Niektoré otázky a odpovede V. V. Putina z diskusie na 21. ročníku Valdajského klubu zo dňa 7. 11. 2024, ktorá trvala vyše 4  hodiny

(Podtitulok: Ako vidí Rusko (ne)porušenie medzinárodného práva)

Zdroj: video (3:21:00) + prepis na stránke  

Preložil: Andrej Rehák, Levice, 10.11.2024

Otázka: Vladimír Vladimírovič, ďakujem za veľmi zaujímavý prejav a odpovede na otázky. Už ste povedali, že niekedy je ťažké hovoriť o prostriedkoch vrátane vojenských. Mám otázku práve ohľadom tohto.

Rusko tradične kritizuje použitie vojenskej sily na riešenie zložitých medzinárodných situácií, ale v roku 2022 sa Rusko uchýlilo k sile. Veľmi presvedčivo vysvetľujete, prečo to bolo potrebné a prečo má Rusko v tomto prípade právo použiť vojenskú silu. Nie je však možné neuznať ostatným právo, na ktoré sa odvolávate sami.

A konkrétne, vo veci  Blízkeho východu. Komu v tomto regióne Rusko priznáva právo použiť vojenskú silu a koho vojenské akcie považuje za nezákonné v súčasných podmienkach rozvíjajúcej sa krízy?

A ešte jedna objasňujúca, takmer technická otázka v tomto smere. V rámci akých hraníc Rusko uznáva Izrael? Pretože, keď je reč o agresii, sebaobrane, odvolávaní sa na toto základné právo, sa samozrejme vynára otázka hraníc.

Ďakujem.

Vladimír Putin: Toto nie je zložitá otázka. Situácia je zložitá, ale otázka je jednoduchá. Pokúsim sa to sformulovať odpovede na obidve časti naraz.

Rusko považuje za potrebné realizovať všetky rozhodnutia Bezpečnostnej rady a Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o Izraeli a Palestíne.

Toto nie je oportunistická politika. Táto pozícia bola tradičná už od čias Sovietskeho zväzu a Rusko v tejto línii pokračovalo. Ak sa teda zrealizujú všetky rozhodnutia Bezpečnostnej rady a Valného zhromaždenia o vytvorení dvoch nezávislých suverénnych štátov, bude to podľa mňa základ pre vyriešenie krízy, nech už akokoľvek vážna a akútna by sa dnes nezdala. To je všetko.

F. Lukjanov (moderátor): Vladimír Vladimírovič, nemôžem sa vás tiež nespýtať, keďže hovoríme o hraniciach. A v akých hraniciach uznáme Ukrajinu?

V. Putin: Viete, vždy sme uznávali hranice Ukrajiny ako súčasť našich dohôd po rozpade Sovietskeho zväzu. Ale rád by som upriamil vašu pozornosť na skutočnosť, že v Deklarácii o nezávislosti Ukrajiny sa hovorí – a Rusko to podporilo – že Ukrajina je neutrálny štát. A na základe toho sme uznávali jej hranice. Ale neskôr, ako je známe, ukrajinské vedenie urobilo zmeny v základnom zákone  (ústave ) a oznámilo svoje želanie vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Ale na tom sme sa predsa nedohodli. Toto je prvá vec.

A po druhé, my nikdy a nikde nepodporujeme žiadny štátny prevrat a nepodporujeme ho ani na Ukrajine. Chápeme a podporujeme ľudí, ktorí nesúhlasili s týmto štátnym prevratom a uznávame ich právo brániť svoje záujmy.

Už som niekoľkokrát diskutoval s generálnym tajomníkom OSN [Antoniom Guterresom] a tu nie je žiadne tajomstvo. Myslím, že ani on sa na mňa nebude hnevať (keď o tom budem hovoriť). Podporuje tých, ktorí hovoria, že my sme porušili normy a princípy medzinárodného práva, Chartu OSN a že my sme začali vojenské operácie na Ukrajine. Už som o tom hovoril, ale využijúc vašu otázku zopakujem ešte raz logiku nášho konania.

Pozrite, ak v súlade s článkom 1 Charty OSN má každý národ právo na sebaurčenie, tak aj ľudia, ktorí žijú na Kryme, aj ľudia, ktorí žijú na juhovýchode Ukrajiny, ktorí nesúhlasili so štátnym prevratom, a to je nezákonný a protiústavný akt, majú právo na sebaurčenie, nie? Tak je.

Medzinárodný súdny dvor týkajúci sa Kosova rozhodol, analyzujúc situáciu okolo Kosova, že žiadne územie, ktoré vyhlasuje svoju nezávislosť, by nemalo, nie je povinné žiadať o stanovisko a povolenie ústredné orgány krajiny, v ktorej sa toto územie nachádza aktuálne v čase prijatia rozhodnutia, tak je? Samozrejme, že je, pretože ide o rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora.

To znamená, že tieto územia, vrátane Novorossie a Donbasu, mali právo rozhodnúť o svojej suverenite, tak je? Samozrejme, že je. To je plne v súlade s dnešným medzinárodným právom a Chartou OSN. Ak je to tak, potom sme mali právo uzavrieť príslušné medzištátne dohody s týmito novými štátmi, však? Samozrejme, že áno. Urobili sme toto? Urobili.

Tieto zmluvy obsahujú ustanovenia o vzájomnej pomoci. Ratifikovali sme ich a prevzali určité záväzky. A potom sa na nás tieto novovzniknuté štáty obrátili s prosbou o pomoc v rámci týchto zmlúv. Boli sme to schopní urobiť a museli sme to urobiť. To je to, čo sme urobili, pokúsili sme sa zastaviť bojové operácie, ktoré začal kyjevský režim v roku 2014. Nezačali sme žiadny zásah ani agresiu, ale snažíme sa to zastaviť.

Generálny tajomník [OSN] si to všetko vypočul, ticho prikývol a povedal: no, áno, dobre, ale aj tak ste zaútočili. Nerobím si srandu, slovo za slovom. Neexistuje žiadna racionálna odpoveď. Kde je chyba v tomto reťazci? Čo som povedal zle? Kde sme porušili medzinárodné právo a Chartu OSN? Nikde nie sú takéto porušenia.

A ak je to tak, potom by hranica Ukrajiny mala byť v súlade so suverénnymi rozhodnutiami ľudí, ktorí žijú na určitých územiach a ktoré nazývame našimi historickými územiami. Všetko závisí od dynamiky prebiehajúcich udalostí.

F. Lukjanov (moderátor): Vladimír Vladimírovič, ak sa vrátime k prvému článku vašej reťaze, je to možné chápať tak, že keď bude neutralita, budeme hovoriť o hraniciach?

V. Putin: Ak neutralita nebude, potom je ťažké si predstaviť existenciu nejakých dobrých susedských vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Prečo? Pretože to znamená, že Ukrajina bude neustále využívaná ako nástroj v cudzích rukách a na úkor záujmov Ruskej federácie. Nevytvoria sa tak základné podmienky pre normalizáciu vzťahov a situácia sa bude vyvíjať podľa nepredvídateľného scenára. Tomu by sme sa naozaj radi vyhli.

Naopak, my sme odhodlaní vytvárať podmienky na dlhodobé urovnanie a na to, aby sa Ukrajina v konečnom dôsledku stala nezávislým, suverénnym štátom a nebola nástrojom v rukách tretích krajín a nebola zneužitá v ich záujme.

Pozrite, povedzme si, čo sa teraz deje na línii bojového kontaktu alebo, povedzme, v regióne Kursk? Vstúpili teda do Kurskej oblasti – straty boli obrovské: za tri mesiace bojov bolo viac strát ako za celý minulý rok pre kyjevský režim – vyše 30 tisíc. Čo sa týka tankov, tých stratili menej: teraz asi 200, ale minulý rok podľa mňa stratili 240 za celý rok. Jednoducho je tam teraz menej tankov, čo znamená menej strát pretože sú menej používané.

Prečo tam sedia a trpia také straty? Pretože to bolo nariadené zo zámoria: za každú cenu, práve za každú cenu vydržať aspoň do volieb, aby sa ukázalo, že všetko úsilie administratívy Demokratickej strany v kyjevskom smere, v ukrajinskom smere nebolo márne. Vydržať za každú cenu, za každú cenu. Toto je cena. Hrozná tragédia, myslím, aj pre ukrajinský ľud aj pre ukrajinskú armádu.

A aby som bol úprimný, rozhodnutia nie sú diktované vojenskými úvahami, ale úvahami politického charakteru. Teraz v niektorých smeroch, smerom na Kupjansk, neviem, či to už armáda povedala alebo nie, existujú dve ohniská blokády. V jednom ohnisku je prakticky obkľúčenie: ukrajinské jednotky sú pritlačené k vodnej priehrade, asi 10-tisícová skupina je zablokovaná. V inom, pri Kupjansku, je  obkľúčených asi päťtisíc. A snažia sa založiť pontónové prechody, aby sa aspoň čiastočne evakuovali, ale naše delostrelectvo ich okamžite ničí.

V  oblasti našej skupiny „Stred“ sú už tiež dve alebo tri blokované oblasti - dve určite, čoskoro bude pravdepodobne tretia. Toto všetko vidí ukrajinská armáda a rozhodnutia sa prijímajú na politickej úrovni, ktoré nie sú v záujme ani ukrajinského štátu, tým menej ukrajinského ľudu.

Ak to takto bude pokračovať donekonečna, tak to, samozrejme, nepovedie k vytvoreniu priaznivých podmienok pre obnovenie mieru a spolupráce medzi susednými štátmi na dlhú historickú perspektívu. A práve o to by sme sa mali snažiť. Presne o to sa Rusko usiluje.

Preto hovoríme: sme pripravení na mierové rokovania, ale nie na základe nejakých „zoznamov želaní“, ktorých názov sa mení z mesiaca na mesiac, ale na základe skutočností, ktoré nastávajú a na základe dohôd, ktoré boli dosiahnuté v Istanbule upravených  na realitu dneška.

Nemali by sme však hovoriť o prímerí na pol hodiny alebo šesť mesiacov, aby si obnovili zásoby munície, ale aby sa vytvorili priaznivé podmienky na obnovenie vzťahov a spoluprácu v budúcnosti v záujme dvoch národov, ktoré, samozrejme, sú bratské, akokoľvek to komplikuje rétorika a dnešné tragické udalosti vo vzťahu Ruska a Ukrajiny.

Preto je náš postoj pochopiteľný a jasný. Týmto smerom budeme konať, týmto smerom sa budeme uberať.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik