Slovenské médiá nám nepodávajú korektné informácie o skutočnej situácii na Ukrajine a v Rusku. A robia to len preto, aby zahovorili skutočnosť, že prvá fáza ukrajinskej protiofenzívy sa skončila katastrofálnym neúspechom, ktorý si vyžiadal veľké množstvo mŕtvych. Z tejto krízy Rusko nevyšlo oslabené. Nenaplnili sa ani mokré sny militaristov, že teraz sa bude Ukrajincom na fronte ľahšie útočiť – naopak, bola to ruská armáda, ktorá vo viacerých smeroch viedla cez víkend útočné operácie. Skonštatoval to historik a politický analytik Eduard Chmelár. Dodáva, že liberálne médiá a všetci tí „experti“ na jedno použitie sa cez tento víkend úplne odkopali.

Názor Eduarda Chmelára prinášame v plnom znení.

ROBIŤ SPRÁVNE ZÁVERY MÔŽETE LEN Z POZNANIA, NIE Z MÝTOV A ŽELANÍ

Dnes začnem historickou poznámkou. Pred 70 rokmi, 26. júna 1953, bol zatknutý člen politbyra, minister vnútra a obávaný šéf NKVD Lavrentij Berija, prezývaný Stalinov kat. Bol zodpovedný za najväčšie stalinistické zločiny v 30. – 50. rokoch minulého storočia. Osobne vydával rozkazy na zatýkanie a masové popravy, podieľal sa na deportáciách Čečencov, Ingušov, Krymských Tatárov, obyvateľov pobaltských štátov, Ukrajiny a Bieloruska, presadil likvidáciu poľských dôstojníkov v Katyni, dozeral na prípravu výroby prvej sovietskej atómovej bomby atď. Zoznam jeho zločinov je rozsiahly. Na jeho zatknutí preto nie je prekvapujúci samotný akt zadržania, ale okolnosti, ktoré mu predchádzali a dôvody, pre ktoré ho obvinili.

Berija už týždeň po Stalinovej smrti vydal príkaz na zriadenie vyšetrovacích tímov, ktoré mali preveriť nezákonnosti, ktoré sa v uplynulom období páchali v Sovietskom zväze. Navrhol amnestiu pre milión ľudí. 4. apríla 1953 vydal rozkaz zakazujúci použitie akýchkoľvek nátlakových prostriedkov a fyzického mučenia voči zatknutým. V rozkaze sa uvádzalo, že mnohých väznených prinútili falošne vypovedať na základe vykonštruovaných obvinení. Jeho energické zásahy náhle prerušilo spomínané zatknutie, ktoré nariadil priamo na zasadnutí vlády Nikita Chruščov. Zatýkal ho maršal Žukov za asistencie vtedy neznámeho plukovníka Brežneva. Bol narýchlo zvolaný vojenský tribunál, ktorému predsedal maršal Konev. Ten ho expresne rýchlo odsúdil na trest smrti zastrelením. Zarazí vás dôvod odsúdenia.

Nie, neboli to masové popravy, justičné vraždy, mučenie a nezákonné zatýkanie. Berija bol obvinený „z likvidácie robotníckeho a roľníckeho systému s cieľom obnoviť kapitalizmus a vládu buržoázie“. Teda z tých istých vyfabrikovaných zločinov stalinskej éry. Nie, Berija nebol odsúdený za jeho skutočné zločiny. Jeho likvidáciou vyriešili sovietski vodcovia otázky vlastnej bezpečnosti. Na nič iné nemysleli a nič iné ich neviedlo – iba strach, že Berijova nečakaná aktivita odhalí aj ich vlastné zločiny. Onedlho zatkli a popravili aj členov jeho najbližšej rodiny – Berijove sestry totiž v súkromných rozhovoroch tvrdili, že ich brat je nevinný, čo politbyro vyhodnotilo ako trestný čin protisovietskej agitácie. Skrátka, Berija, jeho príbuzní a podriadení neskončili v rukách spravodlivosti. Stali sa rovnako obeťami politických represálií. Aké je z toho poučenie pre dnešok?

Kremeľské metódy sa v jednej podstatnej veci nezmenili

V Rusku je najvyššou hodnotou jednota ako hlavná potreba a záujem celej spoločnosti. Práve to im umožnilo udržať celistvosť tohto obrovského štátu napriek všetkým vonkajším i vnútorným hrozbám. Konflikt medzi elitami sa urovnáva za zatvorenými dverami. Preto je aj o najnovšom incidente tak málo informácií. A preto sa deň začal vyhlásením o vlastizrade a skončil správou o dohode. Prigožinova vzbura súvisela pravdepodobne s tým, že 1. júla mali wagnerovcov rozpustiť. Ich vodcovi pravdepodobne praskli nervy a rozhodol sa riešiť niekoľkomesačný spor s ministerstvom obrany silou. Fámy, že išlo o kamufláž, ktorú riadil Putin, aby si otestoval lojalitu podriadených, považujem za bludy. Moskva sa pripravovala na otvorený boj, armáda zničila diaľnicu na Moskvu bagrami, takto nevyzerá fingovaná hra. A to napriek tomu, že Prigožin veľmi zúril, keď povstalci zostrelili ruské vojenské lietadlo, na palube ktorého zahynulo 10 ľudí. On vie, že toto mu nemôže prejsť a rovnako sú zrátané aj dni ministra obrany Šojgua a náčelníka generálneho štábu Gerasimova, ktorých však Putin neodvolá ihneď, lebo nemieni robiť pre Západ divadlo. Opäť dávam do pozornosti kremeľské metódy.

Z hľadiska pochopenia toho, o čo v Rusku momentálne ide, je veľmi zaujímavá včerajšia konferencia Klubu nahnevaných vlastencov (PKK) v Moskve za účasti 400 delegátov z celého Ruska. Pod bizarným názvom sa skrýva organizácia, ktorú vedú dvaja lídri separatistických regiónov Igor Strelkov (bývalý veliteľ ozbrojených síl Doneckej ľudovej republiky) a Pavel Gubarev (bývalý Gubernátor Doneckej ľudovej republiky). Účastníci zasadnutia odsúdili Prigožinovu vzburu, ale aj údajnú neschopnosť ruských úradov potlačiť ju. Strelkov vo svojom prejave upozornil, že Putin nepreukazuje pochopenie pre to, že vojnu treba viesť až do konečného víťazstva. Prezident by mal zaviesť stanné právo a vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu – teda to, čo navrhuje aj Prigožin. „Ak prezident nie je pripravený prevziať zodpovednosť za vojnu, musí preniesť svoje právomoci na iných,“ zdôraznil za búrlivého potlesku Strelkov. Gubarev zasa kritizoval, že štát je neuveriteľne slabý, neschopný čokoľvek zorganizovať a neschopný reagovať na výzvy.

Tieto signály potvrdzujú, že v Rusku naozaj rastie nervozita, ale odpor nepochádza z liberálnych, ale krajne nacionalistických a radikálnych síl. Putin má moc zatiaľ pevne v rukách, okrem všetkých domácich zložiek mu podporu vyjadril aj turecký prezident Erdogan, Čína, Irán a ďalšie krajiny, ale ak príde nejaká destabilizácia, tak ju možno očakávať z radov tých, ktorí by boli pre Západ veľmi nepríjemným partnerom. Je to podobne krátkozraká politika, ako keď si Američania vypestovali v Afganistane radikálnych islamistov, ktorí im potom v podobe hnutia Taliban prerástli cez hlavu.

Slovenskí politici a najmä mainstreamové médiá sa počas tohto víkendu znemožnili

Preto by sme nemali zabudnúť na to, ako sa niektorí slovenskí politici a najmä mainstreamové médiá počas tohto víkendu znemožnili. Vyprodukovali toľko hoaxov, dezinformácií a fantazmagorických lží, ktoré potom namiesto ospravedlnenia zbabelo zakrývali odvracaním pozornosti na zlého Putina, že inteligentný človek ich už nemôže brať vážne: takto sa seriózne médiá nesprávajú. Všetky tie kecy a mokré sny o tom, že Putinov režim sa rúca - no iste, preto zlikvidoval vzburu za niekoľko hodín a vyjadrili mu podporu všetky vnútorné zložky i jeho zahraniční partneri - sú len neuveriteľne trápnou propagandou. Rovnako ako reči, že toto by sa v Amerike stať nemohlo - hľa, ako rýchlo sa zabudlo na útok na Kapitol...

Slovenské médiá nám nepodávajú korektné informácie o skutočnej situácii na Ukrajine a v Rusku. A robia to len preto, aby zahovorili skutočnosť, že prvá fáza ukrajinskej protiofenzívy sa skončila katastrofálnym neúspechom, ktorý si vyžiadal veľké množstvo mŕtvych. Z tejto krízy Rusko nevyšlo oslabené. Nenaplnili sa ani mokré sny militaristov, že teraz sa bude Ukrajincom na fronte ľahšie útočiť – naopak, bola to ruská armáda, ktorá vo viacerých smeroch viedla cez víkend útočné operácie.

Liberálne médiá a všetci tí „experti“ na jedno použitie sa cez tento víkend úplne odkopali. Ak dôrazne a sústavne kritizujeme ich závery, nerobíme to preto, že stojíme na ruskej strane, ako nás z toho paranoidne obviňujú, ale jednoducho preto, lebo dôkladné poznanie reality na fronte a triezve zhodnotenie situácie v Rusku je nevyhnutné pre správne závery a čo najrýchlejšie ukončenie krviprelievania. Veď tí ľudia nevedia o Rusku vôbec nič, dokazujú to dennodenne a už sú naozaj smiešni. Ozaj, neviete, čo je od soboty s generálom Mackom?

Iba zmienka redakcie

Redakcia HD chce iba pripomenúť, že generál Macko nikdy nespí. Stihol ľuďom pripomenúť výzvu Jozefa Tisa z roku 1939, ponúknuť občanom alternatívu, ktorá "dá do poriadku naše spravodajské služby a potlačí sieť ruských špiónov", samozrejme, v podaní jeho strany, poriadne si rypnúť do Tomáša Tarabu aj Fica a ešte aj pohrozil Slovákom akú hrozbu Rusko predstavuje.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik