Už mi je akosi úplne jedno, či z pódia fanatizuje dav pod ním sústredených batôžkárov "herec", alebo "politik". Presnejšie, vyslúžilý herec, alebo ešte nedorastený politik. Ide v konečnom dôsledku o trápne, neinvečné tuctové divadlo s rovnakou zápletkou. Dokonca aj bez záverečnej klaňačky a s bufetom iba pre účinkujúcich.

"Ruky preč o RTVS" či čoho všetkého vlastne - od druhého piliera a od množstva ďalšieho. Šimečkovci bez schopnosti priniesť na svet nápad, drzo ukradli nádhernú literárnu  symboliku naopak  invenčne geniálnemu Karlovi Čapkovi z jeho poviedky Deset centavos („Ruce pryč, Senhor Manoel Varga!!!“). Musím dodať, že Jakešovci to za totality upravili na "preč so špinavými paprčami", ale tam sa zatiaľ progresívne videnie slovenského sveta, spoločnosti a demokracie v nej ešte nateraz neprepracovalo. Nezúfajme však, ono sa tam takto zo zúfalstva asi aj dostane. Neomarxisti a vždy oportunistickí trockisti majú u nás netušené horizonty. Urobme si ešte jasno v tých pojmoch - dnešný slovenský progresivizmus nie je nič iné, ako bezzásadové prispôsobovanie sa okolnostiam a ťaženie z nich  zo strany prísne, až démonicky ideologického a spolitizovaného maloburžoázneho prúdu.

"Herci" aj "poltici" majú jedno spoločné

Teda, tí väčšinovo vlastne nikým neuznávaní. Milujú potlesk. Milujú obecenstvo, milujú svojich pozorných divákov a milujú inscenované predstavenia pri "vypredanom lokále". "Herci" a "politici" z progresívnych tribún dokážu z nôt odmemorovať čokoľvek. V dnešnej dobe aj z publika neviditeľných čítačiek. Zahrajú vám lacné ochotnícke predstavenie (milí divadelní ochotníci, pri všetkej úcte, to rozhodne nie je narážka na kvalitu vašej bohumilej a záslužnej práce) a nabití pozornosťou a skandovaním sa spokojne poberajú do svojich smutných uzavretých omšelých a na radosť zo života inak pustých domovov. Zas na pár týždňov do zabudnutia a najmä bez ovácií. Až kým sa nenájde iná téma, iná tribúna,  no ten istý "modus operandi". Menej známy (veľká škoda) rumunský básnik a románopisec Valeriu Butulescu, približne generácia dnešných dôchodcov, svojho času napísal : „Je ľahšie byť na javisku levom ako byť v živote človekom.“  Nuž a kto by nemal byť ambície stať sa levom? Ak teda, nemá víziu životného naplnenia v niečom zmysluplnejšom.

Skúsme si predstaviť

No naozaj, iba to skúsme. Neviem, na pár dní, na týždeň. Vnucovať týmto "javiskovým levom, no predsa nečlovekom" naše myslenie, naše názory, naše presvedčenie, náš pohľad na to, ako tu usporiadať spoločenský život. Vykrikovať, od čoho všetkého majú dať ruky preč a čo všetko si nedáme. A pri tom ignorovať to všetko "ich". Zbláznili by sa a svoje plačlivé sťažnosti by povyviešali na transparentoch ešte aj na odvrátenej strane Mesiaca, nielen po Bruseli a veľvyslanectvách. "Herci", ktorí vraždia režiséra. Mizerní a slabí "herci" a "politici", ktorí nevedia nič iné, ako ohovárať z bezpečnej ohrady davu tých od seba lepších a presvedčivejších. "Herci" a "politici", ktorí by bez desiatok šepkárov v tej svojej divadelnej fraške nevyprodukovali ani jedno vlastné slovo.

A tak je to tu zas

Zas si pôjdu zavrieskať, až im krčné žily budú nabiehať. Zas si pôjdu zadupať nôžkami, zas budú na smiech. Hoci, už ich pomaly začína byť nie jednému aj ľúto. Keď si totiž položíte otázku, čo sa napríklad podarilo straníckemu vedeniu Progresívneho Slovenska splniť z volebného programu za takmer jeden celý rok, tak odpoveď je jedno veľké NIČ. A pritom, mohlo sa to podariť. Stačilo by robiť normálnu opozičnú politiku. Matovičovým voličom to fakt dosť dlho trvalo, kým dospeli k rozhodnutiu nepustiť jeho "cvokhaus" do parlamentu. Oni na to prídu aj tí Šimečkovi voliči. Potrvá to ešte chvíľu dlhšie, ako tým Matovičovým (to je teda čo povedať), ale raz na to dôjdu. Nemôžu byť predsa tak hlúpi, aby postavili svoj život na buričstve a to na neschopnom buričstve. Ani keď mu štafáž robí trápny herecký komparz.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik