Dva roky po sebe klesol v Česku počet narodených detí približne o desať tisíc, čo predstavuje úbytok zhruba desať percent. Táto úplne unikátna skutočnosť však napodiv nevedie k otvoreniu dátových sád, ktoré sú potrebné na detailnú analýzu tohto problému. „Do tej doby, než bude prediskutovaný a bude stanovené, akou mierou sa vakcinácia na podpôrodnosti podieľala, by malo dôjsť k zrušeniu odporúčania očkovať proti covidu ženy v plodnom veku,“ vyzývajú členovia Združenia mikrobiológov, imunológov a štatistikov.

Je nás viac ako pred rokom, ale k jasotu to nie je. Český štatistický úrad oznámil, že počet obyvateľov Českej republiky sa počas roku 2023 zvýšil z necelých 10,83 milióna na 10,90 milióna. Mierny nárast však je spôsobený iba tým, že sa do krajiny prisťahovalo z cudziny viac osôb, než ju opustilo. Česko za minulý rok vykazuje prirodzený úbytok 21,6 tisíc obyvateľov. V roku 2023 sa totiž počet živonarodených detí medziročne znížil o 10,2 tisíc a dosiahol iba 91,1 tisíc. To slovko „iba“ je úplne namieste, pretože generácia narodených v roku 2023 bola najslabšia za posledných 22 rokov, keď menej detí sa naposledy narodilo v roku 2001, a to 91 tisíc, informujú české Parlamentní Listy.

Pri pohľade o ďalší rok späť je minuloročný výsledok ešte zaujímavejší. V roku 2022 bolo v Českej republike evidovaných 101,3 tisíc živo narodených detí, čo bolo o 10,5 tisíc detí menej ako v predchádzajúcom roku, teda o 9,4 percenta menej. Táto správa bola sprevádzaná komentárom, že podobný medziročný pokles bol naposledy zaznamenaný v polovici 90. rokov, kedy medzi rokom 1994 a 1995 došlo k zníženiu počtu živo narodených detí o 9,8 percenta, konkrétne zo 106,9 na 96,4 tisíc novorodencov. Tento medziročný pokles bol vnímaný ako úplná výnimka. Ale posledné dva roky hlási ČSÚ medziročný pokles najprv o 9,4, a medzi rokmi 2023 a 2022 dokonca o 10 percent.

Klesajúci trend v úhrnnej plodnosti žien sa nezmení

Dva roky po sebe teda došlo k medziročnému poklesu cca o desať tisíc detí, čo je niečo úplne mimoriadne. Aj preto sa vnucuje otázka, či za týmto nepriaznivým javom nemôže byť tiež niečo úplne mimoriadne. Nie je ťažké si spomenúť, že v roku 2021 sa začalo očkovať proti covidu-19. Len v priebehu mája toho roku sa naočkovala štvrtina sledovanej populácie žien vo veku 18–39 rokov. „Dôvodov, prečo sa rodí stále menej detí, je určite viac. Pre hypotézu, že je za tým okrem iného aj očkovanie proti covidu, hovorí niekoľko premis,“ uvádza pre ParlamentníListy.cz novinárka Angelika Bazalová, ktorá sa zdravotným dopadom očkovania z covidových rokov dlhodobo venuje.

„Očkovanie celkom preukázateľne spôsobovalo ženám poruchy menštruačného cyklu. Farmakovigilančné systémy sú plné takýchto hlásení. A hlavne, k poklesu – ako sme doložili v našich textoch – došlo pomerne prudko niekoľko mesiacov po tom, čo sa očkovanie mladých žien vo fertilnom veku rozbehlo. Súčasne dochádza aj k trvalému poklesu plodnosti. Teraz máme k dispozícii nové dáta a chystáme ďalší text, v ktorom doložíme, že klesajúci trend v úhrnnej plodnosti žien sa ani v nasledujúcich mesiacoch nezlomí,“ sľubuje spoluautorka projektu Mainstream , pre ktorého vznik bolo motiváciou zistiť, či masívne očkovanie mRNA vakcínami proti covidu zanechalo v populácii nejaké následky.

Výskumníci sa snažia téme vakcín proti covidu vyhnúť

Uvedomuje si pritom, že ani klesajúci trend v úhrnnej plodnosti žien aj v nasledujúcich mesiacoch nebude ešte sám o sebe dôkazom, že za poklesom počtu narodených detí je vakcína proti covidu. „Ale rozhodne je to dosť pádny dôvod túto hypotézu skúmať. Na celej diskusii okolo nízkej pôrodnosti je do očí bijúce, ako – doslova až hystericky – sa výskumníci snažia tejto téme vyhnúť. Najmä vedci a vedkyne z inštitútu SYRI sú schopní spomenúť snáď aj magnetickú búrku v súhvezdí Andromeda, než aby povedali slovo ‚vakcína'. Keby situácia nebola taká vážna, povedala by som, že je to až smiešne,“ konštatuje pre ParlamentníListy.cz Angelika Bazalová, členka Rady ČTK.

Spomínaný inštitút SYRI vďačí za svoj vznik pandémii covidu a je financovaný z prostriedkov EÚ Next Generation. Národný inštitút pre výskum socioekonomických dopadov chorôb a systémových rizík, ako znie celý jeho názov, združuje 150 vedcov z Masarykovej univerzity, Univerzity Karlovej a Akadémie vied SR. Má získavať dáta o sociálnych procesoch, ktoré sprevádzajú krízové ​​a rizikové situácie typu pandémií. Na základe nich potom formuluje odporúčania, ako problémy riešiť. O to viac udivuje, ako laxne sa tento inštitút stavia k štatistickým údajom, ktoré preukazujú, že už dva roky po sebe klesol počet narodených detí o desať percent.

Málo detí je odrazom nepriaznivej ekonomickej situácie

Na tieto čísla reagovala Jitka Slabá z Národného inštitútu SYRI a Univerzity Karlovej vyjadrením, že ide o odraz nepriaznivej ekonomickej situácie v štáte. „V dnešnej dobe je veľká časť detí plánovaná a výskum z obdobia pandémie ukázal, že plánovanie potomka je častejšie u osôb, ktoré vnímajú svoju materiálnu situáciu ako priaznivú. Tento predpoklad bolo ale v tieni vysokej inflácie minulého roka ťažké naplniť,“ zaznelo od Jitky Slabej v komentári, ktorý bol na webových stránkach Národného inštitútu SYRI zverejnený po oznámení štatistikov o ďalšom prudkom medziročnom prepade počtu novorodencov.

Podstatnú informáciu podľa mladej vedkyne ešte len prinesú podrobné údaje špecifikované podľa veku. „Až na nich sa ukáže, či došlo k poklesu plodnosti u prvorodených detí, čo by značilo ďalší odklad plodnosti do vyššieho veku,“ zmienila Jitka Slabá s tým, že demografi sa doteraz domnievali, že tento ukazovateľ sa už stabilizoval. „Druhou možnosťou je pokles plodnosti u druhorodených a ďalších detí v tzv. vyššom poradí. Tu je potom riziko, že rodičia svoj reprodukčný zámer nielen posunú, ale dokonca od neho vo finále úplne upustia,“ dodala vedkyňa spolu s varovaním, že by to v dôsledku prinieslo vymieranie českej populácie.

Prestať odporúčať očkovanie ženám v plodnom veku

Slová demografov o zložitej ekonomickej situácii a volaní po podrobnejších dátach sú dlhodobo soľou v očiach matematikovi Tomášovi Fürstovi, ktorý je spoluautorom článku „Komu chýbajú deti?“. V ňom sa zdôrazňuje fakt, že počet vzniknutých tehotenstiev neočkovaných žien sa v roku 2022 stabilizoval približne na hodnotách, ktoré sme videli pre celú populáciu v dobách pred covidom, zatiaľ čo očkované ženy vykazovali tehotenstvo výrazne menej. „Zjednodušene možno teda povedať, že deti, ktoré nám od januára 2022 chýbajú, sú deti, ktoré sa z nejakého dôvodu nenarodili očkovaným matkám. Neočkované matky sú na bežných číslach,“ poukazuje Tomáš Fürst z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.

Autori tohto textu Tomáš Fürst, Roman Kovařík a Zuzana Krátka vyhlasujú, že nimi uvádzané analýzy ukazujú v prospech hypotézy, že očkovanie proti covidu má príčinnú súvislosť s poklesom plodnosti českých žien. „V spoločnosti, ktorá sa riadi rozumom, by toto zistenie malo viesť k otvoreniu dátových sád, ktoré sú potrebné na detailnú analýzu tohto problému. Do tej doby, než bude prediskutovaný a bude stanovené, akou mierou sa vakcinácia na podporodnosti podieľala, by malo dôjsť k zrušeniu odporúčania očkovať proti čovidu ženy v plodnom veku,“ vyzývajú.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik