Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v druhom štvrťroku 2024 1.520 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 7,1 %. Reálne mzdy rástli 4,9 % v 2 Q 2024, v komparácii s cenami potravín a nealkoholických nápojov, ktoré stúpli o 3,1 % bol tak medziročný rast reálnych miezd vyšší. To znamená, že nielenže mzdy rástli rýchlejšie ako ceny, ale sa zároveň zlepšila aj kúpna sila Slovákov v segmente potravín. Tento trend odzrkadľuje najmä pozitívny vývoj na pracovnom trhu a stabilizáciu inflácie. Pocitovo je rast cien potravín z pohľadu Slovákov ovplyvnený najmä skoro 30% potravinovou infláciou v predchádzajúcich rokoch, ktorú nezvládli bývalé vlády Matoviča, Hegera a Ódora.

Rast miezd sa stal jedným z kľúčových ukazovateľov lepšej finančnej situácie domácností. Slovensko sa zároveň postupne približuje k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky a Národnej banky Slovenska, ktorá predpokladá, že celková inflácia v roku 2024 bude na úrovni 2,5 %.

Inflácia a potraviny: Kde sme teraz a kam smerujeme

Ceny potravín sú ovplyvnené viacerými faktormi, pričom lokálne významnú úlohu zohrávajú ceny energií. Hoci sú neregulované ceny energií momentálne pod úrovňou zastropovaných cien 99 EUR resp. 199 EUR, stále zostávajú relatívne vysoké v porovnaní s obdobím pred rokom 2020. Plošná energo-pomoc štátu pre rok 2024 podľa Inštitútu finančnej politiky znížila infláciu o viac ako 7 %. Ak vláda zachová plošnú dotáciu energií aj na budúci rok 2025, tlak na rast cien potravín zostane aj v najbližšom období obmedzený.

Ďalším domácim faktorom, ktorý môže jemne ovplyvniť ceny potravín, je rast minimálnej mzdy, od ktorej sa odvíjajú príplatky za nočnú prácu a víkendy. Tieto náklady však pravdepodobne nebudú mať zásadný dopad na celkovú infláciu. Pozitívne sa však odrazia na raste kúpyschopnosti.

Globálne a lokálne faktory vplývajúce na ceny potravín

Rast cien potravín na Slovensku je vo veľkej miere ovplyvnený nasledujúcimi trendmi:

1. Dlhodobé odlievanie ziskov zahraničnými reťazcami cez tzv. „transfer pricing“: Ročne sa zo Slovenska odlieva 150 až 180 miliónov eur v nezdanených ziskoch, čo predstavuje za posledných 10 rokov viac ako 1 miliardu eur.

2. Vyššie ceny energií: Napriek stabilizácii zostávajú nad úrovňami spred roka 2020, čím zvyšujú náklady na výrobu, skladovanie a prepravu.

3. Drahšie suroviny: Klimatické zmeny a vojna na Ukrajine stále zdražujú základné suroviny.

4. Rast cien dopravy: Náklady na medzinárodnú dopravu, najmä pri dovážaných potravinách, zostávajú vysoké.

5. Inflácia v eurozóne: Vyššie výrobné náklady a znížená kúpna sila (počas obdobia 2020 až 2023) v porovnaní z pred roka 2020 ovplyvňujú stále ceny aj na Slovensku. Rekordná inflácia v rokoch 2020 – 2023 počas predchádzajúcich vlád spôsobila nárast cien až o 30 %, čo najvýznamnejšie u ľudí pocitovo zvyšuje ceny potravín.

Výdavky domácností na potraviny

Podľa Štatistického úradu SR slovenské domácnosti v roku 2024 vynakladajú v priemere na potraviny až 23,6 % svojich príjmov, čo je výrazne nad priemerom EÚ (18 %). U nízkopríjmových domácností a seniorov tento podiel stúpa na 28 %. Pre tieto domácnosti je znižovanie, respektíve udržanie inflácie kľúčové.

Výhľad na rok 2025

Národná banka Slovenska očakáva, že v roku 2025 sa inflácia zvýši na 4 % v dôsledku plánovaného zvýšenia DPH a zosúladenia cien plynu s trhovými úrovňami.

„Tieto tlaky však budú pravdepodobne tlmené efektívnou politikou štátu, ktorá by mala uprednostňovať v oblasti energo-pomoci plošné opatrenia pred adresnou pomocou domácnostiam, ktorá je nevykonateľná. Ak vláda nepristúpi k adresnej pomoci domácnostiam (čo veríme, že nepristúpi, pretože by to bolo pre 2/3 energeticky chudobných domácností likvidačné) a energie budú vydotované plošne tak ako doteraz, nemalo by hroziť zvyšovanie inflácie výraznejším spôsobom. Zopakoval by sa tak rovnaký scenár ako tento rok, keď energo-pomoc významným spôsobom znížila infláciu o viac ako 7 %. V súčasnosti vieme identifikovať aj to iba v obmedzenej miere iba ľudí ohrozených chudobou na individuálnej úrovni, nie na úrovni domácností. Odberateľom energií sú pritom domácnosti, nie jednotlivci“, hovorí Martin Halás.

Stabilizácia cien: Blíži sa Slovensko k cieľu?

Pokles inflácie na 3,5 % (v októbri 2024) a jej predpokladaná hodnota 2,5 % na konci roka naznačujú, že Slovensko je na dobrej ceste k stabilizácii cien. Zlepšenie kúpnej sily v kombinácii so stabilnými cenami energií a potravín vytvára predpoklad pre síce pomalší, ale stabilný ekonomický rast Slovenska. Výdavky na bývanie, kam patria aj energie tvoria spoločne s potravinami významné položky spotrebného koša slovenských domácností. Pri bežnej domácnosti je to skoro polovica výdavkov, avšak pri nízkopríjmových domácnostiach je to viac ako polovica a pri domácnostiach seniorov viac ako 60% ich výdavkov. Z pohľadu inflácie a jej stabilizácie preto bude potrebné prijať na budúci rok plošný systém energo-pomoci. Infláciu tak vo vyššej miere absorbuje štát a nebude sa realizovať na úkor podstatne vyšších cien potravín pre domácnosti a výdavkov chudobou najviac ohrozených domácností na Slovensku.  Utlmia a minimalizujú sa tým inflačné tlaky v budúcnosti.

Zdroj: Inštitút sociálnej demokracie 

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik