Je nepochopiteľné, že pri štúrovských výročiach, ktoré sú občiansky a národne zjednocujúce, chýbala prezidentka republiky, respektíve zástupca jej úradu, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník predseda Matice slovenskej Marián Gešper.

Hlavný denník: Aké boli najnosnejšie aktivity Matice slovenskej v minulom, ale aj v tomto roku, ktoré by ste vyzdvihli?

Marián Gešper: Matica slovenská v minulom roku vyhlásila Rok odkazu štúrovcov 2022 a pokračuje týmito tematickými aktivitami aj v roku 2023. Ide o skutočne významné výročia pre Slovenskú republiku, keďže približne devätnásť príslušníkov tejto najlegendárnejšej slovenskej generácie štúrovcov malo dvesto rokov od narodenia. K najznámejším, ktorých sme si pripomenuli, patrili blízky spolupracovník Ľudovíta Štúra a politik Ján Francisci-Rimavský, ideológ národného hnutia a právnik Štefan Marko Daxner, hudobný skladateľ August Horislav Krčméry, básnik Janko Kráľ i revolucionár Ján Rotarides, maliar Peter Michal Bohúň, umučený národovec Ľudovít Jaroslav Šulek a básnik Jakub Grajchman, ale aj predstavitelia iného národného prúdu, ako boli Jozef Karol Viktorín, Ján Palárik a ďalší. Netreba pripomínať, že štúrovci ovplyvnili slovenský národnoštátny a mnohí patrili medzi úplne prvých matičiarov. Preto ma mrzí, že štát na nich v podstate zabudol.

Hlavný denník: Nezabudla však Matica slovenská...

Marián Gešper: Matica slovenská bola jedna z mála celoslovenských organizácii, respektíve ak nie vôbec jediná inštitúcia, ktorá k nim systematicky realizovala mnohovrstvové aktivity. Predovšetkým s cieľom dať ich ako príklad súčasnej generácii a v neposlednom rade aktualizovať ich odkaz. Uskutočnili sme s obcami a cirkvami viacero spomienkových akcií, od odhaľovania búst a pamätných tabúľ, cez divadelné vystúpenia, nezabudli sme na vedeckú konferenciu venovanú štúrovcom, alebo na odborné i popularizačné semináre v regiónoch. Medzi matičné vydavateľské počiny z tohto smeru spomeniem predovšetkým unikátnu knihu Štúrovskí revolucionári a vizionári na nemeckých univerzitách: Sonda do kritického myslenia štúrovcov, alebo publikáciu Odkaz štúrovskej generácie. Súčasne sme spracovali reprezentačnú výstavu o štúrovskej generácii, ktorá vzbudila záujem verejnosti a dobre sa ujala na školách. Práve medzi slovenskými študentami bola doslovne potrebná ako soľ.

Zdôraznil by som aj aktivity k storočniciam Romana Kaliského a Vladimíra Mináča, ktorí sú mainstreamom úplne opomínaní. Práve slovenskému búrlivákovi a spisovateľovi Mináčovi bol venovaný triptych podujatí a vedeckých i vydavateľských aktivít v Bratislave, Martine a Rimavskej Sobote. Matica slovenská v tomto zachraňovala česť štátu, keďže minulá vláda v podstate tieto aktivity úplne ignorovala. Vrátane pamiatky na štúrovcov. Výnimku tvorili predstavitelia NR SR a poslanci, z ktorých viacerí si ich uctili na našich akciách.

Hlavný denník: Ako sa k tomu postavil Úrad prezidenta Slovenskej republiky, navštívila prezidentka SR Maticu slovenskú v Martine?

Marián Gešper: Pre mňa je nepochopiteľné, že pri štúrovských výročiach, ktoré sú občiansky i národne zjednocujúce chýbala prezidentka republiky, resp. zástupca jej úradu. Bolo tomu tak pri júnových slávnostiach venovanom Štefanovi Markovi Daxnerovi v Martine a dvestoročnici Jána Francisciho-Rimavského v meste Hnúšťa. Pokiaľ viem, od pána primátora napriek pozvaniu nebola vyslaná čestná stráž prezidenta republiky k pamätníku Jána Francisciho. Pritom Francisci je spoluzakladateľ prvého slovenského dobrovoľníckeho vojska roku 1848 a aj na jeho počesť súčasná čestná stráž nosí modré hurbanovské uniformy. A pritom sme prezidentský palác vždy informovali zaslaním oficiálnej pozvánky na podujatia. Z ústavných činiteľov navštívil Maticu slovenskú v Martine na viacerých akciách predseda NR SR Boris Kollár, podpredseda NR SR Juraj Blanár a niektorí poslanci národnej rady, čo si matičiari vážime. Už len dodám, že prezidentka republiky počas návštev mesta Martin doposiaľ do Matice slovenskej nezavítala.

Hlavný denník: Matica slovenská robí aj množstvo iných kultúrnych a odborných podujatí. Ktoré patria k nedávnym?

Marián Gešper: Spomeniem systematické prednášky odborných pracovníkov pre školy. Zrealizovali sme ich takmer stovku, ktoré boli zamerané na štúrovcov, bernolákovcov i Matici slovenskej. V tomto roku pokračujeme v dvestoročniciam ďalších štúrovcov ako sú Peter Kellner Hostinský, Samo Vozár, Jozef Podhradský, Ján Čipka a ďalší.

Veľa úsilia sme venovali popularizačným a odborným akciám zameraným k slovenskému exilu. Predovšetkým na zakladateľa Svetového kongresu Slovákov Štefana Boleslava Romana, či k osvetleniu pamiatky na predsedu Zahraničnej Matice slovenskej v Hamiltone Františkovi Fugovi. Ide o osobnosti, ktoré pôsobili nedávno, v 60. až 80. rokoch 20. storočia v emigrácii na západe. Širšia slovenská verejnosť nevie, aké veľké zásluhy majú na novodobej slovenskej štátnosti. Pokračujeme v spracovaní dokumentárnych filmov na TV MATICA na YouTube. V júni sme za účasti primátora mesta Martin Jána Danka zrealizovali slávnostnú premiéru dokumentárneho filmu o vnukovi J. M. Hurbana a zároveň synovi S. H. Vajanského a to Vladimírovi Hurbanovi III., ktorý významne zasiahol do svetovej diplomacie. V týchto mesiacoch nás čakajú aktivity ku 160. výročiu Matice slovenskej v dňoch 3. až 6. augusta 2023, v rámci ktorého uskutočníme aj Kongres matíc slovanských národov, prídu aj zahraniční Slováci. Prebiehajú akcie na 1160. výročie sv. Cyrila a Metoda a 30. výročia vzniku Slovenskej republiky. Matica a jej zložky uskutočňujú okrem toho desiatky folklórnych a kultúrnych akcií v každom regióne nášho Slovenska. A mnoho iného z veľmi skromných prostriedkov...

Hlavný denník: V celoštátnych médiách o týchto podujatiach veľmi nepočuť...

Marián Gešper: Bohužiaľ, zdá sa, že Matica slovenská je okrem regionálneho vysielania miestnych televízii v celoštátnom mediálnom okruhu bojkotovaná. Nie sme pozývaní do diskusných relácií, a to ani, ak ide o historické, či kulturologické témy. Pritom matiční vedeckí a odborní pracovníci často otvárajú témy na zabudnuté, či úplne neznáme osobnosti slovenských dejín a iné témy podotýkam novodobej slovenskej kultúry i umenia. Prichádzame pravidelne s rôznymi, myslím, že zaujímavými divadelnými, kultúrnymi, folklórnymi, vydavateľskými počinmi v Martine a prostredníctvom domov Matice slovenskej v rôznych kútoch Slovenska.

Na pozadí nedávnych útokov voči Matici v rokoch 2020 až 2022, sme v podstate mediálne pomyselne „v ilegalite“ a nie vlastnou vinou! Bohužiaľ nielen komerčné, ale po odvolaní generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka štátne média málo informujú verejnosť o našich aktivitách. Je to paradox, že sa to deje práve počas 30. výročia vzniku Slovenskej republiky, za ktorú sa matičiari zásadne pričinili. Uvediem zaujímavý príklad. Matica tradične organizuje pomerne známe podujatie s názvom Kantiléna Karola Duchoňa – spomienkového festivalový večer na legendu slovenskej populárnej hudby. Tento 23. ročník podujatie sa konal 26. mája 2023 v divadelnej sále Mestského kultúrneho strediska v Galante. V TV-reportáži však niekto účelovo vystrihol akúkoľvek zásadnú zmienku o matičnej organizátorskej účasti. Takými príkladmi by som mohol pokračovať.

Hlavný denník: Ako hodnotíte spoluprácu Matice slovenskej s vládami Igora Matoviča a Eduarda Hegera?

Marián Gešper: Posledné tri roky nás nepoznačila iba pandémia, ktorá neľútostne zasiahla matičnú činnosť a rozpočet. Bohužiaľ v rovnakom čase, niektorí už bývalí predstavitelia ministerstva kultúry, boli na čele iniciatív raz a navždy zúčtovať s Maticou slovenskou. To je historicky skutočne škandalózne. Musíme sa v tomto ohľade pozrieť pravde do očí. Nedávne útoky niektorých štátnych orgánov a tzv. liberálnych médií voči Matici sa argumentačne podobali na päťdesiate a sedemdesiate roky 20. storočia. Aj vtedy sa totalitný marxistický režim snažil diskreditovať a oklieštiť Maticu za pomoci príčinlivých mediálnych propagandistov.

Minulé vedenie Ministerstva kultúry SR za Natálie Milanovej sa rozhodlo Matici znížiť výšku účelovej štátnej dotácie medziročne o vyše 20 percent, zatiaľ čo ostatné organizácie mali zníženú dotáciu o 20 percent. Napr. rok 2021 bol v novodobej histórii Matice slovenskej jeden z najkomplikovanejších z hľadiska financovania jej činnosti za posledných desať rokov. Matica dostala zo štátu historicky najnižšiu dotačnú podporu za posledné desaťročie vo výške 1 344 600 eur, čo je pokles o 23 percent. Rozpočet MS sa tým oproti roku 2020 prudko znížil o 414 479 eur.

Smutné je, že na niektoré akcie, ktoré trvajú jeden deň, štát vyčlení dvojnásobok sumy, aký tvorí rozpočet Matice! Pozrime sa, aké vysoké jednorazové dotácie dostávajú niektoré mimovládne organizácie. Sú to x-násobky nášho ročného rozpočtu. Je to hanba, ak uvážime, koľko toho Matica urobila pre Slovenskú republiku i občiansku spoločnosť. V neposlednom rade predovšetkým pre národnokultúrne dedičstvo a historický rozvoj demokratických tradícií na Slovensku. Na druhej strane sa nám podaril mimoriadny diplomatický obrat, keď sme presvedčili predsedu NR SR a prierezovo celý rad poslancov NR SR - koaličných i opozičných - poslancov, ktorí Maticu slovenskú podporili. Novelou zákona stabilizovali štátnu dotáciu na 1,5 mil. eur, a to v takejto pre Maticu zložitej dobe. Všetci, ktorí podali tento návrh zostanú pozitívne zapísaní v dejinách ustanovizne.

Hlavný denník: Do akej miery tieto štátne reštrikcie obmedzili dovtedajšie matičné aktivity?

Marián Gešper: Koncom roka 2020 a začiatkom roka 2021 sme museli prijať nasledovné opatrenia: personálne opatrenia ‒ prepúšťanie pracovníkov, obmedzenie periodických vydavateľských projektov, napríklad Slovenské národné noviny prešli na dvojtýždenník. Bohužiaľ, najstarší kontinuálne vydávaný slovenský časopis založený J. M. Hurbanom Slovenské pohľady – na hanbu súčasnej spoločnosti a štátu ‒ musel prejsť na dvojmesačník, čo sa nestalo ani počas 1. svetovej vojny. Museli sme obmedziť vydavateľské knižné projekty, obmedziť opravy a rekonštrukcie nehnuteľností vo vlastníctve MS, obmedzená bola ekonomická samospráva väčších budov – Domov MS vo vlastníctve MS.

Napriek tomu sme sa nevzdali ani jedného matičného pracoviska, udržali sme matičnú vedu, vydavateľstvo MS, regionálne pracoviská - Domy MS a mediálno-informačný pilier. Nepredali sme ani jednu budovu Matice slovenskej! Bolo to ťažké. Verím však na pozitívny obrat štátu k Matici a navýšenie podpory najstaršej ustanovizni Slovákov. Počas tohto neprajného obdobia sme na druhej strane vytrvalo pracovali na matičných kultúrnych a vedeckých aktivitách po celom Slovensku, čo sa dá ľahko overiť, keď si pozrieme prehľady matičných aktivít za 2022, napríklad na YouTube a v časopise Hlas Matice. Naši neprajníci podcenili húževnaté matičné hnutie, celkovo matičiarky a matičiarov, najmä ich súdržnosť, odolnosť a vytrvalosť.

Hlavný denník: Ako by mala Slovenská republika spolupracovať so zahraničnými Slovákmi a ako by ich mala podporovať?

Marián Gešper: Myslím, že podpora Slovenskej republiky nie je dostatočná a mala byť inak zacielená. Kritiku tohto stavu zo strany predstaviteľov zahraničných Slovákov počúvam dlhšie obdobie. V zahraniční žijú slovenské komunity, ale zďaleka pre nich neurobil štát toľko, koľko by potrebovali. SR pre účel ich dotačnej a legislatívnej podpory zriadila Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a súčasne krajanov formálne majú podporovať takmer všetky ministerstvá časťou svojej agendy. Úrad sa naozaj snaží, ale napriek zdanlivo širokej škále možností pre krajanov sa pomoc štátu javí ako nedostačujúca. Pritom nejde iba o finančnú podporu. Objektívne podotýkam, že s ÚSŽZ má Matica slovenská dobré vzťahy i spoluprácu. ÚSŽZ pripravuje akčné i strategické plány, nové programy a zriaďuje komisie. Fungovala i Rada vlády pre krajanské otázky. Zrejme je vhodné, ak by paralelne existoval splnomocnenec pre krajanské otázky, ktorý by problematiku zahraničných Slovákov udržiaval v intenzívnejšom povedomí vlády SR.

Hlavný denník: V akých historických reláciách sú vzťahy medzi zahraničnými Slovákom a Maticou slovenskou?

Marián Gešper: Matica slovenská je ustanovizeň, ktorá od svojho vzniku a hlavne od obnovy roku 1919 zaoberá spoluprácou i pomocou zahraničným Slovákom. Štátne organizácie pre krajanov vznikali zákonom, ale Matica slovenská bola konštituovaná prirodzene pre potreby slovenského národa na Slovensku a inde. Preto je doteraz jej autentickou súčasťou prispievanie k podpore Slovákov mimo materského územia.

Bohužiaľ, Matici sú za posledné dve desaťročia postupne odoberané právomoci k priamej podpore Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to úplne paradoxné, keďže Matica je často prvým kontaktom pre zahraničných Slovákov.

Pomoc štátu sa musí orientovať viac na slovenské vzdelávanie zahraničných Slovákov a cielenejšiu podporu slovensky študujúcich mládeže v zahraničných diaspórach. Od potreby množstva slovensky písaných učebných pomôcok, dôslednejšie smerovaných štipendií pre slovensky študujúcich žiakov v komunitách, kde Slováci žijú aj tristo rokov a pod. Veď vzdelaní ľudia budú formovať národnú elitu v zahraničí. Okrem toho, čo bráni tomu, aby každý slovenský študent na slovenskej škole napríklad vo Vojvodine dostal od Slovenskej republiky 400 eur podpory na začiatku školského roka?

Rovnako štátne príspevky na prevádzku kancelárii slovenských redakcií a kultúrnych organizácií sú nevyhnutné. Je potrebné bez zbytočnej byrokracie zvýšiť podporu vedecky i odborne orientovanej činnosti v krajanských organizáciách. Nie sme živí iba folklórom. Ako povedal jeden mysliteľ: „Nezahynie národ, ktorý má svoju literatúru.“

Hlavný denník: Čo robí všeobecne pre zahraničných Slovákov Matica slovenská?

Marián Gešper: Matica slovenská síce materiálne ochudobnená robí maximum, čo sa dá v rámci svojich personálnych a finančných možností. Vo svojej štruktúre má zriadené pracovisko pre styk a spoluprácu s krajanmi – Krajanské múzeum MS. Pracuje na tomto úseku síce húževnate, ale predsa iba jeden zamestnanec, tomu však pomáhajú ďalšie matičné útvary. To je bohužiaľ realita podpory štátu Matici. Mnohé matičné pracoviská majú po jednom-dvoch zamestnancoch. Zriadili sme z vlastnej iniciatívy Radu Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS. Na základe informácií o ich potrebách Matica slovenská zo svojich skromných prostriedkov organizuje spolu so krajanskými organizáciami viacero spoločných podujatí, výstavných projektov, vydavateľských počinov, či odborných a popularizačných prednášok.

Hlavný denník: Ktoré konkrétne projekty realizovala Matica slovenská v krajanskej oblasti v poslednej dobe?

Marián Gešper: Len za posledný rok sme krajanom venovali množstvo kníh do súťaží a knižníc, šlabikáre a učebnice do slovenských škôl a to rôznym slovenským diaspóram. Pravidelne napríklad aj realizujeme široké zbierky folklórnych CD pre nácvik ich slovenských folklórnych vystúpení. Vďaka spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí práve Matica iniciovala na tomto úrade nákup 103 tabletov pre slovenských stredoškolákov vo Vojvodine v Srbskej republike. Išlo o Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci, Gymnázium Michala Pupina v Kovačici a Stredná zdravotnícka škola v Novom Sade v Srbsku. Riešili sme osadenie tabúľ a búst významným krajanom napríklad Š. B. Romanovi a F. J. Fugovi, ponúkame krajanom publikačný priestor a medializujeme ich osobnosti. Napríklad aj historickými dokumentárnymi videofilmami z našej dielne na TV MATICA. Spoluorganizujeme súťaže, napr. Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.  V oblasti vedy pripravujeme širokospektrálne zameranú (na Slovensku jedinú svojho druhu), vedeckú recenzovanú ročenku Slováci v zahraničí. V tomto roku by mala vyjsť po štyridsiaty krát.

Každoročne pripravujeme vedecký seminár, z ktorého vychádzajú zväčša osobitné zborníky s témami napr. Slovenská liga v Amerike, Pittsburská dohoda, Štefan B. Roman, aktuálne zabudnutý tvorca slovenskej vlajky František J. Fuga. Naši vedeckí pracovníci sa zúčastňujú medzinárodných vedeckých konferencií krajanov a rovnako tak krajanov prizývame na naše vedecké podujatia. Pod matičné Krajanské múzeum patrí veľmi významný archívny krajanský fond a knižnica. Do dnešného dňa sme zinventarizovali 60 tisíc archívnych jednotiek a viac ako 70 tisíc knižných položiek. V minulom roku sme zdigitalizovali pozostalosť Františka J. Fugu, ktorá je uložená vo Vinnom, prijali sme viacero archívnych materiálov krajanských spolkov.

Hlavný denník: Aký máte názor na súsošie svätých Cyrila a Metoda, ktoré bude čoskoro odhalené na Bratislavskom hrade?

Marián Gešper: Jednoznačne vítame jeho odhalenie. Ide o umelecký a historický unikát, keďže práve súsošie postáv sv. Cyrila, Metoda a Gorazda je ojedinelé monumentálne súsošie v celom slovanskom svete. Zvlášť symbolické považujem umelecké rozšírenie sv. Cyrila a Metoda o sv. Gorazda, ktorý pochádzal zo Slovenska a bol hlavný spolutvorca mimoriadneho inkulturačného diela sv. Cyrila a Metoda.

Nemalo by sa zabudnúť, že Matica slovenská bola v jeho začiatkoch. Úplne pôvodným autorom idey je spoluzakladateľ svätogorazdovskej tradície na Slovensku Miroslav Holečko, matičiar a dlhoročný predseda Prezídia Matice slovenskej, ktorý je poradným orgánom ustanovizne. Spoločnosť sv. Gorazda v roku 2012 oslovila o spoluprácu Maticu slovenskú a Radu Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru vzhľadom na náročnosť projektu, predovšetkým ekonomickú. Víťazom matičnej súťaže bol akad. sochár Anton Gábrik. Nielen finančných dôvodov, ale hlavne z dôvodu zamietavého stanovisko osadenia súsošia na území Bratislavy magistrátom, sa súsošie v jubilejnom roku 2013 nepodarilo zrealizovať, preto pred terajším 1160. výročím sa projektu našťastie ujala Rada KBS, Nadácia Pro Patria, Nadácia Jána Korca a predovšetkým NR SR.

Hlavný denník: Ako si pamiatku vierozvestcov pripomína Matica slovenská dnes?

Marián Gešper: Cyrilo-metodská tradícia a ich duchovný odkaz je našou pevnou súčasťou od prvopočiatkov založenia ustanovizne. Keď matiční zakladatelia pred 160 rokmi uvažovali nad jej názvom, národovec Štefan Závodník pôvodne navrhoval, aby sa volala cyrilo-metodská Matica slovenská. Nebolo náhodné, že Matica bola založená 4. augusta 1863, teda na 1000. výročie príchodu solúnskych bratov sv. Konštantína – Cyrila a Metoda na naše územie Rastislavovej ríše roku 863. Rovnako na prvom historickom obale Stanov MS je názov ustanovizne napísaný latinkou, ale aj cyrilikou, ktorá ako vieme sa vyvinula z hlaholiky. Je to odkaz na slovanskú vzájomnosť spätú s cyrilo-metodským kultúrnym odkazom. Samotný biskup Štefan Moyses intervenoval vo Svätej stolici, aby súhlasila roku 1864 s presunom sviatku sv. Cyrila a Metoda na 5. júl, čo sa aj stalo. Dokonca biskup Štefan Moyses zomrel 5. júla 1869 na sviatok, ktorý sám presadil.

Matica slovenská a jej pracoviská i zložky v regiónoch každoročne realizujú každý rok desiatky kultúrnych podujatí venovaných sv. Cyrilovi a Metodovi, ale aj sv. Gorazdovi. Na to nadväzujú odborné aktivity matičné ustanovizne a vydavateľská činnosť. V regiónoch profesionálne domy a dobrovoľné matičné miestne odbory pravidelne organizujú dlhoročné a pravidelné aktivity s mestami, obcami, občianskymi združeniami a cirkvami. Takéto prepájanie považujeme za dôležité. Pritom je to iba zlomok pôsobenia Matice slovenskej v tejto cyrilo-metodskej duchovnej tradície. Škoda, že mediálne sú, ako som naznačil, ignorované tzv. liberálnym mainstreamom.

Hlavný denník: Čo hovoríte na situáciu spred niekoľkých týždňov, keď pracovníci Múzea mesta Bratislavy nedovolili na hrade Devín predstaviteľom Matice slovenskej niesť zástavy na vlajkových tyčiach?

Marián Gešper: Je mi veľmi ľúto, že takýto incident sa stal, keď si pripomíname 100. výročie narodenia predsedu Zahraničnej Matice slovenskej Františka Fugu, ktorý je spolutvorcom novodobého vyobrazenia slovenskej vlajky. Práve Fuga umiestnil slovenský znak na hurbanovskú bielo-modro-červenú trikolóru a oficiálne ju zaregistroval roku 1984 v Kanade. Vlajku so znakom v strede používala Zahraničná Matica slovenská, Svetový kongres Slovákov, a iné slovenské krajanské organizácie roky pred vznikom novodobej SR 1993. Podotýkam, že Fuga ju navrhol v exile, keďže za socializmu bolo na Slovensku zakázané národnú vlajku verejne vyvesovať. Preto bola situácia, že nebolo ju možné držať čestne na žrdi na legendárnom Devíne, šokom pre matičiarov a študentov.

Dlhé roky mladí matičiari a študenti vystupujú po stopách štúrovcov na Devínske bralo. Neviem, či sa stalo niečo podobné v USA, alebo Poľsku, aby štátna vlajka nemohla byť na násade na takomto národnom pamätnom mieste. Nie sme na hokejovom zápase, aby sme mohli držať slovenskú vlajku iba v rukách ako fanúšikovia, veď ide o symbolické miesto slovenskej štátnosti. Podotýkam, že ani jeden deň na Devínskom hrade nie je bezplatný prístup pre verejnosť a platí sa pomerne vysoké vstupné - 8 eur na osobu.

Naše rozhorčenie nie je vyvolávaním hystérie. Nejde o nič menej ako o štátne symboly. Udialo sa niekoľko ďalších negatívnych vecí v tejto oblasti. Farebné vyobrazenie štátneho znaku na novom občianskom preukaze zmizlo z prednej strany. Aký na to bol dôvod? Znak EÚ ale na prednej strane je. Používanie štátnych symbolov má pritom prednosť pred používaním iných symbolov. Dávnejšie sa z pasov stratilo vyobrazenie sv. Cyrila a Metoda. Mohol by som pokračovať, že v nedávnej minulosti bol odstránený slovenský dvojkríž nielen z loga a budovy Slovenskej národnej knižnice. Nepochopiteľným pre Maticu slovenskú je zmena štátnych poznávacích značiek, kde sa o. i. zmenšil štátny znak.

V tomto ohľade musíme byť veľmi ostražití. Nesmieme zabudnúť, že nedávno v roku 2021 musela Matica spolu s mestom Martin intenzívne bojovať za zachovanie jedinečnosti Národného cintorína v Martine. Boli to vážne kroky spochybniť tento národný symbol a umelo urobiť tzv. nový národný cintorín v Bratislave. Ide o vážne varovania pre slovenskú demokratickú štátnosť. O to viac, že Matica bola administrátorom facebookovej stránky Hoaxy – Polícia SR neprávom obvinená zo šírenia hoaxov v súvislosti s incidentom na Devíne. Jednoznačne budeme žiadať o nápravu kompetentné štátne orgány.

Hlavný denník: V mojom nedávnom rozhovore poslanec Dušan Jarjabek hovoril, že úlohou Matice slovenskej je, že sa musí snažiť zabrániť celoeurópskemu trendu globalizácie kultúry a že by mala prísť s nejakou tézou národnej antiglobalizácie. Súhlasíte s ním? Máte pocit, že Matica slovenská už dnes v tomto duchu pôsobí?

Marián Gešper: Globalizácia sa neprejavuje len kultúrne i politicky, ale predovšetkým hospodársky. Je to mnohovrstvový proces nielen európskych, ale aj celosvetových rozmerov. Globalizácia samotná je objektový faktor a energia, ktorú prináša táto civilizačná epocha sama vo svojej podstate nie je „dobrá, ani zlá.“ Dôležité ako je usmerňovaná, či sa snažíme jej negatívne stránky korigovať predovšetkým na štátnej úrovni. Globalizačné tendencie totiž nesmú byť politickou zámienkou na likvidáciu národnej svojbytnosti i národného kultúrneho dedičstva. Bohužiaľ to sa v súčasnosti deje s plnou podporou nadnárodných štruktúr a tie sú niekoľkonásobne silnejšie ako národné štáty.

Matica slovenská sa z podstaty svojej činnosti sa stavia proti negatívam vplyvu globalizácie na národnú kultúru. Matičné odborné a vedecké pracoviská, 243 matičných folklórnych umeleckých telies a vyše 500 miestnych odboroch vo všetkých kútoch Slovenska vytrvalo udržiava národné kultúrne dedičstvo, tým aj slovenský svojbytný pohľad na národnú kultúru i vedu. Pomyselne strážime v neľahkých podmienkach suverenitu a demokratickú podstatu našej štátnosti, v tom však nesmieme zostať sami.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik