Štyridsiatnici a mladší, túto dámu poznajú len veľmi hmlisto. Vedia, že to bola akási herečka. Staršie ročníky si pri mene Ida Rapaičová pamätajú na nádherný sýty hlas, ktorým nás všetkých skultúrňovala počas Nedeľnej chvíľke poézie, či cez množstvo jej hereckých postáv. Iní si ju pamätajú aj z pôsobenia v politike. Pani herečka v rozhovore pre Slovenské národné noviny povedala okrem iného aj to, že hoci sa narodila v Bratislave, srdcom je aj Trenčianka, keďže v meste pod Matúšovým hradom vyrástla.
Ako sa Ida Rapaičová „ochorela“ na divadlo? Prečo si váži Miroslava Válka? Nepodľahol totiž tomu, prečo musela odísť z Lúčnice. Po prevrate bola ona jednou z tých, ktorí hovorili o potrebe zachovania slovenských kultúrnych inštitúcií. Pre SNN prezradila aj to, ako sa dostala k prednesu legendárneho Konštantínovho Proglasu, na ktorom vidno, aká je Slovenčina flexibilná.
Umenie a pevná viera
V Trenčíne chodila malá Ida do kláštornej ľudovej školy, kde sa im o vzdelávanie starali rehoľníčky.
„Neskôr, keď ich zrušili, nám venovali klavír. Ale to už bolo v čase, keď som navštevovala konzervatórium. Treba povedať, že moja mamička dirigovala v kostole spevácky zbor a výborne spievala. U nás sa vôbec veľa spievalo, a nielen sakrálne, ale aj ľudové piesne. Ja som veľmi túžila hrať na klavíri, lenže doma sme klavír nemali, boli sme chudobná rodina,“spomína Rapaišová s tým, že najskôr jej cvičenie na klavíri umožnila suseda, ktorá klavír vlastnila. Neskôr, keď v Bratislave študovala konzervatórium a VŠMU, bývala v internáte niekdajšieho Uršulínskeho kláštora. To malo doslova „za rohom“ súčasné DPOH, kde si chodila privyrobiť.
„Prihlásila som sa na konkurz do štafáže a keď som potom na javisku videla hrať Záborského, Zachara, Meličkovú, Prechovskú a všetky tie postavy zlatej éry slovenského divadelníctva, ochorela som na divadlo,“ priznáva herečka. Na týchto velikánov spomína s úctou. Veď jej dali množstvo cenných rád.
Válek nekádroval
S vďačnosťou spomína aj na ministra kultúry Miroslava Válka. Ten ignoroval všelijaké anonymy a kádrové posudky, ktoré na ňu na Ústredný výbor KSČ chodili. Rapaičová ho hodnotí ako skvelého človeka. Povedal jej – ak budete mať problém, príďte priamo za mnou, vyriešime.
Aj napriek „zlému kádrovému posudku sa jej na poli kultúry darilo nadmieru dobre – v časoch najväčšej slávy hrala aj 23 predstavení do mesiaca. Obzvlášť mala vzťah k poézii – aj k tejto láske ju priviedla mama. Neskôr recitovala aj v Češtine. To už bolo jej vlastné úsilie, ako sa zdokonaliť.
Z Lúčnice ju vyhodili
V svetoznámom folklórnom súbore Lúčnica pôsobila dva roky. Vyhodili ju však pre zlý kádrový posudok.
„Umelecký vedúci Štefan Nosáľ prišiel za mnou a povedal mi: „Vieš, v kolónke máš stále napísaného toho otca, nemôžeš chodiť s nami do zahraničia a, žiaľ, musíme sa rozlúčiť.“ A mne tiekli slzy a išla som domov,“hovorí Rapaičová pre SSN.
A prišiel prevrat
Po novembri 1989 mnohí predpovedali národným inštitúciám zánik. Lebo veď chceme byť svetoví, nebudeme predsa pestovať „slovenské zápecníctvo“. Rapaičová však mala na tieto reči vlastný názor.
„Mnohí tvrdili, že zanikne Lúčnica, SĽUK a, samozrejme, Matica slovenská, že to stráca na význame. Lenže keď budeme svetoví a nebudeme slovenskí, tak načo sme tu vôbec? Veď svet je zaujímavý práve vtedy, keď je pestrý. Mali by sme zničiť pestrofarebné kvety na lúke a pestovať napríklad len konvalinky? Jednoducho to nejde. Každý národ má svoju farbu, svoje melódie, svoju vôňu. Slovensko je nádherné tým, že za každým kopcom je iné nárečie, iná pieseň, iný tanec,“ konštatuje herečka s tým, že aj tomu ju naučilo pôsobenie v Lúčnici.
Legendárny Proglas
Asi každému Slovákovi, bez rozdielu veku, pri jej mene napadne aj geniálne prednesený Proglas. Aj ten sa k nej dostal cez staršieho kolegu – Viliama Turčániho.
„Urobil kongeniálny preklad Proglasu, dodržal presne ten rytmický pôdorys. Konštantín filozof napísal Proglas podľa vzoru Eneidy v antickej podobe verša a Turčány dokázal, že staroslovienčina či staroslovenčina bol nesmierne disponovaný, adaptabilný jazyk,“ priblížila Rapaičová pripomínajúc flexibilitu Slovenčiny, ktorá si môže dovoliť aj také verše, aké si iné jazyky nemôžu.
„Bernolákovci pretavili všetky tieto formy do slovenčiny, pretože slovenčina je veľmi ohybný jazyk. Hollý dokázal rovnocennosť slovenčiny s hebrejčinou, latinčinou a gréčtinou,“ uzatvára Ida Rapaičová. Bola by škoda, si Proglas v jej podaní nevypočuť.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik