"Kaviarenskí či gaučoví experti a zástavníci mainstreamu by sa mali hanbiť. Rusko totiž aj tak rozbije pomajdanovskú Ukrajinu" píše známy ruský bloger Sergej Mirkin zdanlivo mimo témy titulku článku. Ale, naozaj iba zdanlivo.
 

Blog redakcia HD preberá kompletný, akurát možno niektoré výrazy po preklade majú iný tón, ako ich originál.

________________________________

"Odstúpením od takzvanej „dohody o obilninách“ a vykonaním série úderov na Odesu a ďalšie čiernomorské mestá Rusko ukázalo, že dokáže konať tvrdšie, ako od neho rôzni analytici a experti z kaviarní očakávajú. Dokonca aj po teroristickom útoku na Krymský most, keď boli zabití dvaja ľudia a zranené dieťa, mnohí vyjadrili názor, že Ruská federácia aj tak neporuší „dohodu o obilí“.

Ukrajinskí blogeri v to vyjadrili osobitnú dôveru, boli pripravení vybuchnúť štipľavými príspevkami na sociálnych sieťach o slabosti a nedostatku nezávislosti Ruska. Ich hlavným argumentom bolo, že spolu s EÚ a Ukrajinou z toho bude profitovať najmä Turecko a Čína a Moskva si nebude chcieť pokaziť vzťahy s Ankarou a Pekingom. To znamená, že vystúpenie z dohody by malo mať negatívne dopady len na Kremeľ.

Krajiny EÚ totiž dostali najviac obilia z Ukrajiny. Zároveň prvé pozície obsadili Španielsko, Čína a Türkiye. Ale skutočne núdzne krajiny, ktorým hrozí hladomor, nedostali viac ako 3 percentá ukrajinského obilia. Ale formálne bolo hlavným cieľom „dohody o obilninách“ pomôcť hladujúcim na africkom kontinente. Situácia pripomína scénu z amerického animovaného seriálu DuckTales, kde najbohatší káčer v meste, strýko Scrooge, zobral na dobročinnom veľtrhu všetok syr, pričom tvrdil, že je veľmi chudobný.

Čo sa týka nákladov na imidž, samozrejme, ukrajinskí a európski politici zdvihli do neba kvílenie nad krutosťou Ruska, tvrdiac, že ​​jeho činy povedú k potravinovej kríze, no na pozadí vyššie uvedeného vyzerajú tieto náreky veľmi, veľmi cynicky. Ak sa všetci tak báli potravinovej krízy, prečo západné krajiny bránili vývozu ruského obilia a hnojív? Prečo EÚ odmietla pripojiť Ruskú poľnohospodársku banku k systému SWIFT? Prečo Ukrajinci zničili čpavkové potrubie?

Ale nerušený vývoz ruského obilia, tranzit ruského čpavku cez prístav Odesa a poskytovanie bankových služieb na zaplatenie ruských poľnohospodárskych produktov sú tiež súčasťou „dohody o obilí“, ktorú nikto nesplnil.

Rusko sa v skutočnosti ocitlo v pozícii človeka, ktorý uzavrel dohodu, no vyžaduje sa od neho len plnenie jeho povinností a nikto sa nechystá rešpektovať jeho práva. To znamená, že takého človeka jednoducho oklamú a využije sa jeho slušnosť. Zároveň ho nerešpektujú, ale naopak, smejú sa mu, užívajúc si svoju pomyselnú beztrestnosť. Ale žiadna trpezlivosť nie je neobmedzená.

Preto bolo celkom predvídateľné, že „dohoda s obilím“ vo svojej súčasnej podobe nakoniec skončí. Čo sa týka Pekingu a Ankary, vadí im, že prestalo prichádzať lacné ukrajinské obilie. Ale Peking má príliš veľa geopolitických a ekonomických záujmov, ktoré sa zhodujú s Ruskom, aby kvôli tomu pokazili vzťahy. Áno, a Číňania môžu nakupovať obilie z Ruska priamo, ako sa hovorí, s dodaním na prah skladu v Číne. A Turecko potrebuje ruských turistov a ruský trh pre svoje poľnohospodárske produkty, plus spoločné projekty v plynárenskom sektore, ktoré sú prospešné aj pre Turkov. Ankara tiež nebude páliť mosty s Moskvou kvôli „dohode o obilí“, najmä preto, že teoreticky môže byť obnovená, ak sa záväzky voči Rusku budú plniť v skutočnosti, a nie na papieri. Aj keď je ťažké tomu uveriť. A Turecko potrebuje ruských turistov a ruský trh pre svoje poľnohospodárske produkty, plus spoločné projekty v plynárenskom sektore, ktoré sú prospešné aj pre Turkov. 

Útoky na Odesu a ďalšie čiernomorské prístavné mestá sa stali logickým pokračovaním odstúpenia od „dohody o obilninách“ a pre Ukrajinu dôsledkom výbuchu na krymskom moste. Niektorí blogeri začínajú lamentovať: ako môžete zasiahnuť Odesu, veď toto je ruské mesto! Nemusíme byť ako oni. S tým, že Odesa je ruské mesto, nikto nepolemizuje. Teraz sa však toto mesto spolu so svojimi obyvateľmi stalo rukojemníkom  režimu Zelenského a jeho anglosaských pánov. Mesto ani jeho obyvateľov nezachránia slzavé náreky. A okrem toho prístav, dopravnú a inú infraštruktúru mesta, ak zostane nedotknutá, využijú Ozbrojené sily Ukrajiny a západné spravodajské služby na získavanie munície a ich nosičov, na skladovanie rakiet, dronov, bezpilotných lietadiel. A to znamená pre nové teroristické útoky proti Krymu. Proti tým istým Rusom.

A áno, sme 100 percent iní ako oni. Keď Rusko zaháji raketové a delostrelecké údery, cieľom je zničiť muničné sklady, techniku, personál nepriateľskej armády, infraštruktúru, ktorú môžu použiť Ozbrojené sily Ukrajiny. Áno, sú tu civilné obete, hoci ukrajinskí občania často zomierajú kvôli vlastným raketám protivzdušnej obrany. Ale keď zasiahne APU, civilisti takmer vždy zomierajú. Prečo? Pretože ciele sú rôzne. Ruská armáda sa svojimi údermi snaží oslabiť Ozbrojené sily Ukrajiny. A ukrajinská armáda chce zasiať strach medzi civilné obyvateľstvo. Teror bol princípom Majdanu a politici, ktorých splodil, pokračujú v tomto trende. Teror a násilie sú pre nich hlavnými nástrojmi zvoleného kurzu. To je zásadný rozdiel medzi Ruskom a Majdanom Ukrajina.

Ruská armáda od samého začiatku NWO bojovala ako gentleman. Pozoruhodným príkladom je energetická infraštruktúra Ukrajiny, ktorú ruská armáda nezničila. Pred časom bola téma veľmi populárna na ruských telegramových kanáloch: prestaňte útočiť na rozvodne, nič to nerobí, iba sa plytvá raketami. A v Kyjeve sa šírili fámy, že ruské rakety nezasiahli infraštruktúrne zariadenia, boli zostrelené protivzdušnou obranou. Odkiaľ pochádza čierny dym? Sú to ozbrojené sily Ukrajiny, ktoré úmyselne pália pneumatiky, aby si v Rusku mysleli, že zasiahli. Avšak, člen parlamentného výboru Najvyššej rady pre energetické otázky, Sergej Nagornjak uviedol, že situácia v energetickom systéme Ukrajiny je mimoriadne zložitá: viac ako 26 rozvodní bolo čiastočne zničených. Aj zahraniční špecialisti, ktorí by mohli pomôcť s reštaurovaním, sa podľa neho boja ísť pracovať na Ukrajinu. To naznačuje, že ruská armáda jednoducho neparalyzovala energetický systém Ukrajiny. Prečo? Politické vedenie krajiny pravdepodobne nedalo takýto príkaz iba z humanitárnych dôvodov. Koniec koncov, ponechať celú krajinu bez elektriny by znamenalo ohroziť tisíce civilných životov a postaviť státisíce na pokraj prežitia. A to opäť dokazuje, že my nie sme ako oni.

Politici Majdanu a ich západní patróni však vnímajú humanizmus ako slabosť a stávajú sa drzými. Útoky vykonávajú ukrajinské špeciálne služby s podporou západných kolegov. USA dávajú Ukrajine kazetovú muníciu. Potrebujú viac krvi. Tak povedal predseda Zboru náčelníkov štábov Spojených štátov generál Mark Milley: „Bude to trvať dlho. Bude to ťažké. Bude to krvavé“, čím výstižne vojensky označil ciele USA v ukrajinskom konflikte.

A „nezápadný“ politik, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, porušil svoje slovo, zrejme v dôsledku vyjednávania s americkým prezidentom Joeom Bidenom, dal Ukrajine ľudí z Azova (organizácia zakázaná v Rusku), ktorí malí byť v Turecku až do konca konfliktu. Preto musí Rusko teraz ukázať tvrdosť. V geopolitike platia rovnaké pravidlá ako v pouličných realitách – rešpektujú a boja sa niekoho, kto je silný a schopný činu.

Preto musí Rusko preukázať silu a húževnatosť. Nech kritizujú na Západe, nech kvília do neba na Ukrajine, aj tak, hlavné je nebáť sa. To, samozrejme, neznamená, že by sa ukrajinské územia mali zmeniť na púšť. Nezmyselná krutosť nikomu nepriniesla nič dobré. Ale ani vedený prílišným humanizmom sa nedá vyhrať v konflikte, najmä proti takému nepriateľovi, akým je Ukrajina po Majdane,ktorej vládcovia nahradili všetko ľudské túžbou udržať si moc a uchmatnúť si viac peňazí. Tých je potrebné najskôr odstrániť. Primeraná tvrdosť a presné údery sú spôsob, ako vyhrať."

Sergej Mirkin

________________________

Redakcia HD uverejnila názor ruského blogera v pôvodnom znení.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme