Ani dva mesiace po tom, ako bol na premiéra spáchaný atentát, sa Slovensko nedočkalo zmieru medzi vládou a opozíciou. Skôr naopak, rozpory sa ešte stupňujú. Atentát „urobil prievan“ aj medzi preferenciami politických strán. Kým Smer mierne rastie, SNS sa prepadla takmer pod hranicu zvoliteľnosti. Hlasu berú voličov ako Smer, tak Progresívne Slovensko. To si podľa denníka Pravda upevnilo líderskú pozíciu v opozícii. Do parlamentu by sa aktuálne dostali strany Smer, PS, SaS, KDH, Hlas a miesto SNS by prevzala Republika.

Politológovia a sociológovia sa pozreli na vývoj preferencií jednotlivých politických strán po atentáte na premiéra. Kým Smer, Hlas, SNS a Republika v podstate bojujú o rovnakého voliča, lídrom opozície sa stalo PS aj preto, lebo so SaS je to ako na hojdačke a KDH voliči vyčítajú hlasovanie s koalíciou. 

Hlas utrpel nie len po atentáte

„Pri dopadoch atentátu na Roberta Fica sa pri preferenciách strán dáva zmysle pozerať hlavne na Smer. Práve v období počas atentátu podpora Smeru stúpla nad úroveň 25 percent, na ktorej sa udržiava stabilne doteraz. Je teda pravdepodobné, že Smeru sa tento nárast podaril aj vďaka atentátu a neskoršiemu využitie tejto témy v kampani do eurovolieb,“ uviedol pre Pravdu sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík. Ten upozorňuje, že Smer, Hlas, SNS a Republika sa delia o rovnakého voliča. Politológ Jozef Lenč upozorňuje, že ani Smer výrazne neposilňuje.

„Rast Smeru bude možný len v prípade, že sa mu podarí nájsť tému, ktorá zaujme nerozhodnutých voličov, resp. tému, v ktorej sa mu podarí ubrať z podpory Hlasu,“ uviedol Lenč.

Hlas je po Pellegriniho odchode do Prezidentského paláca v spore so SNS a nový predseda Matúš Šutaj Eštok  oproti svojmu predchodcovi svojou razanciou zapadá viac do hodnôt Smeru. Pokles podpory Hlasu bol evidentný aj v eurovoľbách.

„Vieme, že aj mnohí naši voliči sa rozhodli vyjadriť spolupatričnosť aj k predsedovi vlády SR, to sa prirodzene odzrkadlilo aj v hlasovaní v eurovoľbách,“  zdôvodňoval Šutaj Eštok, no Pudmarčík si myslí, že to nie sú dôsledky atentátu, ale odchod Pellegriniho zo strany, keďže mnohí voliči preferovali práve jeho.

Potenciál stále majú

Jozef Lenč upozorňuje, že nad Hlasom palicu rozhodne lámať netreba, jeho voľbu totiž zvažuje viac, ako voľbu PS, či podobné množstvo, ako zvažuje voliť Smer. Hlas je pre voličov stranou druhej voľby. Aktuálne sa Hlas preferenčne pohybuje v rozmedzí 13-15 percent.

„No časť tých, ktorí v posledných parlamentných voľbách volili Hlas, aktuálne podporujú Progresívne Slovensko,“uviedol Pudmarčík.

„Voliči budú k Smeru odchádzať aj naďalej, ak Hlas po zmene vedenia nezíska pre voličov uveriteľnú identitu a v koalícii bude naďalej len za „fackovacieho panáka“ a bude sa podriaďovať záujmom Smeru a SNS. Vyzerá to tak, že voliči Hlasu a Smeru sa prelievajú z jedného tábora do druhého. Po odchode Pellegriniho do prezidentského paláca je logické, že posilňuje Smer a je možné, že to bude pokračovať,“ myslí si Lenč.

Čo chýba Hlasu

„Hlasu chýba vlastná identita, jedinečný program a noví lídri. Ministerka Dolinková dieru do sveta neurobila, ide skôr o nepodarený marketingový ťah. Nový predseda Šutaj Eštok akoby vypadol z brožúrky o správnom členovi Smeru a iných ministrov za stranu Hlas je vidieť a počuť málo,“ hovorí Radoslav Štefančík, podľa ktorého sa voličovi nepáči ani to, keď Hlasom manipuluje Andrej Danko zo SNS.

Najmenší „kričí“ najviac

SNS má najmenší počet poslancov a ministrov, no v koalícii si Andrej Danko dokáže presadiť svoje. Politológovia sa domnievajú, že je to jeho väčšou blízkosťou k predsedovi Smeru Robertovi Ficovi.

„Voliči a voličky SNS sa od volieb v septembri 2023 presunuli predovšetkým k Smeru a Republike. Môže to byť spojené s tým, že témy a osobnosti, ktoré SNS pred jesennými voľbami prinášala, boli efektívne a uveriteľné z pozície mimoparlamentnej opozície a antisystémového hráča,“  zhodnotil Pudmarčík.

Čo by SNS pomohlo

„Či už ide o Smer, alebo ambicióznu a v kontexte volieb do EP úspešnú a uveriteľnú Republiku. Podpora SNS by sa mohla zvýšiť, ak by strana zmenila identitu a najmä predsedu,“myslí si Lenč. Malý potenciál SNS potvrdzuje aj Štefančík, podľa ktorého keby strana nebola v koalícii, hovorili by sme o bezvýznamnej strane a Danko ťaží z toho, že oslovil nestraníkov, ako Michelko, Šimkovičová, či Kotlár.

Dva faktory úspechu Republiky

„Prvým je intenzívna kritika EÚ, čo je téma, ktorá je pre voličov a voličky tejto strany autentická a motivujúca. Druhým je nižšia účasť v EP voľbách v porovnaní s parlamentnými voľbami, čo umožňuje uspieť stranám, ktoré dokážu dobre mobilizovať svojou voličské jadro. Republike sa to podarilo a aktuálne sa im darí svoje jadro udržiavať aktivované,“ vysvetlil Pudmarčík. Republika sa aktuálne hýbe v rozmedzí 6-8 percent.

Rušno aj v opozícii

„Svoj potenciál pretavili do reálnej podpory, ktorej momentum zjavne pokračuje a pri ziskoch PS vo volebných modeloch je možné pozorovať mierny kontinuálny nárast,“ ozrejmil Pudmarčík s tým, že PS-ku vyšla mobilizačná kampaň pred eurovoľbami.

„Do veľkej miery jej v tom pomáha fakt, že z nej svojho hlavného politického a ideologického nepriateľa urobil Smer a jeho politickí vazali, čím PS dávajú punc významného politického aktéra. Stelesnenie Zla (motivácia vlastných voličov) a nádeje či Dobra (pre voličov opozície),“  zhrnul to, čo z PS robí opozíčného lídra Lenč.

Podľa Štefančíka je pozitívom PS aj to, že nepočuť len predsedu Michala Šimečku, ale aj ďalších politikov. „Nie je to strana jedného predsedu, ako je to napríklad v prípade Slovenska alebo SNS. PS sa darí vysávať menšie pravicové strany, čo jej však v budúcnosti môže urobiť presne taký istý problém ako svojho času Vladimírovi Mečiarovi alebo Robertovi Ficovi. A síce, že môžu vyhrať voľby, ale nebude mať s kým zostaviť vládu,“ hovorí.

Horská dráha SaS

Sloboda a solidarita sa od atentátu hýbu medzi 5-8 percentami a zhruba v rovnakom rozmdezí sa pohybuje aj KDH, ktorému však opozícia často vyčíta hlasovanie za návrhy koalície (zákon o medveďoch...) a koalícia ich kritizuje za farizejstvo.

„Na jednej strane si chce zachovať svoju identitu, čo sa jej v konfrontácii s PS nedarí – stojí si za hodnotami demokracie, no začína sa podobať na PS. Na druhej strane len ťažko môže odolávať „vábeniu“ koalície (Smeru a Hlasu), ktorá im ponúka nie len ekonomické benefity, ale aj presadenie zákonov, ktoré sú súčasťou ich ideovej identity,“ hovorí Lenč.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik