V Čechách ostro sledované prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku neprinieslo žiadne veľké prekvapenia. Skonštatoval to bývalý vedúci Kancelárie prezidenta republiky Václava Klausa a súčasný riaditeľ Inštitútu Václava Klausa Jiří Weigl. Prezidentské voľby na Slovensku podľa neho aj tak žiadnu zásadnú politickú zmenu neprinesú a priniesť nemôžu. Hystéria, ktorú okolo nich rozpútavajú progresivistické kruhy v Prahe aj v Bratislave, nie je na mieste, informujú české Parlamentní Listy.

Názor Jiřího Weigla prinášame v plnom znení.

U nás ostro sledované prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku neprinieslo žiadne veľké prekvapenia. Obaja dávno vopred označení favoriti - predseda slovenského parlamentu Peter Pellegrini a diplomat, bývalý veľvyslanec v USA a exminister zahraničia Ivan Korčok skoncentrovali výraznú väčšinu hlasov a podľa očakávania postúpili do druhého kola volieb. Nečakalo sa iba výraznejšie, cca päťpercentné víťazstvo Korčoka, pretože prognózy aj exitpoly predpovedali veľmi tesný súboj oboch favoritov. Dvojciferný výsledok zaznamenal ešte jediný ďalší kandidát Štefan Harabin s necelými 12 percentami, o ktorého radikálnych voličoch sa predpokladá, že pokiaľ sa zúčastnia druhého kola, svoje hlasy odovzdajú skôr kandidátovi súčasnej vládnej koalície Pellegrinimu. To z neho cez porážku v prvom kole robí mierneho favorita pre druhé kolo.

Napriek očakávanému priebehu možno na základe slovenských prezidentských volieb vysloviť niektoré všeobecnejšie súdy. Jasne sa potvrdilo, že sa Slováci po dvoch nie príliš povzbudivých experimentoch s absolútnymi politickými nováčikmi vo funkcii hlavy štátu vrátili ku skúseným politickým osobnostiam, ktoré majú svoju čitateľnú politickú históriu a nejaké zásluhy o štát, ktoré ich do najvyššej ústavnej funkcie kvalifikujú. Ťahanie z klobúka neznámych politických nováčikov, ktorí nie sú na náročnosť prezidentského úradu pripravení a po piatich rokoch utekajú z boja, sa zjavne neosvedčilo a prispelo k prehĺbeniu dnešných slovenských problémov.

Potvrdzuje sa, že priama voľba hlavy štátu odvádza v kampani pozornosť k takým, z hľadiska výkonu funkcie nepodstatným charakteristikám, ako je fyzický vzhľad kandidátov. Nie je náhodou, že ako Pellegrini, tak Korčok, sú veľmi pohľadní, kultivovaní, výreční a príjemne vystupujúci muži. Príjemný fyzický vzhľad rozhodoval už v prípade zvolenia súčasnej prezidentky Čaputovej a aj my máme s významom faktora „krasavec na Hrade“ svoju živú skúsenosť. Dnes by napríklad takého malého, zavalitého, neistého a ráčikujúceho Václava Havla politickí spin-doktori do volebného podujatia nikdy nevpustili. Niečo to o dnešných pomeroch vypovedá.

Nech teda výsledky slovenských volieb dopadnú akokoľvek, náš prezident Pavel bude mať, pokiaľ ide o pohľadný zjav, na medzinárodnej scéne zo Slovenska silného konkurenta. Možno povedať, že ani názorovo nie sú medzi oboma kultivovanými slovenskými prezidentskými adeptmi žiadne priepastné rozdiely. Korčok je stredový progresivista a Pellegrini, rovnako svojím založením skôr stredový ľavicový politik, by bol ako hlava štátu mocenskou logikou a politickými ambíciami tlačený skôr do úlohy protiváhy silného premiéra. Robert Fico tak stojí pred alternatívou otvoreného, ​​ale dobre čitateľného a zdá sa, že korektného protivníka alebo potenciálne neistého spojenca a koaličného partnera v prezidentskom úrade. V žiadnom prípade sa tak nemusí výsledku volieb obávať.