Majstrom sveta v cenzúre je Nemecko. A čo ostatné totalitné štáty?. Pýtajú sa na webe brownstone.org, z ktorého prevzaql text web cz24.news. Brownstone Institute je neziskový think-tank, založený Jeffreym Tuckerom (americký libertariánsky spisovateľ, vydavateľ, podnikateľ, ktorý je proti obmedzeniam pod heslom COVID-19).
Prakticky všetky krajiny EÚ niekedy využili možnosť cenzurovať vlastných občanov na sociálnych sieťach. Nejde samozrejme o žiadnu novinku, sociálne siete sa masívne cenzurovali najprv za ktorejkoľvek invázie USA, potom najmä počas Covidu a teraz už na základe Jourovou (česká eurokomisárka) zavedeného celoúnijného cenzúrneho zákona – neslávne známeho ako DSA.
V rámci EÚ je zavádzaná nielen totálna cenzúra niektorých príspevkov na sociálnych sieťach, ale tiež napríklad potlačenie ich viditeľnosti. Musk bol nútený – aby zákon dodržal – začať na žiadosť jednotlivých vlád cenzurovať aj príspevky na X a teraz prichádza so zhrnutím toho, ako jednotlivé vlády žiadali o cenzúru sociálnych sietí.
A to aj vtedy, keď vezmeme do úvahy, že ide o najľudnatejšiu krajinu, pretože aj v prepočte na počet obyvateľov prichádza práve z Nemecka najviac žiadostí o cenzúru.
EÚ v rámci DSA ukladá platformám povinnosť prijať opatrenia vo forme „moderovania obsahu“ nielen proti nezákonnému obsahu, ale aj proti „zdanlivo“ škodlivému obsahu, ako je „dezinformácia.“
Zatiaľ totiž nikto – vrátane bývalej vrchnej cenzorky Jourovej – nedokázal presne definovať čo to vlastne dezinformácia je.
Napríklad počas Covidu roznášal najviac dezinformácií mainstream, ktorý však cenzurovaný nebol, zatiaľ čo pravdivé príspevky, ktoré nezodpovedali lživému mainstreamovému naratívu, cenzurované boli.
Definícii dezinformácie podľa EÚ teda presne zodpovedá všetko, čo nie je v súlade Bruselom schváleným naratívom. Tabu je však napríklad aj kritika politiky EÚ.
EÚ (respektíve jednotlivé členské krajiny) potom od platforiem vyžadujú detailné informácie o užívateľovi, ktorý na základe kritérií EÚ „závadný“ príspevok zverejnil alebo zdieľal.
V období, na ktoré sa vzťahuje posledná „Správa o transparentnosti“ spoločnosti X pre EÚ o jej úsilí o „umiernenie obsahu,“ (zníženie viditeľnosti) takmer 90 percent takýchto žiadostí o informácie o autoroch zdanlivo „nezákonných alebo škodlivých prejavov“ pochádzalo iba z jednej krajiny, z Nemecka.
Ako jasne ukazujú „možnosti vynútenia“ spojené v správe, môže to tiež zahŕňať rôzne formy „ filtrovania viditeľnosti “ alebo obmedzovania dosahu.
Tu je opäť na prvom mieste Nemecko, ktoré zaslalo sietiX 42 percent všetkých správ o „nezákonných alebo škodlivých prejavoch“ a takmer 50 % správ od členských štátov. Avšak v rebríčku z obdobia Covidu nájdeme aj Českú a Slovenskú republiku na pomerne aktívnych pozíciách.
Ak si chcete urobiť obrázok o cenzúre, (prepočet na obyvateľa), tak podobný počet obyvateľov ako Nemecko má napríklad Belgicko, Grécko, Rakúsko, Švédsko a Portugalsko.
Zdá sa, že cenzúra je zhruba rovnaká takmer všade, ale sú tu aj krajiny, ktoré cenzurujú výrazne menej (či viac). Na druhej strane by bolo asi podstatné porovnanie počtu účtov X v tej-ktorej krajine, čo sa môže tiež výrazne líšiť aj v zhruba rovnako veľkých krajinách.
Je tiež pozoruhodné, že Nemecko predložilo zďaleka najviac správ o obsahu, ktorý má „negatívne dopady na občiansky diskurz alebo voľby,“ čo je ďalšia kategória prejavov, ktorá zjavne nie je sama o sebe nezákonná, ale ktorá je v režime DSA považovaná za dostatočne „škodlivú ,“ aby mohla vyžadovať potlačenie.
To možno odvodiť zo skutočnosti, že takmer 90 percent „tímu pre moderovanie obsahu“ X tvoria anglicky hovoriaci operátori „Primárnym jazykom“ 1 535 z 1 726 členov tímu je angličtina.
Prečo by však Nemecku alebo EÚ mala byť priznaná akákoľvek jurisdikcia nad verejným diskurzom v anglickom jazyku? Netreba dodávať, že Nemci nie sú spravidla rodenými hovorcami angličtiny a iba 1,5 percenta celkovej populácie EÚ má angličtinu ako svoj materinský jazyk. (Platí aj pre Slovensko, kde je to percento v desatinných zlomkoch.)
To ešte nezohľadňuje „vynucovacie akciie“, ktoré proaktívne podniká X v súlade s jej vlastnými podmienkami služby a pravidlami kompatibilnými s DSA.
Faktom v každom prípade je, že žiadna online platforma akejkoľvek veľkosti nemôže nakoniec zostať na trhu EÚ a byť „platformou pre slobodný prejav.“ DSA (cenzorský "befel" Bruselu) to znemožňuje.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik