Natália Milanová bola neviditeľnou ministerkou kultúry, s jej pôsobením sa spájali amaterizmus a neprofesionalita, konštatuje v rozhovore pre Hlavný denník Ľubica Laššáková (Hlas-SD), poslankyňa Národnej rady a bývalá ministerka kultúry SR.

HD: Ako hodnotíte prácu bývalej ministerky kultúry pani Milanovej a čo hovoríte na jej nástupkyňu, pani Hroncovú?

Laššáková: Hodnotiť ministerku kultúry N. Milanovú znamená hodnotiť neviditeľnú ministerku, ktorá splynula s múrmi ministerstva a ktorá kultúru na Slovensku nikam neposunula.

Tri a pol roka vlády nominantky OĽANO sú smutným obrazom chaosu a politických zlyhaní. Citeľné to bolo hlavne pri získavaní financií pre kultúru, ale aj jej katastrofálny spôsob manažovania počas covidu, kedy napríklad v susednom Rakúsku alebo Česku koncertné siene, divadlá a kiná mohli fungovať v istom obmedzenom režime, u nás však ministerstvo vymýšľalo nezmyselné, nelogické opatrenia, ktoré sa tak často menili, že nastával úplný chaos a kultúra doslova padla na kolená.

Zároveň však musím skonštatovať, že ministerka Milanová získala smutné prvenstvo – ako jediná ministerka kultúry v rámci EÚ nedokázala z európskych financií, konkrétne z Plánu obnovy, získať 2 % - tak ako iné európske krajiny a pre slovenskú kultúru nevybojovala ani cent! Kultúrno-kreatívny priemysel na Slovensku si to iste bude pamätať a „poďakuje“ sa jej vo voľbách.

Pôsobenie N. Milanovej na ministerstve by som zhrnula nasledovne. Amaterizmus, neprofesionalita a napriek rečiam o transparentnosti – manipulovanie výberových konaní namiesto toho, aby inštitúcie rozvíjala, doslova deštruovala národné ustanovizne - finančne likvidovala Maticu slovenskú, ktorú sme my, poslanci, museli zachraňovať v parlamente a dokonca sa vzdala ikonického Múzea SNP.

Na záver svojho pôsobenia otvárala zrekonštruovanú Slovenskú národnú galériu – dovoľujem si však pripomenúť, že keby som rekonštrukciu nenaštartovala ešte ako ministerka kultúry, kedy ma premiér Peter Pellegrini podporil a schválili sme na vláde 27 mil. eur, na otvorení SNG by sme sa s pani ministerkou Milanovou nestretli. Práve vďaka týmto peniazom rekonštrukcia mohla byť konečne dokončená a galériu mohli otvoriť pre verejnosť. Je to skvelá prezentácia slovenskej národnej kultúry a úprimne sa z toho teším, keď vidím reálne výsledky našej práce, snahy a vízie.

Od pani ministerky S. Hroncovej očakávam, že nám poskytne reálny obraz, kde sa slovenská kultúra a jej inštitúcie momentálne nachádzajú a na základe uvedeného pripraví rozpočet, ktorý bude vychádzať z reálnych potrieb.

HD: Nedávno, od 1. júla, boli zrušené koncesionárske poplatky. Akým spôsobom by podľa Vás mala byť financovaná RTVS a ako zabezpečiť jej čo najväčšiu nezávislosť od politikov a politických strán?

Laššáková: Aktivita typická pre stranu SaS – bez odbornej diskusie, doslova zo dňa na deň, tzv. prílepkom k inému zákonu zrušili koncesionárske poplatky. Opäť to bolo chaotické prijatie zákona, ktorým si SaS podmienila schválenie rozpočtu u Hegera. Bolo absurdné, že taká vážna právna úprava s takými ekonomickými dopadmi bola predložená do parlamentu v inom zákone, bez riadneho legislatívneho procesu a odbornej diskusie. Podľa dát Európskej vysielacej únie je zrejmé, že financovanie zo štátneho rozpočtu je bežné vo Východnej Európe, kým Západ využíva koncesionárske poplatky, nie je mi potom jasné, kým sa strana SaS vlastne inšpirovala.

Nakoniec sme však v parlamente boli nútení riešiť vzniknutú situáciu a odhlasovali sme potrebné financie pre fungovanie nielen RTVS, ale aj pre TASR. Je potrebné si uvedomiť, že v čase kybernetických hrozieb a dezinformácií, bude úloha overiteľných informácií a správ ešte významnejšia.

HD: V tomto volebnom období sme boli svedkami rôznych problematických vecí, jednou z nich bolo aj blokovanie niektorých webov, odôvodnené situáciou v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Týkalo sa to aj Hlavného denníka. Je prípustné, aby štát v čase mieru na jeho vlastnom území na niekoľko mesiacov prikázal vypnúť nejakú webstránku?

Laššáková: Vtedajší koaliční poslanci schválili v parlamente v zrýchlenom legislatívnom konaní zákon, na základe ktorého mohol Národný bezpečnostný úrad dočasne zablokovať weby, kde sa nachádzajú dezinformácie. Kritici novely zákona o kybernetickej bezpečnosti upozorňovali, že bolo len veľmi vágne definované, čo je škodlivý obsah alebo dezinformácia. Úrad tiež nevysvetľoval, ako ich škodlivosť vyhodnocuje a tiež chýbala väčšia miera otvorenosti a transparentnosti, ktorá by vyvrátila tieto podozrenia.

Novinárske a ľudskoprávne organizácie, ale aj medzinárodné inštitúcie ako OBSE či Rada Európy dlhodobo upozorňujú, že zákony proti dezinformáciám nesmú byť ľahko zneužiteľné na obmedzovanie slobody prejavu, proti novinárom, aktivistom či politickým oponentom.

Súčasná právna úprava v novom mediálnom zákone hovorí, že pri dezinformáciách, ktoré nie sú v rozpore so zákonom a sú všeobecne označované ako škodlivý obsah, Rada pre mediálne služby môže na takéto príspevky upozorniť sociálne siete, nemôže však vynútiť ich vymazanie. To isté platí v prípade spravodajských webov – v súčasnosti nie je v kompetencii Rady pre mediálne služby, aby zablokovala portály šíriace konšpirácie.

Práve v danom vypätom období som očakávala, že ministerstvo kultúry výrazne zasiahne a v spolupráci s ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti prinesie úpravu zákona, ktorý si súčasná doba vyžaduje a upraví potrebné náležitosti tak, aby vniesli poriadok a systém do online priestoru a boli v súlade s pravidlami EÚ.

HD: Ako vnímate význam Matice slovenskej pre slovenský národ a Slovensko? Akým spôsobom by podľa Vás mal s Maticou slovenskou spolupracovať štát?

Laššáková: Určite si všetci pamätajú, že som ako ministerka kultúry nastavila rozpočet Matice slovenskej na 1,74 mil. eur, ale po nástupe novej ministerky Milanovej bol skresaný o 400 tisíc eur v dôsledku čoho sa prepúšťalo, trpeli regionálne centrá a napokon zanikli, žiaľ, aj historické periodiká. Matica slovenská volala o pomoc a boli sme to práve my, opoziční poslanci, ktorí sme vytvárali tlak na ministerku, aby s touto mocenskou šikanou prestala. V parlamente sme nakoniec prijali zákon, ktorý garantuje Matici slovenskej príspevok vo výške 1,5 mil. eur. K uvedenému kroku sme sa odhodlali potom, čo nás zástupcovia Matice slovenskej opakovane žiadali o pomoc a podporu.

Tiež sme podali pomocnú ruku pri riešení energetickej krízy, ktorá zasiahla Maticu a pri neúmernom zvyšovaní cien energií až na úroveň od 100 do 300 percent hrozilo obmedzenie činnosti Domov Matice slovenskej po celom Slovensku, v niektorých prípadoch dokonca ich zatvorenie. Z pozície členov výboru pre kultúru sme zaviazali ministerstvo, aby s Maticou slovenskou komunikovalo a našli riešenie, nakoľko DMS sú nositeľom slovenskej regionálnej kultúry.

Matica Slovenská je historická inštitúcia, ktorá sa významne podieľala na formovaní identity národa v ťažkých časoch maďarizácie. Jej historický vklad je nezanedbateľný. Nemožno však hľadieť iba do minulosti. Svet okolo nás sa rýchlo mení a je úlohou Matice na tieto spoločenské a kultúrne zmeny reagovať. A to sa dá iba v úzkej spolupráci so štátom, ktorý by jej činnosť mal podporovať tam, kde slovenské povedomie stráca podporu. Identita národa, jej formovanie a pestovanie je dôležitým nástrojom ako prežiť v globálnom svete.

HD: Aká je Vaša predstava o vzťahoch štátu s kresťanskými cirkvami?

Laššáková: Počas môjho pôsobenia na ministerstve sme prijali po vyše 70 rokoch zákon, ktorý nastavil podmienky pôsobenia a financovania cirkví na Slovensku. Predchádzali im mnohé rokovania a bol výsledkom vzájomného kompromisu a spolupráce medzi ministerstvom a poverenými zástupcami cirkví. Cirkev patrí k významným inštitúciám, ktoré formujú vedomie národa. Viera je silnou hodnotovou súčasťou spoločnosti a preto sa aj naše vlády snažili budovať vzťahy s cirkvami na báze dôvery a vzájomného rešpektu. Návšteva, v tom čase predsedu vlády Petra Pellegriniho, vo Vatikáne je potvrdením, že v HLASe vnímame a rešpektujeme postavenie cirkví v slovenskej spoločnosti.

HD: Čo hovoríte na súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade, ktoré má byť odhalené 15. septembra?

Laššáková: Solúnski bratia patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov, zvlášť Slovákov, tvoria Cyril a Metod jednu z najdôležitejších kapitol, pričom sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR. Podľa dostupných informácií sa má súsošie odhaliť vo východnej časti Bratislavského hradu pri veľkomoravských vykopávkach a projekt bol schválený krajským pamiatkovým úradom. Priznám sa, že ma vyrušujú doslova hejterské útoky na sochy našich dejateľov. Pamätáme si, akú nezmyselnú diskusiu vyvolalo osadenie sochy Svätopluka. Dnes sa zase spochybňuje toto súsošie, raz je spochybňovaný autor, inokedy dielo. Odmietam tieto reči s cieľom potlačiť to, čo máme mať v krvi. Hrdosť na vlastné dejiny a ich dejateľov.

HD: Pokiaľ by mala strana Hlas-SD v budúcej vláde na starosti rezort kultúry, považovali by ste za jednu z dôležitých úloh aj obnovu hradu Krásna Hôrka? A napadla ma aj všeobecnejšia otázka: Pokiaľ ide o hrady a vôbec naše historické dedičstvo, myslíte si, že sa Slovensko v zahraničí dostatočne prezentuje svojimi historickými pamiatkami?

Laššáková: Jedna z priorít po mojom nástupe na Ministerstvo kultúry SR bola obnova hradu Krásna Hôrka. Na výjazdovom rokovaní v Rožňave som ešte v roku 2018 zhodnotila, v akom stave sa obnova nachádza. Nebol pripravený harmonogram rekonštrukcie hradu, zmluva s projektantom bola predmetom súdneho sporu, neexistoval akčný plán ďalších krokov, neexistovala štúdia vplyvov rekonštrukcie na životné prostredie. Podarilo sa nám procesy zdynamizovať, vyčleniť potrebné financie na vláde takmer vo výške 35 mil. eur a postupne naštartovať rekonštrukciu. Po nástupe ministerky Milanovej zbytočne zastavila rozbehnuté procesy, ku ktorým sa nakoniec aj tak vrátila, avšak tento zbytočný časový sklz spôsobil, že ceny materiálov opäť išli hore, čo si vyžiada ďalšie navýšenie finančných prostriedkov.

Pri svojom nástupe ministerka Milanová deklarovala, že obnova pamiatok je jej priorita. Prax však ukázala, že okrem toho, že nezvládla nastavený proces obnovy hradov, ktorý trval nepretržite viac ako 10 rokov a bol financovaný z prostriedkov EÚ, takisto nezvládla a ignorovala svoje odborné a podriadené organizácie, ktoré mali dohliadať a ochraňovať kultúrne pamiatky na Slovensku, ktoré sa búrili a písali petíciu pri návrhu novely stavebného zákona.

Jednou z programových priorít HLASu je pokračovať v procese obnovy kultúrnych pamiatok. Okrem toho, že to má silný sociálny rozmer, podporuje zamestnanosť, rekonštrukciou vytvárame podmienky na rozvoj cestovného ruchu. V prípade, že sa dostaneme do vlády, rozbehneme tieto procesy naplno. Nedovolíme, aby sa v akejkoľvek podobe opakovali Milanovej zlyhania. Je to výkričník ako sa to nemá robiť.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme