Roman Michelko, poslanec za SNS sa pozrel bližšie na zúbok diferenciácií médií, objektívne zhodnotil ich kvality i zameranie a nezabudol spomenúť toľko pertraktované persóny na politickom nebi slovenskej diplomacie.

Bipolarizácia spoločnosti v našej krajine nesúvisí iba s radikálne odlišným zmýšľaním politikov u nás. Nájdu sa aj subjekty, s ktorými sa komunikovať dá. Hoci iba v teoretickej, vecnej rovine, ale úroveň takýchto subjektov nie je nemožné označiť ako prijateľnú. Na druhej strane sú tu krikľavé výnimky bez akejkoľvek schopnosti sebareflektovať svoje správanie. Pokus o diskusiu s takýmito tiež politikmi vedie z dažďa pod odkvap.

Roman Michelko sa nebál označiť strany, o ktorým nejde o skutočný dialóg menovite. „So stranami ako SaS sa diskutovať na vecnej rovine dá. Dokonca aj s progresívcami a KDH. Na druhej strane je tu taký subjekt, ktorej úroveň politickej kultúry je absolútne deštruktívna.“

Všetci vedia, o koho ide

Matovičovci ležia v žalúdku každému.

Sírovitá zmes chuligánov, sršiacich invektívami za hranicou znesiteľnosti robia z našej politickej reality neznesiteľné divadlo. Michelko sa ohradzuje voči ich novému názvu Slovensko, tak ako každý, kto má vlastenecké cítenie. Nazvať túto stoku podľa krajiny, ktorá je našim domovom je prinajlepšom odsúdeniahodnou opovážlivosťou. Takéto pomenovanie skrátka nejde cez zuby, prinajlepšom sa dá presyčať. I pre Michelka preto stále zostávajú pozoruhodnou formou neobyčajných obyčajných ľudí, teda Oľano. Tí si svojho času k svojmu menu pridali aj prívlastok „a priatelia“, hoci o tom, že by mali Matovičovci nejakých priateľov sa môžu viesť diskusie... Znepriatelili si i svojich voličov v osadách, ktorí od nich očakávali materiálnu podporu, čím ich vynášali do neba a nebáli sa za nich i nábožensky orodovať. Aj k nim sa obrátil Matovič chrbtom. Ale akože nič sa nestalo. Michelko však dúfa, že sa tieto udalosti prešetria. Dúfa, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok preklepne i to, či je možné, aby sa bývalé Oľano (resp. Oľano a priatelia) mohli zastrešovať pod opovážlivým pomenovaním Hnutie Slovensko, čoho sa nedopustili ani strany ako ĽS – NS alebo Republika. A u nich bolo vlastenectvo na prvom mieste.

Nielen politici bipolarizujú spoločnosť. Vzťahy rozbíjajú i médiá

Poslanec za stranu SNS sa venoval i bližšej špecifikácii médií. Mnohým totiž ešte stále nie je jasné, kto je kto, kto za kým stojí, kto koho podporuje a, čo je dosť dôležité, za čo.

Vec si treba konečne ujasniť.

„Sú verejnoprávne médiá, fungujúce zo zákona, korporátne, za ktorými stoja veľké finančné skupiny a potom sú alternatívne médiá, nesprávne označované za konšpiratívne fungujúce na základe technologického pokroku, kde môže človek s minimálnym kapitálom, ak poskytuje zaujímavý obsah vyrásť, ak ho poslucháči alebo diváci podporujú. Niektoré z nich majú také vysoké čísla, že sú zaujímavé pre komerčných zadávateľov.“

Ako paraziti fungujú na poli médií skutoční konšpirátori

Pijavicou v štandardne fungujúcom mediálnom boji sú skutočne konšpiratívne médiá. Tie chcú do tejto súťaže vniesť negatívne nálepkovanie a snažia sa odradiť inzerentov, aby podporovali spravodajstvo, snažiace sa fungovať buď relatívne, alebo čo najviac regulárne. Zaujímavý fakt je, že práve tieto médiá bývajú často podporované pomerne výdatne aj z externých finančných zdrojov. „Toto občianske združenie dostávalo jeden rok 50 000 dolárov z americkej ambasády“, zdôraznil Michelko. Dodal, že je veľmi rád, že sa táto skutočnosť demaskovala. Podmienkou na získanie tejto, na naše pomery slušnej sumy bolo obhajovať národno-štátne záujmy USA. Títo samozvanci, pseudohistorici a pseudopolitológovia túto skutočnosť vôbec nezatajujú.

Kto patrí do tejto „smotánky“

Michelko sa nebál pomenovať nepriateľov objektívnej žurnalistiky priamo.

„Sú to SME-čkári, Denník N, čo znamená, že sú v kolosálnom konflikte záujmov...“ Publikácie tohto razenia sa nezaoberajú kvalitnou žurnalistikou, venujú sa skôr osočovaniu a hodnoteniu iných médií. Štvú i v televíznom mainstreame. Každý, kto videl aspoň pár dielov relácie Sedem si mohol všimnúť, že v ňom vystupujú osoby, fungujúce pracujúce v tejto mediálnej sekcii.

Bodom zlomu bol vznik alternatívnych médií

Rok 2004 priniesol zmenu. Začala sa vojnou v Iraku, keď sa všetky korporátne médiá vyjadrili jednohlasne o tom, že v Iraku sa používajú zbrane hromadného ničenia, hoci k tomu nemali žiadne relevantné dôkazy. Tento HOAX bol vyvrátený a ľudia začali vyhľadávať i iné zdroje informácií, než na aké boli zvyknutí od korporátnych médií. Vznikla potreba diferenciácie médií, čo najpozornejšie selekcie informácií, možnosti si vyberať a nie stádovito hltať všetko, čo príde percipientovi pod nos.

Giganti dneška, sociálne médiá v úlohe žalobcu, sudcu i kata

Veľa z tých, ktorí sa pohybujú na sociálnych sieťach si mohlo všimnúť, či už zo svojej, alebo cudzej skúsenosti, že dochádza k zamedzeniu šírenia informácií z úplne banálnych dôvodov, často i neodôvodnene. Niektoré informácie skrátka prekĺznu von, hoci je ich kvalita a pravdivosť diskutabilná a iné podľahnú tzv. banu – zablokovaniu. Odvolávania sa na takýto stav sú viac-menej zbytočné, zablokovaný subjekt si musí buď „odsedieť“ svoj trest zákazu zdieľania na určitú dobu, ak mu vôbec sociálna sieť jeho konto definitívne nezablokuje a nezruší. Pluralita a sloboda názoru tu skrátka nefunguje, sociálne médiá ako napr. Facebook, Instagram, kontrolované nadnárodnou korporáciou Meta, si určujú vlastné pravidlá. Michelko nepopiera, že ak niekto rozširuje neseriózne informácie, mal by byť postihovaný, ale často tomu tak nie je. Meta, mediálny obor však akémukoľvek postihu nepodlieha. Dosah moci spoločností, ktoré majú obrat ako stredne veľké štáty a ich trestnoprávny postih sú vecou nereálnou. Určite sa to nedá regulovať na úrovni európskych trpaslíkov.

„My sme príliš malý hráč pre nejakú megakorporáciu“, nepopiera Michelko. „My nevieme, na akom základe sa zrušil profil výrazného politika. Nemohol sa dovolať svojich práv.“ V tomto prípade určite zapracoval subjektívny pohľad konkrétnej osoby a tá posúdila fungovanie jeho profilu ako nežiadúce. Podobné situácie sa odohrávajú i na iných sieťach, napr. YouTube, kde funguje shadowban – tieňové blokovanie publikujúceho. Influenceri, zabezpečujúci si živobytie zdieľaním svojich videí sú následne demonetizovaní – pozbavení možnosti príjmu z ich práce na sociálnych médiách. Michelko sucho skonštatoval, „... dovolať sa nejakej pravdy je skrátka nemožné...“

Vhodná by bola regulácia na európskej úrovni

Na čo máme teda Európsky parlament? Zrejme na to, aby sa zapodieval úplne irelevantnými záležitosťami, nie právom na slobodu prejavu. Určité diskusie síce prebiehajú, no tento stav nemá väčšiu nádej na výrazné zlepšenie. Určite nie v najbližšej budúcnosti.

Vyvážiť situáciu by mali tradičné médiá, od ktorých sa očakáva určitá dávka objektivity. Napríklad lokálne médiá. Tie sú však hlásnymi médiami miestnych papalášov. Dalo by sa očakávať, že takéto médiá by mohli byť kvalitou blízke verejnoprávnym. V prvom rade je však nutné si uvedomiť, že pri extrémnom počte samospráv na Slovensku nie je možné, aby bolo lokálnym médiám učinené zadosť. Nie všetky tieto lokality a lokalitky si totiž vlastné médium môžu dovoliť. Nezáleží na tom, že šíriť správy dnes nie je problémom. Problémom je i to, že je mnoho ľudí mediálne negramotných, čo môže odradiť potenciálnych šíriteľov informácií od ich práce. Pravdepodobnosť, že by boli podporované grantami je iba teoretická.

Čo mieni koalícia s daným, pomerne negatívnym stavom, urobiť...

„Musia byť niektoré partnerské vzťahy a veci jasné“, ozrejmil situáciu Roman Michelko. „Treba si zadefinovať podmienky. Ja si myslím, že väčšina politikov má ochotu komunikovať. Chceme spresniť niektoré veci a napraviť chyby, ktoré sa dejú vo verejnoprávnych médiách. Treba precizovať veci a kompetencie Rady pre mediálne služby... Nie šikanovať ľudí, ktorí majú minimálne mediálne aktivity.“ Michelko spomenul kontrolu nad používateľmi stránok ako YouTube. Tá mala byť absolútna, pričom je úplne neopodstatnená. Michelko jednoznačne skonštatoval, že je čo naprávať aj vo verejnoprávnych médiách, aj v komerčných médiách. Pokiaľ ale k diskusii v médiách budú pripustené i osoby typu Matovič, nemožno očakávať, že sa situácia zlepší. Pokiaľ nebudú dodržiavané pravidlá elementárnej slušnosti, nie je možné sa pohnúť vpred. Záleží to tak na novinároch, ako i na politikoch. Aj novinár by mal dodržiavať etický kódex, inak nebude pravdepodobné, že sa pohne komunikácia vpred.

Nielen politici provokujú

„Ja každého novinára, ktorý nejde provokovať, ale má reálny záujem dozvedieť sa niečo o preberaných zákonoch a postojoch, ak sa ku mne slušne správa, slušne mu odpoviem. Snažím sa diferencovať od „toxických denníkov.“ Nemám nejaké čierne listiny. Ak budem mať pred sebou ľudí s reálnym záujmom niečo sa dozvedieť budem s ním spolupracovať. Pokiaľ niekto ide opačným smerom a chce len provokovať, vyvolávať verbálne útoky, nedajboh fyzické útoky, bude si musieť uvedomiť, že sa bude spätne a rovnako k nemu správať aj druhá strana“, zhrnul Michelko.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik