Keď sa pozerám na intelektuálne výkony pravicových žurnalistov v maintreamových médiách, ktoré sa týkajú atentátu na slovenského premiéra Fica, nemôžem sa ubrániť trpkému úsmevu, bilancuje český expremiér Jiří Paroubek pre české Parlamentní Listy.
Tí ľudia sa nič nenaučili a nič nezabudli, ako hovorí klasik. Za všetko vraj u nás môžu populisti typu Babiša a Okamury. Žiadny tieň sebareflexie. A podobná situácia panuje na Slovensku. Šéfredaktori najvplyvnejších slovenských médií, ktorí štvali mesiace proti Robertovi Ficovi a Smeru, vydávajú vyhlásenie, kde nabádajú k pokoju a tolerancii. Pritom to boli práve oni, ktorí prikladali pod kotol, ktorý napokon explodoval.
Ale pozrime sa trochu podrobnejšie na vývoj politickej situácie na Slovensku aj u nás v posledných rokoch. Povedzme v posledných pätnástich rokoch. Podľa môjho názoru to vyzerá, akoby „niekto“, nejaký náš zahraničný priateľ-ochranca, chcel získať absolútnu geopolitickú kontrolu nad strednou Európou.
Orbán je so svojou disentnou politikou v Bruseli a vlastne v celej EÚ osamotený. Alebo obrazne povedané bol osamotený až do včerajška. A zrazu sa objavila slovenská vláda, ktorá je schopná robiť samostatnú politiku národného záujmu, ktorá má korektné vzťahy práve k Orbánovmu Maďarsku. Slovenská vláda pod vedením Roberta Fica zrušila dodávky zbraní na Ukrajinu a vehementne sa dožaduje začatia mierových rozhovorov. To nevidia radi ani v Bruseli, teda ani v EÚ, ani v centrále NATO, ba ani v Spojených štátoch. Slovenské médiá v posledných rokoch ustavične útočia na Fica a Smer. Fico je vykresľovaný ako akýsi poskok Vladimíra Putina. Jeho politické pozície a názory sú vytrvalo skresľované, napádané a dehonestované.
A pred nejakým časom, ešte v čase vlády pravice, boli R. Fico a R. Kaliňák predmetom intenzívneho záujmu slovenskej prokuratúry. R. Kaliňák, dnešný zastupujúci podpredseda vlády a minister obrany, bol dokonca niekoľko týždňov vo vyšetrovacej väzbe. R. Fico sa ako predseda najsilnejšej opozičnej strany len tak tak, rozdielom jedného hlasu v parlamente, vyhol zbaveniu imunity. Zbavenie imunity by znamenalo aj v jeho prípade teatrálne vzatie do väzby.
Prešľapy slovenskej prokuratúry, ktorá rozhodovala veľmi kontroverzným spôsobom o odpočúvaní R. Fica v akejsi vidieckej chate, kde sa tu a tam schádzal s najrôznejšími osobami, boli desivé. Len pripomeniem, že R. Fica začali odpočúvať z veľmi „ušľachtilého dôvodu“, že vraj sa chystá na lesný pych (teda vlastne na pytliačenie). Teda hlúposť nebetyčných rozmerov, ale R. Fico mal na seba nasadené odpočúvanie. Z umelo úplne vykonštruovaného dôvodu. Bolo to nechutné, hodné nejakej krajiny v Afrike.
Ale to, čo predviedla česká pravica v posledných rokoch, je typickým modelom toho, ako sa chová mainstream, väčšinou totožný s politickou pravicou, aj v iných krajinách. Kanonáda médií voči A. Babišovi príliš nezabrala. Stále bol populárny a jeho strana preferenčne najsilnejší. A tak sa pristúpilo ku kriminalizácii jeho osoby. Tá je prakticky permanentným javom, ktorý prestupuje českú politiku. Celý prípad vyzerá veľmi nepravdepodobne a účelovo. Ako keby niekto chcel zamestnať A. Babiša natoľko, že mu to bude brániť zaoberať sa politickými otázkami. Resp. že ho to pritnutie k odchodu z politiky. A podobný model bol nakoniec zvolený aj v Spojených štátoch voči Donaldovi Trumpovi. A keď sa ukázalo ako neúčinné napádanie jeho osoby obrovskou väčšinou tlače a médií všeobecne, bol kriminalizovaný.
Priznám sa, že už strácam prehľad, ako av čom bol kriminalizovaný. V jednom komickom prípade bol obžalovaný z pokusu o znásilnenie akejsi osoby pred X rokmi. Malo sa to stať v nejakej prezliekacej kabínke v akomsi oddelení dámskeho šatstva nejakého obchodného domu. A potom zase obvinenia z nejakého daňového podvodu, resp. pokuse o oklamanie berňáku. Zo všetkých obvinení trápi účelovosť. Mocné záujmové skupiny si neželajú, aby sa Trump vrátil na čelo Spojených štátov.
Slovenské pravicové strany udržiavali aj po voľbách do slovenského parlamentu permanentné napätie v krajine. Zvolávali demonštrácie a uchyľovali sa k parlamentným obštrukciám. Tešili sa pritom zjavným sympatiám, ktoré im dával najavo Brusel. Všetky tieto tlaky však slovenská ľavica ustála a slovenským prezidentom sa stal Peter Pellegrini, a nie exponent pravice.
To, samozrejme, muselo predstaviteľov slovenskej pravice priamo rozvášniť. A zrejme aj preto, že dostali ceres od svojich zahraničných priateľov. A samozrejme, že hlavným „vinníkom“, organizátorom víťazstva ľavice, a teda hlavným terčom útoku slovenských médií sa stal premiér R. Fico. Jeho pozícia bola účelovo skresľovaná. Bol predstavovaný pomaly ako Putinov pohon. , ktorý sa (vraj sám) rozhodol zavraždiť slovenského premiéra. Našťastie nemal dobrú mušku, ale tri zásahy pištolí z bezprostrednej blízkosti vytvorili R. Ficovi ťažký zdravotný problém.
To nemožno bagatelizovať. A slovenská opozícia a slovenské médiá melú stále to isté. Budeme konať a nebudeme na vás toľko útočiť (čo je sľub, ktorý aj tak nebude zajtra platiť), ale musíte nám podstatne ustúpiť v tom, čo chceme. Tak to už by sa Slovensko dostalo k vláde ulice. Je príznačné, že na Slovensku aj v Česku vždy dehonestáciu politického protivníka začnú pravicové strany a odvedú za ne špinavú prácu pravicové médiá. A ešte sa tvária ako ochrancovia verejnej morálky a „vyšších hodnôt“ humanitárneho charakteru.
Na strany českej pravice nikto neútočil vajíčkami. A pokiaľ išlo o ich obrie škandály typu Dozimeter, boli to opäť médiá, ktoré pozametali tieto škandály pod koberec. Rovnaké médiá sa podieľajú na kriminalizácii A. Babiša. A na Slovensku je to podobné. O neschopnosti minulej pravicovej vlády vládnuť už slovenské médiá nič nepíšu. To bolo všetko v poriadku. A fyzické útoky na slovenskú pravicu nikto nevykonáva...
Proste tým „útočiacim tímom“ sú v Čechách aj na Slovensku vždy pravicové strany a ich spojenci v médiách a tí nesú aj morálnu zodpovednosť za atentát na slovenského premiéra Fica.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik