75-ročný farár z Prahy je doslova hviezdou na progresívno-liberálnej časti politického spektra. A je veľkým priaznivcom slovenskej prezidentky Čaputovej, emeritného arcibiskupa Bezáka a podporovateľom LGBT+ komunity či rodovej rovnosti.
A keďže sa Halík narodil v Česko-Slovensku, na srdci mu leží aj budúcnosť Slovenska. Tá by mala byť dúhová, inkluzívna a zelená. A v tomto duchu na svojej stránke píše aj svoj príhovor. V ňom nechýba odkaz na sv. Václava a jeho prínos pre Česko, prečítame si o tom, aké je Rusko zlé a že aj on miluje Slovensko, ktoré nevníma, ako cudzinu. Zrejme však má o Slovensku predstavu, že sa tu preháňajú fašistické a nacionalistické hordy, ktoré aj napriek enormnému úsiliu Zuzany Čaputovej, ktorá „túto krajinu“ chráni, ako sa len dá, možno prevezmú vládu. Situáciu u nás prirovnáva k februáru 1948 a Ľuboša Blahu k súdruhovi Husákovi. Obracia sa tiež na slovenských katolíckych kňazov a biskupov, aby nedovolili návrat Slovenska do totality.
„Svätorečenie kniežaťa Václava bolo vstupenkou nášho národa do vtedajšej formujúcej sa Európy, do západnej latinskej civilizácie. To bola osudová dejinná voľba, ktorú treba pri všetkých turbulenciách dejinných premien stále znovu obnovovať a potvrdzovať: nepatríme na Východ, ani nie sme nejakým „mostom medzi Východom a Západom“, patríme bytostne a jednoznačne k Západu,“ vysvetľuje Halík na príklade jedného z patrónov Česka. Pripúšťa síce, že Západ nie je bezchybný raj, ale či sa nám to páči, alebo nie, tu sme kultúrne zakorenení a teda zaň spoluzodpovední.
Podľa Halíka sa ruská propaganda netají tým, že si „brúsi zuby“ na výpady proti ďalším satelitom niekdajšieho ZSSR. Preto sme povinní pripomínať československú dejinnú skúsenost, ktorá nám hovorí, že ustupovať agresorovi nikdy neprináša mier.
„Putinovo Rusko už dlho vedie proti nám a všetkým bývalým sovietskym satelitom hybridnú vojnu pomocou dezinformačných médií a svojej piatej kolóny v našich krajinách. Veľmi mu záleží na tom, nájsť trójske kone vnútri Európskej únie k jej postupnému rozkladu, k deštrukcii Európy a celého medzinárodného právneho poriadku,“ píše Halík, podľa ktorého sa všetci tí dezniformátori zamerali na Slovákov. A práve s nami, Slovákmi, Halík cíti spolupatričnosť, pretože väčšiu časť prežil v Česko-Slovensku, miluje Slovákov a Slovenčinu.
„Ak sa klany nacionalistov a fašistov, napojené na kriminálne podsvetie, zmocnia vlády nad Slovenskom, môže to znamenať odtrhnutie Slovenska od európskej civilizácie a politickej kultúry smerom k chaosu divokého Východu,“ varuje Halík s tým, že tieto voľby sú morálnou skúškou slovenskej kultúrnosti a dokonca majú celokontinentálny význam. Ešteže podľa Halíka máme prezidentku. Tá „túto krajinu“ na medzinárodnej pôde reprezentuje veľmi dôstojne a počas jej funkčného obdobia bolo bratstvo medzi Čechmi a Slovákmi najpevnejšie v dejinách.
„Tiež nás urážali nehanebné hulvátske útoky populistov na Zuzanu Čaputovú a čakali sme, či sa na Slovensku objaví dosť silná rytierska, džentlmenská, gavalierska obrana tejto sprosto napadanej ženy. Teraz strojcovia a hlavní aktéri týchto útokov chcú urobiť hulvátstvo a agresivitu určujúcou klímou verejného života na Slovensku. Pamätajme, že zlo tohto typu je nákazlivou chorobou,“ konštatuje Halík s tým, že vláda populistov by z hraníc Slovenska vytvorila novú železnú oponu medzi proeurópskou ČR a Slovenskom, „rútiacim sa do područia Putinovho Ruska“. Halík teda tvrdí, že sme v podobnej situácii, aká nastala vo februári 1948, kedy nás puč odtrhol od Západu.
„Cirkev musí veľmi starostlivo zvažovať, kedy nastáva vo verejnom živote výnimočná situácia, kedy je nielen jej právom, ale aj mravnou povinnosťou prehovoriť a jasne sa postaviť proti šíriteľom deštruktívnych ideológií populizmu, nacionalizmu a fašizmu, ktorí ohrozujú štát a spoločnosť,“ apeluje Halík na slovenských predstaviteľov Cirkvi s tým, že sa modlí za celé Slovensko. Nezabúda ani na rok 1998, kedy sa „demokratické sily Slovenska zjednotili, aby zabránili vláde nezodpovedného politika Vladimíra Mečiara“, čo by mali urobiť aj teraz.
Halík pripomína nedávny prejav podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu, ktorý v ňom okrem Husáka chválil aj Červenú armádu a skonštatoval, že všetko dobré na Slovensko prišlo z Východu a zlé zo Západu. Halík preto konštatuje, že „Tu je jasne vidieť, čo by sa na Slovensko s týmito ľuďmi vrátilo.“ A tak sa Halík dotkol aj odkazu Sviečkovej demonštrácie, novembra 1989, ale aj demonštrácií Za slušné Slovensko po vražde Kuciaka a Kušnírovej.
„Pevne dúfam, že sa im to nepodarí, že sa Slovensko nevydá smerom k rozkladu slobody a demokracie,“uzatvára český kňaz Halík.
Dovoľujeme si osloviť vás s prosbou o pomoc. Už niekoľko rokov prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robia tak ešte agresívnejšie aj teraz pred voľbami. Priviedli nás, ako spoločnosť, do ekonomického, aj morálneho úpadku. Naša budúcnosť a budúcnosť tých, čo pracujú a nepriživujú sa na štáte je ohrozená. Teraz stojíme pred voľbou, či dostanú možnosť pokračovať v tomto rozklade, alebo ich zastavíme.
V Hlavnom denníku budeme naďalej prinášať informácie, ktoré vám úmyselne zatajujú. Budeme zverejňovať iné názory slobodných ľudí.
Môžete nám pomôcť. Podporiť nás svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj tá najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme vám!