Chcete mať bankový účet vo Veľkej Británii? Tak radšej neprejavujte konzervatívne politické názory. Po internete sa šíria príbehy „politicky exponovaných osôb“, ktorým britské banky zrušili účty. Údajne z ideologických dôvodov. Poslanec dolnej komory britského parlamentu kvôli tomu chce presadiť antidiskriminačný zákon, ktorý by bankám takýto postup zakazoval. Na českej i slovenskej politickej scéne medzitým rezonuje téma hotovostných platieb. Majú dnes banky príliš veľký vplyv na naše životy? Podľa herného vývojára Vávry je na vine štát, informujú české Parlamentní listy.

Nigel Farage i kňaz, ktorý nesúhlasí s politikou LGBT

Britský poslanec a bývalý minister Jacob Rees-Mogg chce presadiť legislatívu, ktorá by bankám znemožnila diskriminovať klientov z politických dôvodov. Konzervatívny politik, ktorý zároveň pôsobí v rámci kanála GB News, svoj návrh predstavil potom, čo sa začali šíriť správy o tom, že britské finančné inštitúcie rušia bankové účty osobám, ktoré sú označované za „politicky exponované“. Zamýšľaný dodatok k zákonu o digitálnych trhoch by tiež bankám nariaďoval informovať klientov, ktorým zrušili účet, o dôvode zrušenia. A to do 30 dní odo dňa, keď došlo k rozhodnutiu zrušiť danému klientovi jeho účet.

Jedným z tých, komu britské banky odmietli poskytnúť svoje služby – zrejme z politických dôvodov, je Rees-Moggov kolega z GB News, bývalý europoslanec a ideový priekopník brexitu Nigel Farage. Niekdajšieho lídra politickej strany Brexit Party vraj odmietlo rovno deväť bánk, údajne bez uvedenia dôvodu.

Prípadov tzv. „debanking“ sa hromadí stále viac. Podľa denníka Times of London napríklad jeden duchovný anglikánskej cirkvi prišiel o svoj účet v stavebnej sporiteľni po tom, čo prejavil nesúhlas s politikou LGBT a kritizoval „vnucovanie trans ideológie deťom“.

Neobčan či neosoba

Poslanec Rees-Mogg k tomu uvádza, že v dnešnej spoločnosti, v ktorej sa postupne upúšťa od platieb hotovosťou, sú ľudia vyradení z bankového systému de facto degradovaní na status akýchsi „neobčanov“ či „neosôb“.

Práve téma platobných metód sa v mnohých krajinách stáva predmetom politických sporov. Mnohí v tejto téme vidia otázku, nakoľko majú mať banky kontrolu nad našimi životmi. Susedné Slovensko tento rok v júni dokonca zakotvilo právo platiť v hotovosti do svojej ústavy, píše český portál.

Ani pražská kaviareň nepustí

Niektoré podniky v Česku prijímajú iba hotovosť, zatiaľ čo platby kartou odmietajú, čo dvíha zo stoličky niektorých novinárov. Redaktor Zoznam Správ Jan Stránský kvôli tomu dokonca vyrazil na reportáž. 

„Po týždni obchádzania tuzemských kempov som pocítil istý zmar. Takto ten kapitalizmus nevybudujeme… Gastronómia pri priehradách funguje tak, že v krčmách, bistrách, obchodíkoch, pizzériách, kaviarňach, zmrzlinárňach, kebabárňach, v kioskoch s hotdogom a smažiakom v žemli nemáte nárok si objednať, pokiaľ vám vo vrecku nešuštia bankovky a necinkajú mince. V ére umelej inteligencie nikde – to nie je nadsádzka, objavil som za týždeň zhruba päť výnimiek – opakujem nikde, neprijímajú platby kartou,“ lamentuje vo svojom článku novinár. 

„Ak sa systém‚ "platobné karty nie, berieme len hotovosť'" nevyhnutne zrúti, daňový príjem štátu sa citeľne zdvihne," súdi redaktor Zoznam Správ.

"Libtardé" fňukanie

Opačného názoru je bývalá politička Trikolory, Jana Marková. „To libtardé fňukanie ohľadom hotovosti ma naozaj baví. Klasický dvojaký meter opäť predvádza celá táto zbierka rádoby lepšoľudí, ktorí si tradične nevidia na špičku svojho od sójového latté umazaného nosa,“ uťahuje si politička z kritikov podnikov, ktoré prijímajú len hotovosť.

„Inu, keď by ste chceli slobodu slova napríklad na facebooku, začnú hneď revať, že je to súkromná firma, ktorá si môže diktovať, čo chce a ako chce a komu chce. Pretože predsa kapitalizmus, že? Ale v okamihu, keď si chce český obchodník diktovať, ako u neho ľudia majú platiť, tak to je pre týchto chalanov a dievčatá neprekonateľný mentálny problém. To nie je, môžeme si ísť predsa inam alebo si vziať do vrecka pár chrobákov a čajíček do termosky z domova. Nie, nie. To so sebou zrazu praštia o zem, začnú dupať nožičkami a búchať pästičkami, to už zrazu nie je kapitalizmus. Pretože tu ide o ich nepohodlie, a to je predsa najviac. Uznávam, že nepohodlné to byť môže. A naša spoločnosť si na nepohodlie odvykla,“ zamýšľa sa politička Trikolory na svojom facebooku.

„Už len preto, akým nebezpečným nástrojom je zrušenie práva na hotovosť v rukách a mozgoch takýchto šialencov, by to pre nás malo byť varovaním, a mali by sme na práve na hotovosť za každú cenu trvať,“ dodáva. „Alebo sa napríklad raz niekto rozhodne, že vaše peniaze v banke nie sú vaše len preto, že ste sa práve blbo zatvárili pri oslavnej reči nášho premiéra. Alebo sa nedajbože nechcete nechať zlikvidovať v rámci vyššieho bruselského dobra. Alebo ukrajinského. Alebo amerického. Alebo zeleného. Keďže presne to je vlhkým snom všetkých týchto rádoby demokratických zväzákov. Ale ako hovorí Tomáš Zdechovský, demokracia má svoje limity. Zrejme ideálne končiace totalitou, ako vyšitou,“ zamýšľa sa Marková.

Herný autor a aktivista Daniel Vávra vidí ako hlavného vinníka štát. „Prečo ale niekomu tie peniaze tak strašne prekážajú? A prečo iným zase tak strašne vadí ich ,nevyhnutný' zánik?“ zamýšľa sa na svojom facebookovom profile. „To prvé je jednoduché. Nad obehom fyzickej meny nemá štát kontrolu. Nenažraný štát, ktorý chce, aby ste zdanili absolútne všetky svoje transakcie,“ myslí si Vávra.

„Keď si napríklad niekto kúpi v Makre sud piva a potom vám ho predáva za 35 pri sebe na záhrade, kde má nelegálnu krčmu, štát z toho nemá nič, okrem DPH za ten sud a dane zo zisku odvedenej pivovarom. Keď by to mal robiť ten človek legálne, tak by si musel založiť živnosť, platiť dane, platiť za sociálne a zdravotné podľa výšky príjmov za seba a zamestnancov, platiť DPH za to pivo a do toho ešte dodržiavať všetky pošahané pravidlá a regulácie. A z každej transakcie kartou si ešte niečo ukrojí banka a tá to zase zdaní. 100% digitálnych peňazí v obehu sa nakoniec dostane do vreciek štátu. Pri tých papierových nič, pokiaľ je to v rámci šedej ekonomiky,“ vysvetľuje Daniel Vávra. Štát podľa neho svojou „nenarážanosťou“ zlikvidoval tradičné české krčmy na vidieku.

Za diskrimináciu politicky nevyhovujúcich osôb a podnikov bankami podľa Vávry tiež môže štát, ktorý ich k tomu vraj núti. „Ak máte pocit, že to je vec banky a môžu ísť inam, tak sa mýlite. Banky to zďaleka nerobia dobrovoľne a sú do toho tlačené prostredníctvom najrôznejších ‚sociálnych kreditov', ako je ESG, ale aj štáty a Európskou úniou. Keď to robiť nebudú, budú mať samy problém,“ vysvetľuje herný autor.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik