V kostole nám miznú ľudia. Boli. A odrazu ich niet. Odišli. Zmizli. Objavili sa niekde inde. Najčastejšie v domove dôchodcov. Ľudia s rodinami. S dcérami a so synmi. S vnúčatami. Sú odložení. Ako tovar po záruke. Niečo, čo smrdí, zamýšľa sa na Facebooku niekdajší novinár Karol Lovaš.

Lovašovo zamyslenie vám prinášame bez redakčných úprav tak, ako ho zverejnil autor.

Aj my raz budeme. Staroba je už taká. Antikoncepciu vystrieda inkontinencia. Pohár so zubnou protézou na nočnom stolíku bude stáť vedľa fľašky s cumľom. Puch starého tela.

Ježiško vonia. Slamou. A medovníkmi. Škoricou. A horúcim vínom s klinčekmi. Keď sa budeme cez Vianoce dojímať, nezabudnime sa pozrieť do zrkadla. Aj náš obraz sa zmení. Domovy dôchodcov sú plné rodičov – prvých bohov, ktorí zabudli na kult rodiny. Osudom sa im stal kult psa a dieťaťa. To zlaté teľa, ktorému dali všetko, jedného dňa povedalo: „Baba, smrdíš. Pôjdeš do ústavu.“

Tak nám v kostole miznú ľudia. Boli. A odrazu ich niet.

Voňavý Ježiško čaká na Vianoce. Spolu s tisíckami odložených mám a otcov. Ľudí po záruke. Budú vyčkávať za dverami. Či sa otvoria. A oni pôjdu domov. Aspoň na malú chvíľu. Na krátky čas, než Ježiško stihne zašpiniť prvú plienku.

Prosím, nehľadajme ho cez Vianoce v kostoloch. Tie si postavili ľudia, aby v nich uctievali Boha. Dreveného. Z mramoru. Na svätú noc sa stane človekom. Aby nám ukázal, čo to znamená. Bude tam vonku. Na ulici. V domovoch dôchodcov. V liečebniach dlhodobo chorých. V nemocniciach. V detských domovoch. Pri bezdomovcoch. A prostitútkach. Pri týraných ženách. S opustenými zvieratami v útulkoch. V rodinách bez lásky. Tam všade bude. V neideálnom svete plnom skutočných ľudí.

Tichá noc. Svätá noc… V kostoloch jasličky. Zlato a purpur. Plienočky z hodvábu. Ježiško, kam sa mi schováš tentoraz? Kde ťa mám hľadať na ceste z polnočnej?

Vážení naši čitatelia!

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik