V poradí štvrtom videu sa podnikateľ Zoroslav Kollár prihovoril občanom Slovenska. V týchto videách zvyšuje povedomie verejnosti v témach, ktorým bežný človek veľmi nemá ako rozumieť. Tak to bolo pri „výhodnosti“ eurofondov a inak tomu nie je ani v aktuálnom videu, v ktorom rozoberá to, ako treba rozumieť pekne znejúcemu výrazu „zahraničné investície“. Zvlášť sa v tejto súvislosti venuje pripravovanej baterkárni v Šuranoch.

„Na jednej strane sa vláda a politici snažia voličov presvedčiť, aká je táto investícia dôležitá pre našu krajinu. Na strane druhej sú oponenti. A to aj občania zo Šurian a okolia, ktorí proti tejto investícii protestujú,“ zhodnotil Kollár v úvode situáciu, v ktorej vidí viacero zaujímavých momentov. Tými sú okrem otázky zahraničných investícií aj ich riziká a zákulisie.

Otázka zahraničných investícií

Ani tu si Kollár neodpustil historický exkurz s tým, že Česko-Slovensko bolo celé desaťročia medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Do krajín po celom svete nevyvážalo len priemyselný tovar, ale aj technológie. Aktuálne je Slovensko vo všetkých ekonomických ukazovateľoch na tom najhoršie z krajín EÚ, za čo môžeme poďakovať našim politikom. Takže tými závislými od investícií a technológií sme my. O význame Česko-Slovenska svedčí to, že ešte aj 30 rokov po jej rozpade nás všade po svete takto vedia definovať. „O Slovensku nevedia takmer nič. Sme najchudobnejší z najbohatších. Ešte stále sa na Slovensku v porovnaní so svetom nežije zle, ale tie zahraničné investície potrebujeme,“konštatuje podnikateľ, podľa ktorého mali politici už dávno urobiť dlhodobý ekonomický plán Slovenska, ktorý bude zohľadňovať niekoľko reálií, ako geografická poloha, surovinová základňa, či ľudský potenciál. No a taký plán rozvoja by bolo potrebné aj plniť. Nič také tu však neexistuje.

Namiesto toho tu máme politický rektálny alpinizmus, kde sa čaká, kto nám čo ponúkne. „Výsledkom tejto nekoncepčnosti je to, že montážne dielne, ktoré sa nazývajú priemyslom, tvoria 50 percent celkovej výroby na Slovensku. Ak by EÚ nezaviedla clo na čínske autá, tak sa naša ekonomika môže prepadnúť na dno doslova za pár mesiacov,“ vysvetľuje Kollár.

Riziká zahraničných investícií

Zdravie občanov a životné prostredie. Kollár vysvetľuje, že povojnové západné štáty spoločne s USA prišli na to, že je výhodné, tú najšpinavšiu výrobu „vyniesť“ do tzv. rozvojových krajín. Ušetrilo to náklady na pracovnú silu, či do karát im hrala aj absencia bezpečnostných  predpisov. Ku katastrofám aj tak prichádzalo a Kollár pripomína jednu z nich, ktorá sa stala v indickom meste Bhópal. Pri havárii v chemičke na výrobu pesticídov prišlo o život 25-tisíc ľudí, ďalšieho pol milióna malo trvalo poškodené zdravie. Nehovoriac o trvalo poškodenom životnom prostredí.

„Baterkáreň v Šuranoch je chemická a dosť špinavá výroba. My sme dnes pre Čínu taká rozvojová krajina. To, že baterkáreň nie je veľmi priateľská k zdraviu ľudí a k životnému prostrediu, to už zistili vo viacerých krajinách, napríklad v susednom Maďarsku,“podotýka Kollár. Tony toxických látok vypustených do ovzdušia, znečistená voda a pôda, čierne skládky plné chemického odpadu. „Dúfajme, že Šurany nebudú druhým Bhópal

Ani ekonomické výhody, ktoré sú nám predostierané, nebudú až také výhodné, čo Kollár vo videu aj vyčíslil. Zase len pripomína nenaplnené sľuby z Maďarska. Aby poskytol aj iný príklad, zašiel si poň do africkej Gambie, kde čínsky investor postavil tri továrne na spracovanie rýb. „Výsledkom je, že čínske spoločnosti vykupujú od senegalských a gambijských rybárov všetky ryby, ktoré ulovia, dôsledkom čoho je rapídne znižovanie počtu rýb v pobrežných vodách a na druhej strane výrazné zvýšenie cien rýb pre domácich,“ priblížil Kollár s tým, že pre domácich zostáva len malá časť z úlovkov. Navyše vo všetkých továrňach pracujú čínski zamestnanci a aj odpad končí nik nevie, kde.

Zákulisie investícií

Prečo práve táto firma a prečo práve v Šuranoch, kde je takmer najnižšia nezamestnanosť na Slovensku? Nie je tu diaľničná sieť, zato je tu najúrodnejšia černozem a množstvo termálnych prameňov a zdrojov pitnej vody, no bude tam stáť obrovská chemička. Odpoveď prečo Šurany, treba hľadať vo vlastníctve pozemkov. Niektorí vlastníci sa pozemkov zbaviť nechcú a tak im budú vyvlastnené, ale sú aj takí, ktorí presne vedeli, kde pozemky kúpiť, aby ich mohli následne predať. Presne tak, ako sa to stalo pri výstavbe obchvatu Bratislavy, či pri výstavbe automobilky pri Nitre. Aj tu mená, ktoré tu profitovali, sú veľmi zaujímavé a podľa Kollára vedú kroky cez InoBat aj k Oszkárovi Világhymu, či českému ČEZ-u. Tí však po mizerných ekonomických výsledkoch InoBat-u z firmy odišli, no ostalo tam niekoľko investorov. Medzi inými aj taký, ktorý má veľmi blízko k J&T. „Keď si pozriete ekonomické výsledky spoločnosti InoBat tak pochopíte, že táto spoločnosť mala byť dávno v konkurze a peniaze ľudí by boli minuté a nenávratne stratené. Zrazu sa stal zázrak, alebo sa aspoň objavila nádej,“ hovorí ďalej Kollár, podľa ktorého je aj spojenie čínskeho investora a slovenskej takmer skrachovanej firmy nezvyčajné.

Viac vo videu:

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik