a ekonomickej recesie, ktorá vyústila do prepadu Slovenska
medzi najmenej úspešné krajiny EÚ.

Žiaľ nebola to len ekonomika, politická kultúra, inflácia, životná úroveň a
alarmujúca sociálna situácia, ktoré sa zhoršili doslova na nepoznanie. Ruka v
ruke s celkovou nestabilitou a chaosom začal dostávať jeden vážny úder za
druhým aj právny štát, keď sa na dennej báze prijímali policajné opatrenia
a prebiehali pokusy kriminalizovať opozíciu a zadržať a obviňovať jej
predstaviteľov z najrôznejších vymyslených trestných činov. Obvykle to robila
kontroverzná Národná kriminálna agentúra (NAKA), ktorej preferovanou
metódou bolo vtrhnúť do dvorov a domovov údajných podozrivých z trestných
činov, aby ich zadržali na neurčité obdobie, často bez toho, aby zadržané osoby
vôbec vedeli, z čoho sú obvinené. Miestne médiá dostávali pravidelne echo,
aby boli v skorých ranných hodinách ešte za tmy pri tom a mohli v živých
záberoch prinášať o takých policajných akciách detailné šoty. Napokon to viedlo
k nespočetným prípadom porušovania ľudských práv, čo neskôr potvrdili aj
nálezy Ústavného súdu krajiny a následne aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Niekoľko zadržaných ľudí vo väzbe zomrelo za okolností, ktoré naďalej volajú po
dôslednom vyšetrení. Všetko toto, spolu s ďalšími vecami, neuniklo pozornosti
Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorá vydala hlboko znepokojujúcu tajnú
správu o neprípustných policajných praktikách v celom rade prípadov, ako aj
o temnom počínaní policajného aparátu, snažiaceho sa trestne stíhať
a napokon odsúdiť osoby, akýmkoľvek spôsobom spájané s opozíciou. Musel by
človek byť naozaj slepý, hluchý a v bezvedomí, aby nebol videl, že zámerom
bolo celú opozíciu ochromiť a podľa možnosti ju nakoniec úplne zničiť
a definitívne sa jej v politickej súťaži zbaviť. V dôsledku toho by sa nakoniec
politická mapa Slovenska zmenila na polopúšť. Parlamentné voľby v septembri
2023 tomu našťastie urobili v posednej chvíli koniec.

Úrad špeciálnej prokuratúry, vedený bývalým známym politikom, ktorý na
prechode pre chodcov svojím autom zrazil a pripravil o život staršieho človeka,
sa zákonite ocitol pod paľbou kritiky, pretože sa na uvedených neprípustných
praktikách podieľal, respektíve bol pri nich policajným zložkám štátu
nápomocný. Únosný rozsah tohto listu denníku The Guardian by samozrejme
ďaleko prekročilo ak by som išiel do mnohých desivých detailov počínania
NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry. Postačí preto konštatovať, že vnímavá
slovenská verejnosť bola tým všetkým mimoriadne znepokojená. Jej hnev
postupne vzrástol natoľko, že napokon dosiahol až bod varu a Slováci svoje
rozhorčenie demonštrovali v parlamentných voľbách v septembri 2023.

V súlade s Ústavou štátu je demokracia na Slovensku pevne zakorenená v úcte
národa k ľudským právam, kresťanským hodnotám, slobode, sociálnej
spravodlivosti, vláde zákona a v principiálnom rešpektovaní slobody prejavu
a ničím neobmedzovanej slobody tlače, kultúry a umenia. Nie v akejkoľvek
svojvoľnej možnosti či snahe kohokoľvek podkopať princípy právneho štátu
alebo uniesť moc v záujme presadzovania straníckych cieľov. Novú vládu
Roberta Fica, ktorá samozrejme nemusí nevyhnutne byť dokonalá, lebo žiadna
vláda na svete nemôže o sebe tvrdiť, že by bola dokonalá, si občania v dôvere
zvolili predovšetkým na to, aby Slovensko vrátila späť do želaných koľají pokiaľ
ide o samotnú demokraciu, slobodu, ľudské a občianske práva a normálne                                                                                    fungovanie zásad a princípov vlády zákona. Presne to sa teraz v Slovenskej                                                                                    republike deje.

Všetci slovenskí umelci - všetci hudobníci, divadelní, televízni a filmoví herci,
spolu s  predstaviteľmi a nadšencami umenia a kultúry v celej krajine, tak
profesionálni ako aj amatérski, majú ničím nehatenú slobodu venovať sa svojim
kreatívnym aktivitám a tvorbe tak, ako si to sami želajú.

Odporúčam preto denníku The Guardian - britským novinám tešiacim sa dôvere
verejnosti a sledovaným čitateľmi nielen v Británii, ale aj v zahraničí - venovať
väčšiu pozornosť tomu, čo sa v Slovenskej republike naozaj deje. Prosím zvážte
vždy radšej dva razy, kým zverejníte nejaké ďalšie jednostranné informácie
o Slovensku.

Michal Zoldy
Prekladateľ vedeckej literatúry, novinár a politický komentátor

Autor je bývalý štipendista britskej vlády, dlhoročný prekladateľ a politický
komentátor s komentármi o Slovensku vo WALL STREET JOURNAL, Cambridge
Evening News, Prognosis, Slovak Spectator a Europa Vincet 

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik