Inštitút sociálnej demokracie pripravil údaje k vývoju počtu žiakov, škôl a učiteľov v súvislosti s avizovaným štrajkom učiteľov. Podľa Inštitútu slovenské školstvo čelí dlhotrvajúcemu problému nerovnováhy medzi pomerne štandardným počtom učiteľov a významne klesajúcim počtom žiakov, škôl a pomerne významne rastúcimi nákladmi na prevádzku.

Počty a nárasty od roku 1989 do roku 2023

Počet žiakov na základných školách klesol o - 35 % (o – 259.766 žiakov ZŠ), ale počet učiteľov sa od roku 1989 takmer nezmenil cca 39 tisíc učiteľov ZŠ (pokles len o - 0,1 %). Na jedného učiteľa tak v roku 1989 pripadalo 19 žiakov, v súčasnosti je to už len 13 žiakov.

Podobná situácia je na stredných školách, kde je pokles zo 17 žiakov na 13 žiakov na jedného učiteľa, čo je pokles o viac ako 84 tisíc detí (pokles o - 29%), pričom počet učiteľov sa znížil iba o 726 (- 4%). Počet tried zároveň zostal v podstate zachovaný (- 1%), ale o + 19 % sa nám zvýšil počet škôl.

Opačná situácia je pri vysokom školstve, kde sa počet žiakov zvýšil z 8 na 15 na jedného učiteľa. Zároveň sa nám zvýšil počet vysokých škôl o + 154 % (z 13 na 33) aj počet fakúlt na VŠ o + 198 % (zo 43 na 128). Počet učiteľov narástol o 1.400 ( + 17 %).

Navyše, školy s nízkym počtom žiakov – často v menej osídlených oblastiach – spotrebúvajú neúmerne vysoký podiel financií na úkor škôl s vyššou efektivitou a väčšou kapacitou. Tento nesúlad sa prejavuje najmä v regiónoch, kde sú školy udržiavané aj s minimálnym počtom žiakov, čo vedie k značnému finančnému zaťaženiu celého školského systému.

Regionálne rozdiely a neefektívne alokácie

Demografické trendy spôsobujú, že v niektorých oblastiach Slovenska počet žiakov dramaticky klesá, no počet škôl a učiteľov sa prispôsobuje len veľmi pomaly. Napríklad školy na vidieku majú aj menej než 10 žiakov na učiteľa. Na druhej strane, priemerná mzda slovenského učiteľa stále zaostáva za priemerom krajín OECD, čo môže súvisieť práve aj s pomerom počtov učiteľov, žiakov a škôl. Aj napriek tomu, že Slovensko investuje do školstva menej ako 4 % HDP, čo je výrazne pod priemerom krajín OECD (5 % HDP), javí sa, že tieto prostriedky sú často rozdelené neefektívne. S cieľom zmierniť regionálne platové rozdiely prišiel rezort školstva s regionálnymi príspevkami pre pedagogických a odborných zamestnancov, pričom na tento účel bolo vyčlenených 60 miliónov eur. Tento krok má pomôcť riešiť nedostatok kvalifikovaných pedagógov v oblastiach, kde je najväčší nedostatok. Problémom je najviac zasiahnutý západ Slovenska, predovšetkým Bratislava, kde dochádza k výraznému odlivu učiteľov.

Medzinárodné porovnanie: Čo ukazuje OECD?

Podľa OECD je Slovensko jednou z krajín s mierou investícií do kvality školstva na žiaka pod priemerom krajín. Na druhej strane, samotná OECD jasne hovorí, že veľkosť tried má len minimálny alebo žiadny vplyv na kvalitu vzdelávania. Napríklad Japonsko a Južná Kórea dosahujú vysokú kvalitu vzdelávania aj s veľkosťou tried okolo 30 žiakov. Hlavnými faktormi kvalitného vzdelávania tak nie je počet, ale kvalita učiteľov, moderné vzdelávacie metódy a dobre cielené investície do vzdelávacej infraštruktúry. Zatiaľ čo na Slovensku v súčasnosti priemerne pripadá 13 žiakov na jedného učiteľa, v krajinách s efektívnejším systémom ako Fínsko alebo Nemecko je tento pomer vyšší – okolo 17 až 20 žiakov na učiteľa, pričom kvalita vzdelávania je preukázateľne dlhodobo na podstatne vyššej úrovni.

Čo ISD navrhuje

Ak chceme pokračovať vo valorizácii miezd, nevyhnutná je významná optimalizácia školských sietí. Ukazuje sa ako nevyhnutné optimalizovať počty učiteľov na počty žiakov, zlučovanie malých a menších škôl, podpora dopravy detí do školských zariadení aj žiakov a presun a podpora finančných zdrojov do škôl s vyššou kapacitou ako kľúčové kroky na zlepšenie efektivity. Takto ušetrené prostriedky môžu byť investované do modernizácie vzdelávania, vrátane ďalšieho zvyšovania miezd učiteľov, čím by sa zlepšila ich motivácia a profesionálna príprava, zavedenia moderných technológií do vyučovania, aby slovenskí žiaci mohli konkurovať svojim rovesníkom v iných krajinách.

Diskusia o budúcnosti školstva si preto vyžaduje podstatne otvorenejší prístup a odvahu čeliť aj nepopulárnym rozhodnutiam. Ak má byť slovenské školstvo dlhodobo udržateľné a konkurencieschopné, musí sa orientovať na kvalitu a efektivitu, nie na zachovávanie neefektívnych štruktúr. Práve preto je potrebné presmerovať zdroje tam, kde prinesú najväčší prínos – do kvalitného vzdelania, primeraných platov a do škôl, ktoré môžu rásť spolu so svojimi žiakmi ale aj optimalizácie škôl a tried. 

Je potrebné tieto údaje uviesť aj v súvislosti s avizovaným štrajkom učiteľov. Je potrebné optimalizovať počty tried, škôl ale najmä učiteľov na úroveň krajín ako Fínsko, Nemecko či Japonsko aby deti na Slovensku mali rovnaké šance ako ich rovesníci v najvyspelejších krajinách sveta.

V súvislosti s avizovaným štrajkom učiteľov zostáva otázka: Máme veľa učiteľov na málo žiakov?