Povedzme si to  na rovinu: keď sa zíde tá správna partička, tak len kecá a kecá a kecá. Platí to aj v elitnej zostave: Monika Tódová, starý Milan Šimečka, bývalý komoš Marián  Leško a novinár Matúš  Kostolný. Lepšiu partu kecálkov by ste ani pri sviečke nenašli.

Títo ľudia sa niekedy dokážu baviť hoci aj, prepytujem, o tom, čomu vymýšľame kadejaké mená, len aby sme nemuseli povedať hovno.

„Silná zostava“ okolo Tódovej, frajerky to „elitnej“, na chlapca ostrihanej sudkyne Záleskej,  má vždy o čom. Trebárs aj o jazyku. Nie o jazyku na tanieri, lebo títo majstri slova by  aj tom vedeli viesť dlhé, „múdre“ debaty. Naši „nezávislí“ mudrovali o jazyku, ktorý majú v hube, a ktorým oni dokážu mlátiť aj prázdnu slamu.

O jazyku vieme, že slúži na dorozumievanie, že vie raniť, vie rozdeľovať ľudí na my a oni, ale vie aj zjednotiť rozdelený národ. Aspoň tak si to myslí Korčok. Len pre istotu: to je ten, čo neuniesol porážku v prezidentských voľbách a voličom odkázal: však ja vám ukážem! Ale čo chcel ukazovať, to vám nepoviem, lebo ani on to nepovedal. Dobolený a doráňaný išiel si dať vylízať rany Tódovej do N-ka.

Monike povedal, že ak chceme osloviť aj tých, čo sa nerozhodli správne a volili Pellegriniho, musíme zmeniť  jazyk. S týmto názorom ale nesúhlasí bývalý komoš Leško. To je zas ten, čo ho Erik Kaliňák po večernej Bratislave naháňal a čo kedysi písal komunistické články. Podľa Leška jazykom to nebude. Ako príklad uvádza prezidentku. Máme päťročné skúsenosti, že používa voči každému úzkostlivo slušný, ústretový a zdvorilý jazyk, a výsledok? Stala sa terčom najodpornejších, najhnusnejších a najbrutálnejších útokov. No fuj!

Taký je Leškov pohľad na jazyk a pani prezidentku. Verím, že ako chuderu, čo musela všeličo vytrpieť, ju nevidí len on, ale aj všetci pravoverní slniečkari.  A druhá strana mince zas ukazuje, že väčšina ju vidí rovnako ako  politológ Eduard Chmelár:

„Nemám chuť viac rozoberať túto neúprimnú a zlú ženu. Táto spoločnosť je taká rozbitá aj vďaka nej. Hoci na začiatku sľubovala, že chce spájať, všetkých oklamala a v tomto poslaní totálne zlyhala. Chápem, že progresívci sú z nej nadšení, ale ľudia si ju nezvolili na to, aby napĺňala ich stranícku agendu, ale aby bola hlavou štátu. Tou skutočnou sa nikdy nestala. Už nech je z toho úradu preč a nech je výstrahou, že čosi také v Prezidentskom paláci už nesmieme nikdy dopustiť.“

S takýmto hodnotením nemožno nesúhlasiť, priatelia! Čo poviete?

Na záver ešte niečo z múdrosti našich slovenských filozofov:

Filozof Leško:

„My máme veľký problém. Jedna strana má vo všetkom pravdu a druhá má vo všetkom väčšinu. Preto bude najlepšie, ako Milan hovorí, že najlepšie hlavy majú dať hlavy dohromady.“

A odkaz autorky:

Možno je to dobrý nápad. Lenže tie hlavy nehľadajte na svojich krkoch.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik