"Takzvaný socializmus aj kapitalizmus v Česku mali niečo spoločné, porovnáva na margo výročia Novembra 89 Ivan Hoffman, pamätník oboch režimov. Okrem týchto politických zápasov ale existuje aj reálny život, v ktorom si ľudia porovnávajú vlastné skúsenosti. Pri tridsiatom piatom výročí sa dá podľa komentátora už povedať, že tým hlavným trendom je „roztváranie nožníc“ a rozpad solidarity." Komentár vyšiel na webe parlamentnilisty.cz a prevzal ho web noveslovo.eu.
Komentár redakcia HD uverejňuje v pôvodom znení.
_________________________________________________________
"Že každá líška chváli svoj chvost, je prirodzené
Podobne je bežné, že ľudia napospol chcú patriť k víťaznej väčšine, byť s víťazmi zadobre. Preto sa výročne oslavujú dejinné míľniky, od ktorých panujúce režimy odvodzujú svoju legitimitu. Ten súčasný si práve pripomenul 35. výročie revolúcie, ktorá u nás znamenala koniec socializmu a začiatok kapitalizmu. Minulý režim predtým výročne oslavoval Víťazný február 1948, ktorý znamenal koniec nenávideného kapitalizmu a začiatok socializmu.
Jedno majú tie dve líšky, socialistické a kapitalistické, spoločné
Hoci si povinne chvália svoj chvost, nemôžu si pomôcť a nostalgicky sa obzerajú za tým, čo slávne porazili. Za socializmu to bola skrývaná nostalgia za prvorepublikovým kapitalizmom, za dnešného kapitalizmu to je opozičná nostalgia za socializmom. Oficiálne ľudia v každom režime žijú v tom najlepšom možnom svete. Toho, čo funguje, si ale necenia, berú to ako samozrejmosť a sú nahnevaní z toho, čo nefunguje.
Pri porovnávaní režimov oficiálne platí bonmot, že ten dnešný je lepší, aj keď je horší
A neoficiálne je to naopak. Akonáhle nový režim skoncuje s nepriateľmi, s kapitalistami, respektíve so socialistami, čaká ho večný boj s fiktívnymi revizionistami, ktorí sa nezmierili s dejinnou zmenou a radi by obnovili staré poriadky. Komické na tom je, že za socializmu tu nikto nechcel obnoviť kapitalizmus, a za dnešného kapitalizmu je zanedbateľný dopyt po socializme. Väčšina nespokojných občanov vždy chce, aby súčasný režim fungoval k ich spokojnosti čiže aby fungoval.
V súvislosti s politickými prevratmi a revolúciami sa notoricky diskutuje, ktorý režim je lepší
Zaujímavejšia je ale otázka, či sa zmenou režimu menia občania. Krátko po prevrate panoval názor, že sa ľudia bohužiaľ nemenia - necenia si slobodu a držia sa starých zlozvykov. Dnes, po tridsaťpäť rokoch budovania kapitalizmu, to ale vyzerá, že sa ľudia vplyvom zmeny režimu bohužiaľ zmenili - nevážia si slobody a osvojili si zlozvyky, ktorými za socializmu netrpeli.
Kto môže z vlastnej skúsenosti porovnať, ako sa k sebe ľudia správali za minulého režimu a ako medziľudské vzťahy vyzerajú dnes, zreteľne vidí dva trendy
Slabne medzigeneračná súdržnosť a otvárajú sa nožnice medzi zmenšujúcou sa vrstvou bohatnúcich bohatých a zväčšujúcou sa vrstvou čoraz chudobnejších pracujúcich. Na margo úpadku strednej triedy možno sarkasticky poznamenať, že sme si tú socialistickú totalitu nevážili.
S odstupom času sa vždy zistí, že zárodky krízy, ktorá raz režim rozvráti, sú prítomné už v okamihu, keď sa režim formuje
Mal som po novembri 1989 ako začínajúci novinár možnosť sledovať z bezprostrednej blízkosti všetkých významných politikov, ktorí sa práve chopili moci. Či už to boli disidenti z kotolní, alebo ľudia z takzvanej šedej zóny, zo dňa na deň sa stali elitári. Moc korumpuje za každého režimu, a akonáhle nová elita vystrieda starú, osvojí si jej namyslenosť, privilégiá a neadekvátne sebavedomie. Trvalo mi desať dní, kým mi došlo, že ešte ani nič poriadne sa nezačalo a už je všetko stratené. V ďalších tridsiatich piatich rokoch išlo už len minimalizovať škody."
(Komentár Ivana Hoffmana vyšiel na ParlamentníListy.cz)
__________________________________
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik