Čecha do mecha a mech do Dunaja, alebo No jo, Slováci, máte být na co hrdí, píše Mária Škultétyová, Hlas ľudu Hlavného denníka.

Každému v hrudi bije srdce. Niekedy láskavé a niekedy je v ňom aj kus nenávisti. Nenávisť možno  drieme aj v mnohých ľuďoch, čo si potichu alebo aj hlasnejšie opakujú neslávne známe výroky Čecha do mecha a mech do Dunaja alebo Češi, do Prahy peši. Smutné a ťažké to boli roky. Neradi  spomíname. Ale poučili sme sa. Nenávisť a nadradenosť nie sú ani dobrým sluhom, ani dobrým pánom. Vieme, k čomu viedli.

Vieme a vidíme, čo sa deje na východ od nás, ale my sami rozdúchavame plamienky nenávisti. Hovoríme o náraste extrémizmu, a svojimi výrokmi sami ho živíme. Však, pán tata Šimečka? Akoby nestačilo, že sme rozhádaní a rozdelení podľa politickej príslušnosti.

Keď som si prečítala vyjadrenia Antona Hrnka o klane Šimečkovcov, zarazilo ma, že ešte dnes sa môže nejaký český prisťahovalec na adresu slovenského národa vyjadriť tak hanlivo a s takým ponížením. Dehonestovať národ, ktorý to mal v zápase proti maďarskej nadvláde ťažké, je za hranicou pochopenia. Ako vidno, historicky známa  česká nadradenosť dodnes nevymrela A žiaľ, živia ju práve takí, ktorí na Slovensku našli to, čo nenašli vo svojej domovine. Aj „vďaka“ Šimečkovi staršiemu šovinizmus stále žije.

Áno, nemali sme kráľov. Dostali sme sa do maďarskej poroby, ale vďaka silnej národnej vôli sme zhodili jarmo. Vybojovali sme si svoju zem aj svoj jazyk. A keď bolo treba, povstali sme aj proti fašistickej presile. Sme tu, žijeme. Slobodný a suverénny slovenský národ, ktorý nedovolí, aby sa z neho niekto vysmieval.

Ešte niečo zabudol pán Hrnko Šimečkovi staršiemu pripomenúť. Milana Rastislava Štefánika. Slováka, ktorý mal leví podiel na vzniku Československej republiky. A možno by mal Šimečka vedieť aj to, že otec prvého československého prezidenta bol Slovák. Nebol síce bača ani drotár, pracoval ako panský kočiš. Ale to nič nemení na tom, že Masaryk mal slovenské korene.

Na záver už len jedna poznámka. Pre tých, čo pravidelne čítajú moje príspevky, to nebude nič nové.

Jedna moja známa si na návštevu Prahy spomína takto: „Bolo to ešte pred rozdelením Československa, naši chlapci boli malí. Na Staromestskom námestí prišiel za nami jeden pán a hovorí: „No jo, Slováci! Jánošík, Dubček, máte být na co hrdí!“

Tak čo, pán Šimečka, ste hrdý na svoje slová o slovenskom národe? Nie? Tak si, prosím prečítajte báseň štúrovského básnika Andreja Sládkoviča Nehaňte ľud môj.

Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,
klebetárski posmievači!
V mladom sa veku ide do vlády,
starému sila nestačí;
keď predkov nemal — a či ich nemal,
ktorí prežili čas zlatý? —
čo bys’ sa mu ty zato posmieval?
Na potomkov on bohatý.

Nehaňte ľud môj! že nemá dejov
slávy svojej minulej sklad;
on ešte peknou kvitne nádejou,
budúcnosť má jeho poklad:
Počuješ bájne hlasy povestí?
Hovoria tie, keď čas čuší,
zázračný z nich on svet má vyviesti,
budúci svet v nich on tuší.

Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!
že ľud môj je len ľud sprostý;
často sú múdri hlúpi ľudkovia
dľa súdu svetskej múdrosti:
Počuješ? Spieva slovenské pole,
spievanky zrodia Homérov;
len ľúbosť útlu spievajú hole,
no budú aj bohatierov. —

Nehaňte ľud môj, ústa nečisté!
že odhodok on je hlúpy;
múdrosťou jeho vykúpení ste
a ešte vás raz vykúpi!
Či nepočuješ slová rozumné,
čo deň po dni opakuje?
Večné v nich pravdy, hlboké, umné;
ten ľud vedu si hotuje.

Nehaňte ľud môj! že je len malý,
že nevládne celým svetom.
Kde telo ducha k zemi nevalí,
tam duch lieta ľahším letom.
Na helénsky že ľud si spomnite —
duch si svet vlastný utvorí;
či v žaludi hôr zárod vidíte?
Nie! — no viďte dubísk hory!

Nehaňte ľud môj! že je chudobný,
že kraj biedny, smetisko má;
to je blud! má svet sebe podobný,
má hory, rieky, zlato má! —
A keď by nemal? — ale má hlavy,
má obchodu silný zárod. —
Alebo či sú čriedy a bravy
a koniarne komus’ národ?

Nehaňte ľud môj! že je ľud tichý,
že rád trpí, že je slabý; —
pravda, surovej on nemá pýchy,
nie je v zápasoch pochabý.
Vy to neviete, že duch národov
práve takú povahu má:
keď má vystúpiť s činnou slobodou,
najprv ticho myslí, dumá. —

Nehaňte ľud môj! že úcty nemá,
že ľud môj je potupený. —
Slávnejšie ešte svet tupí plemä,
nuž kto je tam zhanobený? —
Ach, zlé sú časy! na všetky strany
svet žertvuje bohom zlatým. —
Ale nechaj mi národ bez hany;
národ patrí k veciam svätým!

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik