Advokát Peter Weis vidí tento rok v duchu citátu Thomasa Jeffersona „Nikdy nemiň peniaze, pokým si ich nezarobil.“ Ak chceme, dá sa použiť aj slovenské porekadlo „prikrývaj sa takou perinou, na akú máš“. Ak sme sa poučili z krízy v roku 2008 a tieto múdre slová dodržiavali, nie je sa podľa právnika čoho obávať.
Weis už v roku 2022 avizoval, že vysoká inflácia a stagflácia budú pokračovať a očakával aj výraznejší rast, čo sa v podstatných okolnostiach naplnilo tiež. Veci sa však nedejú tak rýchlo. „Čo nás čaká v tomto roku? Z ekonomického hľadiska evidentne nič dobré,“ avízuje v článku na stránke Weis & partners.
Na začiatok Weis pripomína, že ekonomika eurozóny s malými výkyvmi a malým časovým odstupom kopíruje trendy z USA. Upozorňuje tiež, že inflácia neprišla so začiatkom konfliktu na Ukrajine, ako sa nám to snažia nahovoriť propagandistické médiá bývalého hlavného prúdu. Weis čerpá tzv. tvrdé dáta z amerického FRED-u.
„Inflácia sa spustila v nadväznosti na prvé lockdowny v SŠA a s pribúdajúcimi opatreniami s ekonomickým dopadom krivka menila charakter na geometrický rad. Ťahúňom inflácie je v prvom rade psychológia masy v čase, keď sa kritický počet ľudí cíti ohrozený vojnou, toto bol presne ten stav. Ľudia v SŠA vychádzali protestovať do ulíc, pretože štát im vyhlásil ekonomickú vojnu. Rovnako tomu bolo aj v SR,“vysvetľuje Weis pôvod inflácie. S tým, že na blogu už v rokoch 2021 a 22 upozorňoval, že opatrenia obmedzujúce ekonomiku spôsobia ekonomickú katastrofu.
Advokát pripája graf, podľa ktorého infláciu znížilo septembrové až októbrové) oznámenie v USA o ukončení financovania rusko-ukrajinského konfliktu. Verejnosť sa prestala obávať zapojenia Spojených štátov do konfliktu. Následne prišli Vianoce, kde ľudia veľa míňali.
„Inflácia sa dočasne zmiernila, avšak faktickou politikou vlády SŠA a Európskej komisie, t.j. vyhľadávanie spôsobov, ako obísť Konges alebo veto Maďarska, sa dostávame k záveru, že inflácia sa po krátkej odmlke vráti v plnej sile tak, ako sme ju poznali minulý rok. Tentokrát už ale v sprievode s číslami, ktoré napovedia, že sme v recesii,“ vyvodil zo situácie záver právnik.
„Tohto roku so sloganom „bojujeme s infláciou“ zvýšili FED a ECB svoje základné úrokové sadzby. Tým sa snažia príručkovo znížiť spotrebu domácností a štátu s efektom zníženia inflácie. Tu sa však centrálne banky dostávajú do konfliktu s neposlušným vedením Bidenovej administratívy a gynekologickej ambulancie v Bruseli. Tí avizujú nekontrolované míňanie. Lebo Ukrajina a po novom aj lebo Izrael. A tých „lebo“ bude v tomto roku zrejme ešte viac. Demokrati v SŠA majú síce „vrodenú“ nevraživosť voči Rusom, ale nepriateľom č. 1 ostane aj tak Čína a tá pochopenie svojej role, v ktorej sa ale vôbec necíti komfortne, dáva najavo už nielen ekonomicky. V podstate vraví: sme pripravení na konflikt. Vy ste nás do toho vtiahli, ale hrať sa bude podľa nášho scenára,“ konštatuje Weis s tým, že krach bánk zo začiatku minulého roka bol len začiatok. Weis pritom oceňuje, že šéf FED-u konečne nahlas povedal, že míňanie Spojených štátov je cesta do pekla.
Advokát tvrdí, že stačí, ak budeme vedieť, že od roku 1971 sú peniaze dlhom. Život na dlh a tzv. investície sú hra o čas. Jedinou cestou z toho je menová reforma.
„Vie to aj BIS, aj FED, aj ECB. FED v podstate inú možnosť ako kvantitatívne uvoľňovanie pri udržaní dlhodobo neudržateľného systému ani logicky nemal. Neokoni si ešte zrejme neuvedomili, že v tomto ekonomickom stave už svetová vojna na reset nepostačí. Už na to nie sú dané podmienky. Tú dobu prepásli. Modlime sa, aby im to došlo,“ upozorňuje Weis.
Problém bánk sa v nadchádzajúcom roku ešte prehĺbi, pretože sa roztvárajú nožnice medzi úrokmi a dlhodobých finančných produktov. Právnik vysvetľuje, že banky si zoženú peniaze podľa ich ceny, ktorú určuje centrálna banka a požičiavajú ich na dlhšie tak, aby na tom zarobili. V roku 2014, v dobrých časoch riziko recesie a možnej inflácie nezohľadnili a investovali do dlhých produktov s nízkym výnosom. Dnes tak strácajú aj 30-40 percent. Požičiavanie si nefunguje a dostávajú sa do krízy likvidity. Cesta von je cez predaj majetku pod cenu, čo spustí ďalšie nepríjemné ekonomické udalosti.
„Presne túto katastrofu spustili aj ekonomickí analfabeti na Slovensku, ktorých masy pustili ku kormidlu s odôvodnením, „aby bola aspoň sranda“ a prestalo sa kradnúť. Napožičiavali si za nulový úrok, minuli to na nepodstatné veci (doslova prejedli a pretestovali) a ešte sa tým aj elektorátu chválili vo verejnom priestore. A obaja vo funkcii premiérov. História si na nich oboch spomenie v učebniciach. To je isté. Číňania by na to povedali: ide rok zeleného draka. A to je rok zúčtovania. Tak uvidíme, ako sa náš právny systém bude činiť. Pevne verím, že nás čaká otvorenie pandemických tém a vyvodenie zodpovednosti,“ dopĺňa Weis. Ten v eurozóne očakáva v tomto roku viacero pádov bánk, ktoré sa venovali viac diverzite, ako odbornosti zamestnancov a šli tak podľa schémy, z ktorej niet úniku.
„Problémom je celkový objem finančných derivátov a ich dosah na tvorbu trhovej hodnoty cenných papierov. Viete, čo sú to finančné deriváty? Nie? Skúsim to zjednodušiť. Predstavte si, že si Janko staví 100 Eur na to, že akcie Tesly porastú. Je to spravidla obyčajný hazard. Motivovaný prevažne správaním sa stáda. Psychológia podobná tým na protestoch. Jednoduché emócie. A tento hazard tvorí aktuálne už veľmi významnu masu finančných transakcií v objeme desiatok biliónov dolárov. Ekonomika sa v globále dostala do štádia, že je z veľkej časti postavená na hazarde. Nepríjemné z dlhodobého hľadiska aj z hľadiska volatility,“ píše právnik. Vysvetľuje ďalej, že toto spôsobuje akejsi bubline, v ktorej rastú akcie, dlhopisy, komodity a všetkého s prístupom ku špekulatívnemu financovaniu. Cena tak nezohľadňuje hodnotu a rast akcií nehovorí o kondícii, len o náladách investorov.
„Tento trend rastu bude zrejme nasledovať aj niekoľko najbližších mesiacov. Kým sú barometre nálady na trhoch nad 70 bodmi. Ľuďom sa páči trend chamtivo hazardovať. Červená, čierna, červená, červená. Je to ako v kasíne. A zatiaľ to ide. Po prvom prelome už bude nasledovať len pád. Recesia môže trvať 4, možno až 8 rokov. Každopádne sa k predpandemickým ekonomickým časom generácia štyridsiatnikov zrejme nevráti. Európa zaostáva na poli inovácií, je investične drahá a daňovo nezaujímavá. A dorazí ju zelená agenda (ak sa nič neudeje). Ak sa tu neobjaví zo dňa na deň nový prevratný energetický zdroj, Európa smeruje do ekonomickej kómy. Je to každopádne pre niektorých aj dobrá správa. Recesia znamená nové príležitosti. Kto nebude trpieť na stratu likvidity (hotovosti), si v najbližších rokoch môže polepšiť,“ predpokladá právnik.
Weis upozorňuje, že zlato nie je investícia, ale prioritný uchovávateľ hodnoty. Ľudia ho nakupujú v čase nedôvery vláde a práve preto predpovedal aj jeho rast. Ľudia nedôverovali riadeniu „plandémie“.
„V čase nedostatku likvidity však nezaplatíte zlatou tehličkou, skôr striebornou mincou, ktorá je dobre rozpoznateľná aj bežným spotrebiteľom a má pomerne nízku nominálnu hodnotu. Alebo bárter. Pre tých šikovnejších,“ upozorňuje právnik. V USA už podľa neho začali s regulovaním zlata, stačí ho uznať za legálnu menu, no kovy pre americké podmienky nebudú výhrou. Alternatívou bude v dobe neistoty podľa právnika pravdepodobne diverzifikácia majetku do čohokoľvek, čo sa dá pomerne rýchlo speňažiť.
„Zlato bude krátkodobo korigovať. Možno aj výraznejšie. Práve kvôli správam o úspešnom boji s infláciou. Až do doby, kým sa zistí, že to nie je pravda,“ myslí si advokát.
„Dolár zrejme posilní. Každý nový konflikt mimo územia SŠA spôsobí odliv investícií do najsilnejšej ekonomiky sveta. Najmä do štátov s podporou Republikánov. Napríklad na Floridu. Na Floride majú vily aj slovenskí proamerickí politici, aj ich kamarát Zelenskij. A tak, ako sa Miami stane v budúcom roku novým Wall Streetom, New York bude pustnúť a Čína zabojuje o pozíciu svetového finančného centra. Má na to všetky prepoklady. Má ešte stále pomerne dobrú demografiu (trošku zabrzdenú politikou jedného dieťaťa), dobrú vzdelanostnú úroveň, ale najmä: stále výborne kopíruje cudzie nápady, a preto vybudovala veľmi silnú a dobre zloženú spotrebiteľskú ekonomiku na obraz SŠA. Zabratím Tchajwanu definitívne ukončí Pax Americana a dokončí presun svetového centra. Potom sa začne to, čomu sa hovorí efekt dedolarizácie. Skôr nemôže. Do toho momentu nemá dolár atribút fiat meny (ale to je opäť iná téma). Medzitým bude mať čo robiť s vnútorným trhom s nehnuteľnosťami,“ uvažuje Weis.
„Trump je evidentne najsilnejší kandidát na prezidenta. Demokrati s ním skúšajú urobiť to, čo v Argentíne chceli urobiť s Mileyim. Dosiahnuť právnou cestou zamedzeniu, aby sa mohol uchádzať o post v demokratických voľbách. V Argentíne to nevyšlo. Ak neodstavia Trumpa právne, nasledujú dve možnosti. Buď sa niekde pošmykne v kúpeľni alebo v čase svojej inaugurácie dostane do vienka krajinu v stave, ktorá bude angažovaná vo vojnovom konflikte, z ktorého niet cesty von. Za každých okolností, nech vyhrá voľby ktorýkoľvek kandidát, druhá strana to neprijme a už dnes polarizovaná SŠA sa bude nachádzať v stave tesne pred občianskou vojnou. Američanom nie je čo závidieť. Ale tak to už chodí. Zmena je život. Niektoré impériá padajú, aby sa iné zrodili. Amerika žije v ilúzii demokracie, rovnako ako Európa. Ak by totiž v demokracii žili naozaj, politici by sa ľudí pýtali na zásadné (aj existenčné) otázky. Napríklad, či chcú ísť do vojny, či chcú financovať cudzí vojenský konflikt alebo akú výšku daní a v akej štruktúre chcú platiť. Ruku na srdce, v ktorej krajine s atribútom „demokratická“ sa toto deje?,“ píše ďalej právnik.
„Tu sa dozvieme, aké majú na WHO a v OSN reálne pohnútky s centrálnym riadením. Beta test s plandémiou je už za nami. A tak ak nám pani prezidentka nenechá mesiac pred odchodom z funkcie pozdrav v podobe vlastného hlasujúceho splnomocnenca odlišného od nominanta vlády, bude aspoň teoretická šanca, že sme z toho von. Ak im to hlasovanie nevyjde, padne konečne aj téma smrtiacej klimatickej zmeny, CO2 už budú spomínať len záhradkári a pivári. Nebude totiž viac existovať efektívny globálny nástroj na vynucovanie pravidiel v mene verejného zdravia,“ pokračuje vo svojej predpovedi Weis.
„Bez ohľadu na všetko uvedené vyššie budete mať rok 2024 taký, o aký sa sami pričiníte,“ uzatvára právnik.
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik