Čo myslíte, bude Vašáryová moderovať Na telo? Posledná relácia ukazuje, že ako moderátorka by sa osvedčila. Skákala do reči Chmelárovi, ba aj Kovačičovi. Ten evidentne nezvládol svojich hostí. Teda, hostku, aby som bola presná. Vyslúžilú herečku Magdu Vašáryovú.

Hovorí sa, že na hrubé vrece, hrubá záplata. Ibaže pán Chmelár to hrubé vrece šanoval. Ale herečka nie. Obidvoch pánov mala za sprostých, a tak poúčala. Keď Kovačič pomenoval EÚ ako Brusel, upozornila ho, že tak nie, že Brusel je hlavné mesto Belgicka a my sme Európska únia. Herečka už zabudla, že poznáme aj niečo, ako metafora či metonymia. A nevie ani to, že máme aj jednočlenné vety. Svrbel ju jazyk, keď pán Chmelár povedal, že sa konzultovalo aj s EÚ. „Pani učiteľka“ mu skočila
do reči: „ Prepáčte, konzultovalo sa! Niekto to musel konzultovať! Múdra to žena! Verona, máš konkurenciu!

Herečka sa nezabudla pochváliť, že ona politike rozumie. Veď predsa bola aj v diplomacii a tridsaťštyri rokov sa profesionálne zaoberá politikou. Aj s komisárkou „Jaurovou“, o ktorej tiež bola reč, sa pozná, sú dokonca priateľky. Tak nonono, Fico a Chmelár, nemusí to byť s tými eurofondami také ružové, ako hovoríte. Lebo veď, kamarátka! A tak nám herečka predstavila akurát svoju nadradenosť a hlúposť. Dokonca aj meno spomínanej komisárky poplietla s tou progresívnou. V celej nahote nám ukázala nie svoje telo, to sme videli vo filmoch. Ukázala nám, že diplomatický jazyk a správanie sú jej rovnako cudzie ako Káčerovi a „vlastencovi“ Valášekovi.

V debate iba potvrdila to, čo o nej vieme. Je to kus nechutnej baby. Mykalo jej ústami, menila ksichty ako had kožu, len skočiť a skočiť. A veď aj skočila. Skákala do reči obidvom. Keď sa jej oponent pri jednom prudkom skoku pýtal, či môže dohovoriť, povedala rázne nie. Sa čudujem, že pán Chmelár vydržal pokojne počúvať jej dristy bez toho, že by vybuchol.

Aby sme mali o nej kompletný obraz, vychutnajme si niekoľko „múdrych“ myšlienok v jej podaní: Ako že my sme teraz v mimoriadne vypätej situácii. Že Slovensko musí byť na tej správnej strane dejín. Vláda musí budovať dôveru. Dôvera je kľúčové slovo. My sa musíme, musíme bojovať proti tomu, aby sme sa postavili na tú nesprávnu stranu dejín.

Veru tak, musíme sa bojovať, ako povedala herečka. V zápale reči si ani nevšimla, že sa previnila voči jazyku. Hlavne, že učila tých dvoch. Za pozornosť stojí aj reakcia na Chmelárovu poznámku, že on nepozná taký štát, kde by opozícia tak ohovárala vlastný štát, ako to robí tá naša. Nato „diplomatka“ povedala: „Prestaňme sa ohovárať na úrovni tetiek z dediny, že vy nás ohovárate a my máme problémy.“ Obzvlášť oceňujem jeho výčitku voči herečkiným hulvátskym vyjadreniam na adresu
voličov: „Prestaňte sa už navážať do voličov, to nie je elitárske, to je malomeštiacke, je to nedôstojné!“ Na, tu máš, ty „elita národa.“
Hovoriť, že rezolúcie  EÚ, kde nachádzame celé odseky a citácie politikov PS, že je to robota opozície, je zbytočné. Podľa „odborníčky“ na zahraničnú politiku, je hlúpe zaoberať sa tým, že štyria poslanci môžu ovplyvniť situáciu v Európskej komisii. Veď predsa ona tomu najlepšie rozumie. Bola v politike.

Ona dokonca rozumie aj tomu, čo musí hovoriť pán Chmelár ako poradca premiéra. On nemôže mať vlastný názor. Musí počítať s tým, že jeho slová sledujú zahraniční diplomati a na druhý deň sa bude hovoriť, čo povedal v televízii. Darmo sa Chmelár bránil, darmo hovoril, že on nie je premiérov hovorca, ale poradca. Myslím, že jeho odpoveď ju načisto zabila.

„Vy keď ste boli poradcom neúspešného prezidentského kandidáta Horáčka, vy ste tiež hovorili vlastné názory. Alebo vy nemáte
vlastný názor?“ opýtal sa Chmelár.