"S boľševikmi na večné časy? Progresívci – verní nasledovatelia Marxa a Engelsa" - tak znie titulok rozsiahlejšieho článku autora Jána Liteckého - Švedu, ktorý z mesačníka Svedectvo prevzal web skspravy.sk. Čitateľom ponúkame jeho krátenú verziu.

"Politickí väzni, ktorí svojim nezištným angažovaním za demokraciu ju pomáhali nastoliť, samozrejme nemôžu obísť zločinecký atentát na demokraticky zvoleného premiéra. Ono to zase až také nóvum, ako sa nám snažia „naše“ médiá nahovoriť, nie je, len si spomeňme na atentát československých socdemákov na Andreja Hlinku v roku 1921 v Trnave, na ktorý roľník Štefan Mikuš doplatil životom." Začína autor svohu úvahu, z ktorej citujeme.

Krátky exkurz do histórie

"Ešte pred novembrom 1989 bolo medzi nekonvenčnými mladými ľuďmi dosť frekventované označenie súdruhov slovom boľševik.

Mohol to byť člen strany, alebo len brutálne nekultúrny jedinec. Stručne, v jednom slove sme mali nielen odkaz na to, odiaľ k nám komunizmus prišiel, ale aj na jeho spôsoby a ideológiu. Zároveň nám všetkým bolo jasné, že tá ideológia znamenala marxizmus. Či už pôvodný, alebo jeho leninskú podobu, ktorú by v súčasnosti mnohí marxistickí špekulanti radi označili za falzifikáciu „majstrovho“ učenia. Kdeže!" píše Ján Litecký - Šveda.

Slovná zásoba „klasikov“

"Ale poďme k atentátu a k tomu, kto ho uvaril, v akých nádobách a z akých ingrediencií. Hneď po atentáte kolovala po internete fotka atentátnika medzi dvoma plagátmi. Na tom jednom bolo „Smerom k sviniam“. Karl Marx ako vyšitý.

Tak si zalistujme v MEW (Marx-Engels Werke), kde okrem známych prác nájdeme aj články Neue Rheinische Zeitung, kde bol Marx šéfredaktorom a hlavne je tam uverejnená korešpondencia medzi „klasikmi“. A v tej si nekladú servítku na ústa ako v uverejnených prácach, kde sa báli cenzúry.

Uvediem len pár výrazov (niektoré pre istotu len po nemecky), ktorými sa to tam len tak hmýri. „Prasa, nehanebné hovädo, osol, špinavá opica, papierová kloaka, ľudské smetie, malé národy odpad ľudstva, robotnícka banda (to keď nie a nie začať tú vytúženú revolúciu), sprostý plebs, parlamentný kreténizmus, roľníci ako najhlúpejšia vrstva na svete, sviniar, Scheiße, Kot, demokratische Pißjauche, bepißte Pudel, Kanaille …“

Takto naznačuje analógiu marxstov s progresívxcami a ich médiami autor jJán Litecký - Šveda.

Poďme do súčasnosti

"Po fajnových spôsoboch však treba aspoň stručne spomenúť aj nosné prvky Marxovej ideológie, ten základný manuál našich progresívnych boľševikov, ktorý sa snažia naplniť do bodky.

Začnem internacionalizmom. Všetci poznáme záverečnú vetu Komunistického manifestu: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“

Marx-Engelsov internacionalizmus, ten prapôvod globalizmu, však má dve tváre. Na jednej strane je to vyzdvihovanie tých najlenivejších a najhlúpejších na úkor inteligentných a pracovitých ľudí, čo sme zažili aj na vlastnej koži so všetkými neželanými dôsledkami.

V súčasnosti je to agenda podpory imigrácie, aby sa do Európy nahrnulo čo najviac ľudí bez akejkoľvek kultúry, ktorých predkovia polihovali pod palmami a nič im nezanechali, na rozdiel od našich pracovitých otcov a dedov, ktorí ani nevedeli čo je to dovolenka.

Túto agendu so zápalom prebrali aj naši progresívci a ich tlač, no je to skôr zápal mozgových blán a prebratá Marxova chuť všetko rozbiť. Veď ten ani len netušil, čo je vlastne robotník, tak ako naši boľševici netušia, ako sa správa  človek, ktorého 2000 rokov formovala úplne iná civilizácia a kultúra. Asi si myslia, že to napravia nejakým záväzkovým hnutím. My sme však nevstupovali do EÚ preto, aby sme sa napokon ocitli v Afrike."

Progresívci verní nasledovatelia Marxa a Engelsa

"Druhá tvár marxistického internacionalizmu, ktorá sa tiež veľmi podobá na dnešný globalizmus a až príliš na politiku PS, zase hovorí o lepších národoch, konkrétne pre Marxa to boli Nemci a Maďari a o reakčných národoch bez histórie, kam ráta aj Slovákov, ktoré počas revolúcie treba neľútostným terorom vykynožiť, vrátane ich mien. Až to bude ten pravý progres."

Podobnosť naozaj, ale naozaj iba čiste náhodná?

Tu dáva protikomunistický odbojár, literát, publicista a hudobník nasledujúce odpovede: "Marx napísal, že rodina sa musí teoreticky a prakticky zničiť. Vo svojom extrémne zúženom pohľade videl v nej výlučne prostriedok buržoázie na budovanie kapitálu. A tlači, ako prvú povinnosť, ukladá všetky základy stávajúceho politického stavu podrývať."

"Naši boľševici na to idú postupne a hlásaním najrôznejších sexuálnych a biologických úchyliek chcú ukázať na zbytočnosť rodiny. O tom je celý gender či LGBTI, čo sú v normálnej spoločnosti témy pre obskúrne nočné kluby a nie na verejné predvádzanie sa. Podľa „našej“ tlače právo na rodinu už majú iba homosexuáli."

Cieľom je rozbiť svet

"Takže čo je okrem vyvražďovania nepohodlných, zaostalých ľudí minulosti  Marxov odkaz? Jednoducho treba rozbiť celý svet. A to sme ešte nespomínali zničenie vlastníctva ako takého, výrobu „nových ľudí“ či absolútne neuznávanie práva.

Veď v maturitných rokoch ho spolužiaci prezývali „ničiteľ“. Arnold Künzli vo svojej psychografii Marxových veršov, ktoré napísal v mladosti, uviedol: „mieša sa tam vzdor a výsmech, závisť, pomsta, nenávisť, pohŕdanie, snaha o deštrukciu a sebazničenie … spojené s vôľou k moci a sebazbožšteniu“.

To ako keby písal o „našich“ súčasných boľševických masmédiách. Aspoň vidno, kto je ich duchovný otec. Teraz sa dosť používa termín neomarxizmus, čo je nedorozumenie, pretože agenda týchto nových agresívcov je čistý marxizmus, s jediným malým rozdielom: najväčší rasistickí nepriatelia pokroku už nie sú Židia, tí boli pre Marxa, najväčší odpad sveta sú teraz bieli kresťania." Konštatuje autor citovaného textu.

Pokus o atentát nie je fraška

"Hovorí sa, že história sa zvykne opakovať ako fraška. No nech naši boľševici z PS pôsobia akokoľvek komicky, repríza marxistických šialenstiev, rovnako ako pokus o atentát na demokraticky zvoleného premiéra žiadna fraška veru nie je."

Ján Litecký Šveda (sksprávy sk, článok pôvodne vyšiel v mesačníku Svedectvo), redakčne krátené.

O autorovi:

Ing. Ján Litecký Šveda je považovaný za prvého slovenského bluesmana, spoluzakladateľ a dlhoročný prezident Slovenskej bluesovej spoločnosti, propagátor tohto žánru, spevák a gitarista (o. i. frontman bluesovej skupiny Víťazný traktor), moderátor a autor mnohých kníh. V totalitnom režime ho sledovala ŠtB, je predsedom organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, III. odboj (PV ZPKO).

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu  podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik