Plynové pole bolo objavené v roku 1999 spoločnosťou British Gas. Rozvoj morského poľa v Gaze je potenciálne hlavným pilierom energetickej bezpečnosti Palestíny, ktorý prispeje k sebestačnosti vo výrobe energie tým, že zníži závislosť na dovážaných zdrojoch energie. Náklady na rozvoj morského poľa v Gaze sa odhadujú na 1 miliardu dolárov. Podľa rozhodnutia Rady ministrov Palestíny sa práva na rozvoj skladajú z aliancie medzi Palestínskym investičným fondom a spoločnosťou Consolidated Contractors Company (CCC), a to každá vo výške 27,5 % podľa práv, ktoré im boli udelené súčasnou licenčnou dohodou.

Zvyšných 45 % bude pridelených medzinárodnej rozvojovej spoločnosti, ktorá podlieha schváleniu palestínskou radou ministrov. V roku 2021 podpísali strany zapojené do plynového poľa v Gaze, Palestínsky investičný fond, Egyptská plynárenská holdingová spoločnosť (EGAS) a Konsolidovaná dodávateľská spoločnosť „Memorandum o porozumení o spolupráci pri rozvoji plynového poľa v Gaze a nevyhnutnej infraštruktúry, ktorého účelom je uspokojiť potreby Palestíny v oblasti zemného plynu, posilniť spoluprácu medzi oboma štátmi a vyvážať časť plynu do Egypta. Medzi oboma stranami prebiehajú rozhovory s cieľom dosiahnuť dohodu o rozvoji poľa, ktorá bude mať významný vplyv na energetický sektor v Palestíne.“

Pokiaľ ide práve o hospodárenie s plynom, Hamás v posledných rokoch kritizoval „monopol“ palestínskej samosprávy na rozhodovanie v Palestíne. Hovorca Hamásu na Twitteri uviedol, že „je hanebné, že predstavitelia Palestínskej samosprávy a Fatahu v Ramalláhu predávajú palestínskemu ľudu ilúziu o riadení štátu“. Dodal, že Palestínska samospráva nedokázala realizovať žiadne národné ašpirácie palestínskeho ľudu.

Morské pole v Gaze bolo vždy predmetom politických ambícií a mediálne kampane nepriniesli nič konkrétne. Bolo september 2000, keď vtedajší vodca Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Jásir Arafat vystúpil v televízii, aby oznámil objav zemného plynu pri pobreží Gazy. Rok predtým Arafat podpísal zmluvu s britskou spoločnosťou British Gas o vykonávaní prieskumu vo vodách, ktoré Palestíne pripadli podľa dohôd z Osla II z roku 1995. Pre vodcu OOP bol tento objav „darom od Boha“ pre palestínsky ľud na niekoľko generácií dopredu. „Poskytne to pevný základ pre našu ekonomiku, pre vytvorenie nezávislého štátu s hlavným mestom svätým Jeruzalemom,“ vyhlásil pri nalodení na rybársku loď.

Nadšenie netrvalo dlho: najprv vypukla druhá intifáda a potom nástup Hamasu dodal silu izraelskému odporu, ktorý účinne zablokoval akýkoľvek projekt využitia morského pásma Gazy. Tel Aviv chce mať podiel na vyťaženom plyne: pre Izrael, ktorý nemá dostatok vlastných zdrojov, je to aj otázka bezpečnosti dodávok energie. Prevzatie moci v Gaze Hamasom v roku 2007 situáciu ešte zhoršilo. „Zlomovým bodom bola izraelská vojenská operácia v Gaze v decembri 2008 – napísal Mahmoud Elkhafif, koordinátor pre Palestínu agentúry Unctad pri OSN – Po tejto operácii boli palestínske ložiská zemného plynu fakticky odovzdané pod izraelskú kontrolu bez ohľadu na medzinárodné právo. Otázka zvrchovanosti nad plynovými poľami v Gaze je zásadná. Z právneho hľadiska patria zásoby plynu okupovaným palestínskym územím.“

Skutočný problém spočíva v tom, že palestínska vláda nikdy nemala možnosť toto právo premeniť na konkrétne dielo. Na vybudovanie závodov schopných využívať toto plynové pole sú potrebné schopnosti spoločností, ako je British Gas, ktorá sa neskôr spojila s gigantom Shell. Briti, ktorí v určitom okamihu začali vyjednávať priamo s Izraelom a obišli tak palestínsku samosprávu, však nie sú schopní nájsť dohodu. Navyše Tel Aviv teraz zistil, že je na plyn bohatší, než sa domnieval: ešte v mori nachádzajú dve gigantické ložiská, najprv Tamar a potom Leviatan, ktoré mu umožňujú vyriešiť večnú energetickú krízu a dokonca sa stať exportnou krajinou. V Tel Avive bude trvať 4 roky, kým v roku 2013 spustí ťažbu Tamaru, zatiaľ čo v roku 2019 sa začne ťažiť aj Leviatan. Rekordné časy, najmä v porovnaní s tými, ktoré boli dosiahnuté v prípade Marine v Gaze.

V roku 2018 však spoločnosť Shell od projektu upustila. Na jeho miesto vedľa palestínskeho štátneho investičného fondu prichádza spoločnosť Consolidated Contractors Company, ktorú založil palestínsky kresťan Said Khoury. Druhá polovica koláča námorných práv v Gaze zostáva palestínskemu štátnemu investičnému fondu. Zmena vlastníka však nevedie k ukončeniu patovej situácie.

V roku 2019 vydala OSN správu s jednoznačným názvom: „Ekonomické náklady izraelskej okupácie pre palestínsky ľud: nerealizovaný potenciál ropy a plynu“. Podľa výpočtov OSN má nálezisko hodnotu 4,5 miliardy dolárov v príjmoch za dvadsať rokov. Suma, ktorá by Západnému brehu Jordánu a Gaze umožnila nielen emancipovať sa od Izraela a vyrábať si vlastnú elektrinu (Palestínska samospráva platí Tel Avivu každoročne energetický „účet“ vo výške zhruba 22 miliónov dolárov), ale tiež znížiť, a to nie nepatrne, závislosť na medzinárodnej pomoci pre svoje hospodárstvo a pre obnovu pásma.

Teraz sa situácia skomplikovala aj pre Izrael. V dôsledku vojny musel Izrael pozastaviť činnosť na ložisku plynu Tamar v Stredozemnom mori: nachádza sa asi dvadsať kilometrov od pobrežia Ašdodu, mesta ležiaceho na južnom pobreží Izraela. Ťažobná plošina je zraniteľná, pretože je v dosahu všetkých rakiet vypálených z pásma Gazy.

Tamar je dôležitým náleziskom najmä pre izraelský dopyt po energii, ale časť jeho produkcie sa vyváža do Egypta a Jordánska. Ten zase časť izraelského plynu predávaného Egyptu vyváža do Európy vo forme skvapalneného plynu (LNG) z terminálov Damietta a Idku: závod v Damiete je spoluzriadený talianskou spoločnosťou Eni.

Vlani 10. októbra Chevron – americká ropná spoločnosť, ktorá spravuje lokalitu Tamar – pozastavil vývoz izraelského plynu do Egypta a Jordánska prostredníctvom podmorského plynovodu East Mediterranean Gas (EMG).

EMG je hlavnou spojovacou infraštruktúrou medzi Egyptom a náleziskom Leviathan: jedná sa o najväčšie izraelské plynové pole, ktoré sa tiež nachádza v tamojších vodách a ktoré tiež spravuje spoločnosť Chevron. Toky prechádzajúce EMG boli prevedené do iného plynovodu, Arabského plynovodu, ktorý vedie do Jordánska a Egypta.

Na konci októbra však Egypt oznámil, že dovoz plynu z Izraela je nulový, pravdepodobne - ako napísala agentúra Bloomberg - kvôli uzavretiu poľa Tamar. Dá sa očakávať, že Európska únia bude dostávať menej LNG z Egypta, ktorý sa už teraz stretáva s problémami pri uspokojovaní svojho dopytu po elektrine.

Útok Hamasu skomplikoval Izraelcom ťažbu a vývoz plynu, a teda aj plány na jeho premenu na energetický uzol pre európsky trh.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik