Česká televízia by sa mala veľmi hanbiť a dlho sa ospravedlňovať za vulgárnosť tohto týždňového pseudodokumentu Obchod so strachom, ktorý útočí na samotnú podstatu demokracie. Slovenský premiér Robert Fico v reakcii na krok českej vlády ukončiť tradíciu spoločných rokovaní povedal veľmi zásadnú vetu, nad ktorou by sa mali mnohí zamyslieť. "A síce, že česká vláda podporuje vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo slovenská vláda podporuje mier na Ukrajine. To je tak zásadná veta, že by sa mala donekonečna opakovať," povedal pre ParlamentníListy.cz Petr Žantovský.

Pravidelný zoznam zaujímavostí, ktoré v uplynulom týždni prešli bez povšimnutia, začína jedno z najmenej lichotivých "naj". "Najodpudivejšou mediálnou udalosťou bola relácia Obchod so strachom na ČT2. Mimochodom, dá sa prehrať zadarmo. Aké transparentné... Ide o pseudodokument o ľuďoch, ktorí organizujú a zhromažďujú sa v centre Prahy na demonštráciách zameraných proti vláde a jej aktivitám. Program natočil človek menom Marcel Petrov, ktorý je uvedený vo viacerých funkciách, réžia, scenár, hudba. Celé to produkoval produkčný tím pod vedením Lenky Polákovej. Poznáme ju z ostravského televízneho štúdia, kde často pracovala veľmi neobjektívne, robila reportáže či relácie, ktoré boli voči niektorým ľuďom zaujaté a iným škodili. Sám s tým mám jednu veľmi tragickú skúsenosť, ktorá je stará takmer 25 rokov," povedal pre Petr Žantovský.

Záujemcom o podrobnosti odporúčame kontaktovať Petra Bohuša. "Ide o človeka, ktorý má na túto dámu a jej aktivity určite bohaté spomienky, keďže bol istý čas aj jej šéfom. Vráťme sa od ľudí k veci, "Obchod so strachom" má asi 25 minút a v podstate jeho jedinou témou je, že ľudia, ktorí prichádzajú demonštrovať proti vláde, sú proruskí agitátori alebo ľudia, ktorí veria, že systém, ktorý vládne v Putinovom Rusku, by mal vládnuť aj u nás. Ale nikto z ľudí, ktorí to tam uviedli, o tom nepredložil žiadny dôkaz. Určite je to jedno, pretože je to Česká televízia a tá si to môže dovoliť, nikto ju nemôže kritizovať. Zaujímavý bol aj výber ľudí, ktorí sa k tomu vyjadrovali zrejme profesionálne. Boli to Václav Dolejší zo Seznamu, Lucie Stuchlíková tiež zo Seznamu a Radek Bartoníček z Aktuálně.cz," konštatuje mediálny analytik.

Mimoriadna obscénnosť, ktorá by mala zahanbiť ČT

Čerešničkou na torte bol Miloš Gregor, poradca predsedu vlády pre otázky médií a dezinformácií, ktorý tiež prezentoval tieto tzv. odborné stanoviská. "Z toho vyplýva, že ide naozaj o veľmi jednostranný pseudodokument, ktorý mi veľmi silno pripomínal 70. roky minulého storočia. Teda televízne a iné programy alebo novinové články zamerané proti rockovej hudbe, proti jej hudobníkom. Konkrétne v období Charty 77 proti Plastic People of Universe a iným kapelám. Neskôr to malo ďalšie vyústenie v "slávnom" článku v straníckom časopise Tribuna "Nová vlna so starým obsahom". Bola to len séria urážok, nálepiek, vykonštruovaných obvinení, ktoré sa nikto nesnažil podložiť skutočnými dôkazmi. Úplne rovnaké je to aj v 'Obchode so strachom'. Jasne sa tam dáva najavo, že ľudia, ktorí chodia na Václavské námestie alebo inde demonštrovať, sú ľudia slabého ducha," upozorňuje Žantovský.

Ich slabý duch má spočívať v tom, že veria výkrikom "populistov" stojacich na tribúnach. "Menovite sú to ľudia ako Jindřich Rajchl, Tomio Okamura a Jaroslav Foldyna. Títo všetci sú zaradení do spoločného vreca antisystémovej strany. Veľmi by ma zaujímalo, čo považujú za antisystémové. Veď tieto strany nechcú zrušiť štát, určite nie sú anarchistické, takže nemá zmysel ich označovať za antisystémové. Naopak, sú veľmi systémové. Chcú uspieť u voličov a prípadne mať nejaký podiel na riadení tejto krajiny a vládnuť iným spôsobom ako kabinet Fialu. To je úplne systémové, legitímne a demokratické riešenie. Ak je niečo nesystémové, tak sú to práve tieto mediálne útoky, ktoré útočia na samotnú podstatu demokracie. A to je mimoriadna hrubosť. Česká televízia by sa mala veľmi, veľmi hanbiť a dlho sa ospravedlňovať," myslí si mediálny odborník.

Česká vláda podporuje vojnu na Ukrajine, slovenská vláda podporuje mier

Pred televízne vystúpenie slovenského premiéra Roberta Fica by dal úplne opačný, t. j. úplne pozitívny nápis. "Reagoval tak na úplne bezprecedentný čin českej vlády, ktorá jednostranne zrušila tradičné spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády, ktoré sa malo uskutočniť v apríli tohto roku v Českej republike. Slovenský premiér vyjadril názor, že je úplne absurdné narúšať - nepodmieňovať - dlhoročné vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, Českou republikou a Slovenskou republikou, kultúru, jazykovú blízkosť, spoločnú históriu, ktorú sme prežili v rokoch 1918 až 1992 odlišným zahraničnopolitickým postojom, teda tu postojom k vojne na Ukrajine. Samozrejme, s výnimkou Slovenského štátu a Protektorátu, ale to bola druhá svetová vojna, to sem nepatrí. Z pohľadu pána Fica je to všetko hodnota, na ktorú sa nedá siahnuť," uviedol Žantovský.

V mene slovenskej vlády, nielen svojej, prisľúbil, že v žiadnom prípade nevystaví Českú republiku takémuto postoju alebo pozícii. "V podstate urážlivé. Nepovedal to slovo, ale môžem si to dovoliť povedať. Okrem toho povedal jednu veľmi zásadnú vetu, nad ktorou by sa mali mnohí a najmä naša slávna vláda zamyslieť. A to, že česká vláda podporuje vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo slovenská vláda podporuje mier na Ukrajine. To je taká zásadná veta, že by sa mala donekonečna opakovať, pretože je to možno jeden z dôvodov, prečo sa podľa predchádzajúceho príspevku ľudia zhromažďujú na námestiach a protestujú proti vláde. Pretože Fialova vláda vie jedno: vie vládnuť so sto ôsmimi hlasmi. A čokoľvek si zmyslia, to urobia, s touto väčšinou to presadí. Aj keby zastával názor, že Zem je plochá, dokáže tento postoj presadiť prostredníctvom svojej stoosemčlennej väčšiny v Poslaneckej snemovni," domnieva sa mediálny analytik.

V krajine sa likviduje demokracia a my to nechávame tak

Spôsob, akým päť - v niektorých prípadoch slabo podporovaných - strán riadi túto krajinu, je skutočne autoritatívny systém, aký sme tu nemali od roku 1989. "Mali sme rôzne vlády, rôzne hodnoty. Paroubkova vláda bola čudná, Špidlova vláda bola absolútne neschopná. Mohli by sme menovať aj ďalšie vlády, ale všetky sa snažili aspoň o elementárnu diskusiu. Na tomto mieste by som rád pripomenul to, čo sa pripisuje Tomášovi Masarykovi, a to vetu: "Demokracia je diskusia, bez diskusie nie je demokracia". Dnes to hovorím už druhýkrát: v tejto krajine sa pred našimi očami deje úplná deštrukcia a demolácia demokracie a my to nechávame tak. To je smutné zistenie," hovorí Petr Žantovský.

Keď už hovoríme o česko-slovenských vzťahoch, nezaškodí pripomenúť si jedno výročie, ktoré je v Českej republike pomerne zanedbávané. "Je to 105. výročie narodenia a 30. výročie úmrtia československého spisovateľa a novinára Ladislava Mňačka. Patrí k nim aj Česká republika, pretože sa narodil vo Valašských Kloboukách na Morave, ale v detstve a mladosti žil najmä v Martine. Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do partizánskeho boja a po jej skončení pôsobil ako korešpondent v Palestíne, Izraeli, Albánsku, Číne, Mongolsku, Maďarsku, Taliansku, západnom Nemecku, Rakúsku, ale aj vo Vietname. V 60. rokoch 20. storočia patril k najvýznamnejším novinárom pôsobiacim v Československu. Zaujímavé je sledovať aj jeho názorové zmeny, ktoré mal podobné ako mnohí jeho generační rovesníci," upozorňuje mediálny odborník.

Keby Česi vedeli, čo je skutočná vojna, nerobili by také ramená

Ladislav Mňačko sa potom za toto angažmán veľmi účinne kajal a musím povedať, že okolnosti celej veci zdôvodnil veľmi dôveryhodne. Jeden taký veľmi dôležitý prejav, v ktorom definoval sám seba, svoj postoj k realite, k politike, k humanizmu a k zmyslu nášho života, predniesol na IV. zjazde českých spisovateľov v roku 1967. Bol to jeden z najvýrečnejších, najdôležitejších a najzásadnejších prejavov, ktoré na kongrese odzneli. Po roku 1968 natrvalo emigroval. Každý, kto trochu pozná jeho dielo, si hneď spomenie na knihu 'Ako chutí moc', ktorá veľmi presne definuje krachujúci režim za prezidenta Antonína Novotného a v ktorej sa zamýšľa nad tým, čo je to moc a čo je jej dôsledkom," pripomína Petr Žantovský.

Okrem ďalších kníh, ako napríklad "Smrť si volá Engelchen", ktorá sa v 60. rokoch 20. storočia dočkala slávneho filmového spracovania, a to dokonca dvakrát, by rád vyzdvihol oveľa menej nápadnú knihu s názvom "Nočný rozhovor". Je to intímna dráma o stretnutí bývalého núteného robotníka v Drážďanoch počas ich bombardovania americkou armádou a na druhej strane dcéry nacistického vojnového zločinca, ktorého v posledných dňoch vojny odsúdili a popravili britskí vojaci. Dialóg medzi týmito dvoma ľuďmi a stret týchto dvoch skúseností je veľmi zásadný. Je to jedna z najlepších protivojnových kníh, aké som kedy čítal. Práve v dnešnej dobe, ktorá je vyslovene tehotná vojnou, by som každému odporúčal prečítať si "Nočný rozhovor", pretože je to najlepší spôsob, ako si uvedomiť hrôzu a tragiku pojmu "vojna" a realitu vojny. Možno by sme s týmto slovom vo verejnom priestore menej šermovali, keby sme si uvedomovali, čo v skutočnosti znamená," povedal mediálny analytik.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik