Nedávno oslávil osemdesiatku, no jeho charakteristický hlas poznajú asi všetky generácie Slovákov a tí starší vďaka televíznym pondelkom aj v Česku. Martin Huba, herec, ktorý na doskách SND pôsobí viac, ako polovicu svojho života.
Rodený prešpurák
Narodil sa 16. júla pred 80-timi rokmi v Bratislave. Jeho rodičmi boli Mikuláš Huba a Mária Kišonová-Hubová, umenie mal preto doslova v krvi. Po skončení VŠMU v roku 1964 nejaký čas pôsobil v Košiciach, po návrate do Bratislavy hral v Divadle na Korze, kým ho v roku 1971 zatvorili. O päť rokov získal angažmán v Slovenskom národnom divadle, kde bol zhruba pol roka (október 2005 – apríl 2006) riaditeľom Činohry SND.
Hlúpneme
Herecká legenda si myslí, že dnes ľudia nie sú zvyknutí „vracať sa k sebe“, hľadáme atrakciu, využívame všetko, čo nám život ponúka a všetko je ľahko dostupné.
„Žiaľ, najnebezpečnejšia možnosť, ktorú ponúka je, že nemusíte myslieť. Navigácia vás dovezie tam, kam chcete, auto zaparkuje aj bez vodiča, nemusíte rozmýšľať nad telefónnymi číslami najbližších ľudí, stačí si ťuknúť do mobilu... Prosto, sme zavalení možnosťou nemyslieť. V dôsledku toho človek osprostieva,“ konštatuje majster herectva.
Systém o to doslova prosí
Huba tvrdí, že ľudia sú už tak zvyknutí nemyslieť, že keď aj dostanú na výber niečo, pri čom treba uvažovať, zvyčajne to odmietnu a obrátia sa k jednoduchšej možnosti, kde im je všetko ponúknuté, predpripravené.
„Tento systém, v ktorom nám je momentálne dopriate existovať, vás doslova prosí, aby ste nemysleli. Napríklad to, čo vidíte v tej krimi televízii, znižuje hĺbku ľudského uvažovania,“uvádza príklad majster múz.
Nie je to len nostalgia
„Kedysi sme mali síce len dva televízne programy, ale natlačili sme tam Dostojevského, Čechova, Balzaca, Hemingwaya... A ľudia, síce aj pod určitým diktátom, pretože nebolo nič iné, sa zoznamovali s myšlienkami a tvorbou týchto velikánov. Dnes máme stovky programov, v televízii sa strieľa, vraždí, naháňajú sa autá... Pre niekoho je to možno aj atraktívne, ale nenúti vás to myslieť,“vysvetľuje Huba s obavou, že to nemyslenie nás dobehne, hoci sa z toho, že nemusíme myslieť, zatiaľ ľudia tešia.
Kultúra pod úrovňou nekultúry
Módnym trendom podliehajú aj divadlá – objavujú sa predstavenia so zbytočnými vulgarizmami, či nahotou bez kontextu, čo kultúrneho diváka ruší a preto odchádza. Majster hereckej múzy si však myslí, že ak už vulgárnosť musí byť na javisku, je nutné odôvodniť ju a obaliť do kumštu.
„Veď Shakespearov Kráľ Lear tiež zo seba strháva šaty v blúznení, ale nie preto, aby bol prvoplánovo nahý, ale preto, že chce byť taký, ako ho Boh stvoril. Narábanie s vulgárnosťou je dnes extrémne zneužité,“myslí si herec s tým, že vulgárnosť v divadle je riziko a môže byť pre divadlo, ako chrám kultúry doslova znesvätením.
„Veľmi sa na tom podpisuje miera uvažovania spoločnosti a tá je zas ovplyvnená tým, v čom žijeme. Tá miera klamstva, diktátu píplmetrov... Keď ukážeš holý zadok, tak je zaručená sledovanosť,“ uzatvára majster múz.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik