Ani tieto voľby nie sú výnimkou. Na tohoročných kandidátkach nájdete mená, ktoré už vystriedali niekoľko strán. Hoci v minulosti sedeli v parlamente za jednu stranu, 30. septembra sa doň pokúšajú prekrúžkovať na celkom inej kandidátke. A mnohokrát sú to teda riadne názorové „kotrmelce“.

Niektoré mená, ako Ľubomír Galko, nie sú až takým prekvapením. Zaujímavé sú však mená a ľudia, ktorí sa do parlamentu pod inou, ako pôvodnou politickou značkou snažia dostať po dlhšom čase. Mnohí si možno pamätajú Helenu Mezenskú. No a potom sú tu prekvapenia, ako Martin Klus, či Alojz Hlina, či Patrick Linhart. Politologička si však myslí, že mnoho voličov môže odradiť sklamanie z vývoja spoločnosti po ostatných voľbách, ktoré boli v roku 2020

Galko nie je až takým prekvapením

Ľubomír Galko sa do povedomia širšej verejnosti dostal cez stranu Sloboda a solidarita, kde nejaký čas pôsobil aj ako ich nominant na poste ministra obrany. Zo strany odišiel pri jednom z jej štiepení v roku 2019, kedy odišlo niekoľko známejších mien.

Dnes kandiduje za hnutie OĽaNO a priatelia, čo vzhľadom na jeho súhlasné vyjadrenia na margo protipandemických opatrení vlád tohto hnutia nie je až takým veľkým prekvapením.

„Teleportovala sa“ do SNS

Poslankyňou bola popradčanka Helena Mezenská vo volebnom období 2012-2016 a v parlamente „bavila plénum“ vo farbách OĽaNO. Mnohí si ešte pamätajú jej výroky o teleportáciách, ktoré v tých časoch bavili celé Slovensko. V roku 2014 sa dokonca pustila do boja o prezidentské kreslo.

V súčasnosti sa o návrat do parlamentu pokúša na kandidátke Slovenskej národnej strany, ktorá ju na kandidátku prijala ako „súčasť“ strany Slovenský patriot Miroslava Radačovského.

Potravinový kritik má Hlas

Patrick Linhart sa do NR SR prekrúžkoval v roku 2020 cez hnutie Sme rodina Borisa Kollára. V tomto hnutí, ale ani v koalícii sa jeho ambície s Potravinovým semaforom, zdravými potravinami do škôl, či nemocníc nenaplnili, už dlhší čas preto pôsobil, ako nezaradený poslanec.

V súčasných voľbách kandiduje v rámci strany Petra Pellegriniho, Hlas-SD a jeho „stovka“ na kandidátke má aj zaujímavý motív kampane – internetom koluje jeho tvár na „socialistickej“ stokorunáčke.

Do Sme rodina – poklusom-Klus!

Doslova prekvapením bol Martin Klus. Ten sa na vysokú štátnu funkciu dostal ako nominant Slobody a solidarity. Po odchode SaS z vládnej koalície v septembri pred rokom a so stranou sa úplne rozkmitril, hoci bol straníckou dvojkou. S predsedom Sulíkom sa nerozpráva, pretože ho vraj podrazil v jeho európskych ambíciách.

O ich naplnenie sa tentokrát pokúša v rámci hnutia Borisa Kollára.

Ak bol Klus šok, toto bola bomba

Pred časom, keď sa o kandidátkach jednotlivých strán ešte len špekulovalo, zo SaSky prišla doslova bombastická správa – na ich kandidátke sa o návrat do parlamentu pokúsi dostať Alojz Hlina. SaS sa prezentuje, ako liberálna strana, Hlina bol svojho času predsedom (vtedy ešte zrejme) konzervatívneho Kresťansko-demokratického hnutia. Ťažko povedať, či osoba Hlinu, ktorý vie, ako zaujať, k SaSke priláka kresťanského voliča, alebo od nej odoženie toho liberálneho.

Čoraz konzervatívnejší Gyimesi

Gyorgy Gyimesi sa do parlamentu „prekrúžkoval“ ako náhradník v rámci hnutia OĽaNO, ako zástupca akéhosi „národnostného krídla“, keďže toto hnutie si v roku 2020 „pod krídla“ vzalo aj niekoľko kandidátov zastupujúcich maďarskú menšinu. Jeho poslanecký mandát v parlamente sa skončil v momente, kedy sa doň vrátili nominanti hnutia na ministerských postoch a Gyimesi vtedy odišiel do Aliancie, kde aktuálne kandiduje pod číslom 149.

Treba rátať so sklamaným voličom

Politologička Darina Malová pripomína, že v roku 2020 boli parlamentné voľby veľkou nádejou a ľudia očakávali zásadné zmeny, ktoré prinesú viac spravodlivosti. A to nielen v témach korupcie a organizovaného zločinu, ale aj sociálnej spravodlivosti. "Vládne strany a poslanci však nedokázali presadiť systémové zmeny, skôr sa stratili v jednorazových opatreniach, ktoré boli orientované na skupiny voličov," myslí si Malová.

Predčasné parlamentné voľby budú v sobotu 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, končí sa 48-hodinovým volebným moratóriom. Vo voľbách kandiduje 24 politických strán alebo hnutí a jedna koalícia. Volebná účasť vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 dosiahla 65,8 percenta oprávnených voličov.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik