Násilie... týranie... to sú väčšinou hrozivé slová, s ktorými ak sa stretneme, tak prevažne v súvislosti s domácnosťami. V poslednej dobe aj pri nezvládnutej policajnej agresii, či počas pár posledných rokov aj v justícii. Násilie, akékoľvek – či už fyzické, alebo psychické, je pritom podľa litery zákona neprípustné. A predsa sa deje. V domácnostiach, v inštitúciách, či v zariadeniach sociálnych služieb ... Zabráni mu konečne novela zákona? Aj o tom hovorila v relácii Teraz takto s Ankou Žitnou štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, Kararína Roskoványi (Smer-SSD).
Podľa nej ženy mnohokrát trpia domáce násilie zo strachu, že im nikto neuverí. Zvlášť zraniteľnou skupinou sú ľudia, ktorí sa ocitli v starostlivosti štátu, či už ide o rôzne zariadenia sociálnych služieb, nemocníc, ale aj väzení. Roskoványi hovorí o šoku zo zistení, aké zranenia mal na tele generál Lučanský s tým, že tieto si rozhodne nemohol spôsobiť sám.
Domáce násilie. Dá sa mu predchádzať?
Roskoványi pripomína tragédiu spred 22 rokov, kedy na Silvestra policajt zavraždil svoje deti a následne zbraň obrátil proti sebe. Manželka pritom už dlhší čas hovorila o násilí z jeho strany, no jeho kolegovia tieto signály ignorovali. To je podľa Roskoványi jeden súbor prípadov.
Ďalšie sú tie, kedy človek skrátka nezvládne náročný život a takýmto spôsobom ničí vlastnú rodinu. Tam si násilníkovo správanie môže všimnúť aj rodina – na zmene správania týraných. „Často si to tie manželky nechcú pripustiť. Boja sa, že rozbijú rodinu, boja sa, že im nikto neuverí, myslím si, že to je základ – strach z toho, že im nikto neuverí,“hovorí Roskoványi. Prax dokazuje, že to nie je ojedinelý zjav.
Môže si to všimnúť okolie
„Stane sa tichšou, nechce sa stretávať so svojim okolím, nerozpráva o sebe, nerozpráva o svojej rodine,“približuje štátna tajomníčka o signáloch, ktoré obete týrania vykazujú. Je to podľa nej však nie len o všímavosti okolia, ale aj o vzdelávaní. Už na základnej škole by sa mali deti vzdelávať v tom, ako spolu existovať. V neposlednom rade však aj v médiách vidíme hlavne plno násilia. Nemôžeme sa preto tváriť, že deti sú pred násilím chránené.
Štát sa správal tak, ako by sa nemal
Roskoványi hovorí, že štát sa v prípade Milana Lučanského, advokáta Krivočenka, či bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej správal tak, ako sa nemal.
„Pokiaľ niekto spáchal trestný čin, samozrejme má byť odsúdený nestranným súdom na základe zákonných dôkazov. Ale určite nemôže byť týraný vo väzbe a nemôže sa k nemu štát správať tak, ako sa správal,“povedala Roskoványi.
Zhrozená
Roskoványi priznáva, že pri informáciách, ktoré vyplávali na povrch pri aktuálnom otvorení prípadu Milana Lučanského o zraneniach, ktoré sa popisujú, bola zhrozená. Určite ich nevníma ako zranenia, s ktorými je človek schopný venovať sa bežnému životu. Ona ako prokurátorka upozorňuje, že toto sa musí posudzovať od prípadu k prípadu. Dobu liečenia 21 dní a spojenie „obvyklý spôsob života“ sú pre ňu nemysliteľná kombinácia.
„To už je podľa mňa kvalifikovaná skutková podstata ublíženia na zdraví,“myslí si Roskoványi. Navyše netuší, ako sa u človeka, ktorý v cele môže maximálne stáť, prípadne ležať, hodnotí „obvyklý spôsob života“.
O zodpovednosti štátu hovorí aj ESĽP
Tu pripomína, že všetky osoby, ktoré sú v rôznych zariadeniach pod dohľadom štátu, sú obzvlášť zraniteľné, keďže oni nemajú na výber. V danom prípade väznený, obvinený človek nemá možnosť sa rozhodnúť a odísť preč.
„O to viac je tu vyššia zodpovednosť štátu za to, že sa niečo takéto stalo. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne hovoria o zodpovednosti štátu za takéto zranenia,“ vysvetlila Roskoványi s tým, že takéto prípady je nutné starostlivo vyšetriť.
Viac na tému násilia vo videu
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik